Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_27P-56-2023.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Subarea
27P/56/2023
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, toho času E. F., G. X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky G. H. B., I. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, toho času E. F., G. X, právne zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Poprad, Zdravotnícka 2, a otca K. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Neodkladným opatrením dočasne z v e r u j e mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky G. H. B., nar. XX. XX. XXXX.
II. Neodkladným opatrením dočasne zaväzuje otca K. A. B., nar. XX. XX. XXXX, prispievať na výživu mal. A. B. sumou 80 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred matky, odo dňa doručenia tohto rozhodnutia otcovi, a to za obdobie od 21. 09. 2023 do vykonateľnosti rozhodnutia o výživnom vo veci samej.
III. Neodkladným opatrením dočasne u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec K. A. B. je oprávnený stretávať sa s mal. A. B. každú párnu sobotu a nedeľu od 9.30 h do 18.00 h a každý nepárny utorok a štvrtok od 15.00 h do 18.00 h, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Otec si mal. dieťa preberie v bydlisku mal. dieťaťa a po skončení styku mal. dieťa odovzdá matke v mieste bydliska mal. dieťaťa.
Matka je povinná mal. dieťa na styk riadne pripraviť.
IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
V. U k l a d á navrhovateľke v lehote 30 dní podať návrh vo veci samej.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala na tunajší súd dňa 21. 09. 2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému A. B., nar. XX. XX. XXXX.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželia uzavreli manželstvo po dlhoročnej známosti dňa XX. XX. XXXX. Z manželského vzťahu navrhovateľky s odporcom pochádza jedno mal. dieťa A.. Manželia žili v spoločnej domácnosti – v rodinnom dome patriacom rodičom otca, vo Veľkej Lomnici. Medzi manželmi začalo dochádzať k výrazným rozporom práve z dôvodu tejto situácie. Situácia sa značne zhoršila v
máji 2023 v dôsledku hlbokej manželskej krízy rodičov odporcu, kvôli ktorej v spoločnej domácnosti vládla priam nezvládnuteľná atmosféra. Takéto prostredie nebolo vhodné pre mal. dieťa – začiatkom mája 2023 už mal. dieťa začalo hovoriť prvé slová, avšak nakoľko zjavne vnímalo svojim spôsobom negatívnu atmosféru v domácnosti a konflikty, ktorú tu vznikali, prestalo rozprávať. Navrhovateľka už v tom čase zvažovala zmenu spočívajúcu v dočasnom odchode zo spoločnej domácnosti, avšak rozhodla sa stáť v krízovej situácii pri manželovi. Zrejme aj toto viedlo k zdravotným problémom navrhovateľky, ktorá čaká druhé dieťa z manželského vzťahu s odporcom, pričom navrhovateľke hrozil potrat.
3. Nezhody vyvrcholili dňa 08. 09. 2023, kedy odporca telefonicky kontaktoval navrhovateľku, ktorá bola v tom čase na návšteve u svojich rodičov s mal. dieťaťom, pričom jej vynadal a de facto sa jej vyhrážal slovami „ak ešte niečo povieš mojej matke, vybijem ti zuby“. So značným časovým odstupom sa síce za toto konanie ospravedlnil, avšak nakoľko sa navrhovateľka za tejto situácie do spoločnej domácnosti nechcela vrátiť, ostala u svojich rodičov aj so svojim mal synom, kde má vytvorené vhodné podmienky spoločne s mal. A.. Dôkazom uvedeného tvrdenia je fakt, že dieťa v týchto dňoch po prvýkrát od mája 2023 opäť začalo rozprávať. Po dobu 6 dní od opustenia spoločnej domácnosti, počas ktorých matka ani neuvažovala o rozvode, ju odporca nekontaktoval, nezaujímal sa ani o dieťa. Matka musela napr. nakúpiť všetko potrebné oblečenie a výbavu pre dieťa, keďže nič so sebou nemala. Po týždni si otec dieťa vzal v priebehu dňa a večer ho matke vrátil. Otec s matkou komunikoval o danej situácii, pričom matka má záujem na zachovaní rodiny, nakoľko je tehotná a čaká druhé dieťa z manželského zväzku. Otec však dal matke podmienku, že sa musí vrátiť do spoločného bydliska k jeho rodičom, s čím matka nemôže za danej situácie súhlasiť. Matka obdŕžala od otca list – email, ktorým ju vyzýval k riešeniu a uzavretiu dohody medzi rodičmi. Po porade so svojou právnou zástupkyňou matka otca kontaktovala v záujme mimosúdneho vyriešenia tejto situácie. Otec sa však vyjadril, že chce striedavú starostlivosť o dieťa a že o matku už nemá záujem. Matka je pritom ochotná v záujme zachovania rodiny podstúpiť mediáciu, prípadne vyhľadať pre oboch inú odbornú pomoc.
