Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoPs-7-2023.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPs/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX E., v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 43Pu/23/2023-7 zo dňa 22.08.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo dňa 17.08.2023 prípustné.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil § 6 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4, 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 259, § 260 ods. 1, 2 a 3, § 261, § 262 ods. 1, 2 a 3, § 264 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že na základe vykonaných dôkazov v konaní - výsluchom umiestneného, výsluchom ošetrujúceho lekára s oboznámením sa s jeho názorom a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného došlo zo zákonných dôvodov. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že umiestnený trpí duševnou poruchou, pričom k zlepšeniu stavu by zrejme nedošlo v ambulantnej liečbe. Psychický stav umiestneného si vyžaduje liečbu a pozorovanie zdravotného stavu. Umiestnený si sám uvedomuje svoj stav, avšak ten sa nemôže zlepšiť bez adekvátneho nastavenia na liečbu a bez odborného dohľadu lekárov. Súd zistil, že umiestnený nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje záchranu života a zdravia umiestneného pred hoci len dočasným vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom.
3. Z výpovede ošetrujúceho lekára A. F. G. vyplýva, že ide o opakovanú hospitalizáciu, diagnóza paranoidná schizofrénia, k nim bol menový preložený z Trnavy na hospitalizáciu, ktorú odporúčal ambulantný psychiater pre dekompenzáciu stavu. Pacient počul hlasy, búchal si hlavu, rozbil TV. Pred mesiacom mal hlasy, ktoré ho navádzali. Ak by nebol preliečený, ublížil by sebe aj svojmu okoliu, chýba mu dostatočný náhľad na ochorenie.
4. Súd o veci vypočul aj umiestneného, pričom umiestneného poučil o jeho právach a umiestnený poučeniu porozumel. Umiestnený uviedol, že „Ambulantný lekár mi odporučil liečbu, nepáči sa mi oddelenie, kde som hospitalizovaný, už som tu bol hospitalizovaný, som ochotný tu niekoľko dní vydržať.“
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie umiestnený, ktorý uviedol, že bol prijatý dňa 17.08.2023 11:01 v ústave P. P. Pezinok. Predtým bol umiestnený vo Fakultnej nemocnici Trnava, odkiaľ ho previedli sem s jeho súhlasom a súhlas odvolal až po prijatí dr. F. G. po druhom prijímaní, teda druhá kontrola pri vstupe. Jeho ambulantný lekár H. ho poslal na nastavenie jeho liečby a v Trnave ho sem doktor previedol kvôli zlepšeným podmienkam (voľnejší režim). Pri prijatí do PK mu bolo povedané, že na tom vôbec nie je zle, s čím súhlasil aj pán H. a pán dr. v Trnave – a až pán G. mu povedal, že jeho stav je veľmi vážny a aj pani doktorka I., ktorí sa mu doteraz venujú minimálne, nie ako v Trnave a Piešťanoch a PK pri vstupe. Tu žiada o pozretie posudku Piešťany a Trnavu a Pezinok pri vstupe. Výsluch sudcom bol veľmi krátky asi 3 minúty a nebol poučený o svojich právach.
6. Počuje hlasy už asi 16 rokov (je s tým v pohode, sem tam sa pohádajú). So zaťatou päsťou si búchal po hlave (to už roky – 16 rokov). Hlasy ho navádzali, veď to je normálne. Ide o to, že rozbil od nervov svoj televízor a tablet v priebehu 1 – 4 mesiacov (mal nervy). Teda jediné, čo sa stalo vážne, je rozbitie TV a tabletu. Býva s otcom a zľakol sa a trocha prikrášlil skutočnosť (cena 1100 eur).
7. V odseku 7. je písané, že bol poučený o svojich právach, čo nebol, teda nemal čomu porozumieť. Chce zmeniť svoj názor a to – áno oddelenie a pravidlá sú strašné a už tam nechce byť umiestnený, teda byť prepustený domov a v liečbe pokračovať ambulantne. Menia sa mu lieky, po ktorých má problémy, vidí ráno rozmazane (upozorňoval na to každý deň a ešte mu zvýšili dávku (sú to 3 tablety žlté večer a jedna biela), ale ráno tabletky menia.
8. V odseku 9. nijako neohrozil seba ani svoje okolie, čo môžu dokázať len jeho rodina, pretože sa s ľuďmi moc nestýka. Myslí, že je to opakovaný stav, len sa zľakol, keď rozbil TV a tablet, 16 rokov sú s hlasmi v pohode, sem tam sa povadia.
9. Podľa odseku 11. pominuli dôvody na ústavnú starostlivosť.
10. Má 36 rokov a v 21 rokoch má spomienku, že oslavoval s hlasmi v hlave, že môže piť alkoholické nápoje v USA, kde mal ísť bývať na veľký dom.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 43Pu/23/2023 je konanie o prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia dňa 17.08.2023 bolo prípustné.
13. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a na doplnenie odvolací súd uvádza:
14. V preskúmavanej veci bolo konanie na súde prvej inštancie začaté uznesením č. k. 43Pu/23/2023 - 2 zo dňa 18.08.2023 -konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX E. (ďalej ako „umiestnený“ alebo „pacient“), v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“). Umiestnený bol do zdravotníckeho zariadenia prijatý dňa 17.08.2023 o 11:01 hod. bez udelenia súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. Konanie bolo začaté na základe návrhu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku s tým, že do ich nemocnice bol A. B. dňa 17.08.2023 prijatý bez jeho súhlasu na oddelenie Psychiatrická klinika SZu a PNPP – mužské oddelenie so zdôvodnením: psychotický stav a nekritičnosť k stavu a liečbe.
15. Dňa 22.08.2023 bol v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku sudcom súdu prvej inštancie a asistentkou vykonaný výsluch umiestneného o 8.80 hod., ktorý bol v zmysle § 195, § 258, § 259 CMP poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, ako i výsluch ošetrujúceho lekára A. F. G. o 8.32 hod. a v ten istý deň súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol napadnutým uznesením, že prevzatie menovaného bolo prípustné.
16. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
17. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
18. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
19. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
20. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
21. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
22. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
23. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
24. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.
25. Podľa § 6 ods. 9 pís. d) zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
26. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
27. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom čl. 5 Dohovoru, čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií a síce: 1/ posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a 2/ posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej.
28. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom štádiu detenčného konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a vo veci aj správne rozhodol. Súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí A. B. na Psychiatrickú kliniku, ihneď vydal uznesenie o začatí konania. Hoci umiestnený tvrdí, že nebol poučený o jeho procesných právach, z obsahu zápisnice, ním podpísanej je zrejmé, že vyslúchajúci sudca umiestneného riadne poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jeho zástupcom. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného (chorého) a ošetrujúceho lekára. V predmetnej veci súd prvej inštancie bezodkladne vypočul v nemocnici umiestneného, ako aj ošetrujúceho lekára, ktorý opísal dôvod umiestnenia A. B. na kliniku, zdravotný stav a správanie sa umiestneného, pričom podľa vyjadrenia lekára A. F. G., ak by pacient nebol preliečený, ublížil by sebe aj svojmu okoliu, chýba mu dostatočný náhľad na ochorenie. Sám odvolateľ potvrdil, že predtým bol umiestnený vo Fakultnej nemocnici Trnava, odkiaľ ho previedli sem s jeho súhlasom a súhlas odvolal až po prijatí. Skutočnosť, že podmienky, ktoré tam sú a tieto sa mu nepáčia v danom prípade nie sú relevantné pre dané rozhodnutie s ohľadom na následky, ktorý by mohli nastať bez jeho potrebného preliečenia. Z výsluchu ošetrujúceho lekára, ale aj samotného umiestneného bolo preukázané, že u umiestneného absentuje náhľad na ochorenie a neuvedomuje si riziká spojené s prepustením. Uvedené napokon vyplýva i zo samotného odvolania umiestneného, ktorý uvádza, že počuje hlasy už asi 16 rokov (je s tým v pohode, sem tam sa pohádajú). So zaťatou päsťou si búchal po hlave (to už roky – 16 rokov). Hlasy ho navádzali veď to je normálne. Ide o to, že rozbil od nervov svoj televízor a tablet v priebehu 1 – 4 mesiacov (mal nervy). Teda jediné, čo sa stalo vážne, je rozbitie TV a tabletu. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára ak by umiestnený pacient nebol preliečený, ublížil by sebe aj svojmu okoliu a chýba mu dostatočný náhľad na ochorenie.
29. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách CMP a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu A. B. na psychiatrickú kliniku do zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, keďže výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že podmienky pre umiestnenie menovaného boli splnené a k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).