4. Nakoľko od narodenia sa o mal. dieťa starala najmä matka, čo je úplne prirodzené (otec pracoval) a otec s mal. dieťaťom nikdy nestrávil celý deň a noc sám, nevie sa o dieťa riadne postarať, zastáva matka názor, že aj vzhľadom na útly vek dieťaťa bude vhodné nateraz zveriť dieťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Matka nespochybňuje láskyplný vzťah otca a syna a v žiadnom prípade ich styku brániť nemieni. Má však za to, že je vhodné a potrebné prihliadať predovšetkým na potreby mal. dieťaťa, na jeho prirodzenú naviazanosť na matku, na jeho osobitný denný režim a pod. Preto žiada, aby súd nateraz dočasne upravil aj styk otca s mal. dieťaťom, a to v rozsahu
- každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.30 h do 18.00 h,
- každý nepárny utorok a štvrtok v čase od 15.00 h do 18.00 h, s tým, že otec bude povinný si dieťa prevziať v mieste bydliska matky a tam ho aj matke odovzdať a matka bude povinná dieťa na styk riadne pripraviť.
Počas trvania manželského spolužitia manželia spolu hospodárili. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti otec na dieťa výživným neprispel. Matka je SZČO s mesačným príjmom netto cca. 750 eur. Výdavky na mal. dieťa sú bežné (oblečenie, strava, vitamíny), výška výdavkov je známa súdu aj z jeho rozhodovacej praxe a činia približne 250 eur mesačne (plienky min. 50 eur, strava 150 eur, iné – kozmetika, drogéria 50 eur); zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Otec je súkromný podnikateľ, jeho príjmy matke nie sú známe.
5. V danom prípade je zrejmé, že vzhľadom na útly vek dieťaťa je potrebné rešpektovať jeho potreby a denný režim a zohľadniť aj ten fakt, že starostlivosť o dieťa v takomto veku zabezpečuje matka, ktorá má pre to vytvorené všetky podmienky. Navrhovateľka zdôrazňuje, že súd má pri nariadení neodkladného opatrenia prihliadnuť predovšetkým na záujem mal. dieťaťa a na to, ktorý z rodičov je schopný lepšie zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Navrhovateľka vykonáva a doposiaľ v prevažnej miere aj vždy vykonávala a zabezpečovala každodennú starostlivosť o mal. dieťa. Preto sa javí rozumným riešením zverenie dieťaťa na čas do skončenia konania vo veci samej do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá ma na to vytvorené vhodné podmienky, je s dieťaťom po celý deň (pracuje z domu a vie si svoje pracovné povinnosti zaradiť tak, aby sa dieťaťu po celú dobu riadne venovala); na rozdiel od odporcu, ktorý je podnikateľom a pracuje. Zverením mal. dieťaťa matke, ktorá realizuje celú starostlivosť oň, sa dosiahne stav, v ktorom bude dieťaťu zabezpečená psychická pohoda a zdravé prostredie, minimálne na čas do rozhodnutia o veci samej. Mal. dieťa sa síce fakticky nachádza u matky, avšak otec tento stav rozporuje, keďže sa vyjadril, že dieťa bude žiadať zveriť do striedavej starostlivosti.
S poukazom na daný aktuálny stav je podľa názoru matky potrebné dočasne upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu.
6. Navrhovateľka pripojila k návrhu rodný list mal. dieťaťa, sobášny list rodičov mal. dieťaťa a list otca. Z rodného listu mal. dieťaťa vyplýva, že mal. A. B. sa narodil XX. XX. XXXX v Poprade matke G. H. B., nar. XX. XX. XXXX a otcovi K. A. B., nar. XX. XX. XXXX. Zo sobášneho listu vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo Veľkej Lomnici.
7. Podľa správy ÚPSVaR KK zo dňa 29. 09. 2023 maloletý pochádza z manželského vzťahu účastníkov konania. Manželia spolu s dieťaťom žili v spoločnej domácnosti u rodičov otca maloletého si rok a pol, pričom v poslednom období dochádzalo medzi manželmi k častým konfliktom, ktoré vyústilo až do odchodu navrhovateľky spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe od 08. 09. 2023 žije navrhovateľka spolu s maloletým v domácnosti svojich rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletého. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým, poberá rodičovský príspevok v sume 345 eur, rodinné prídavky v sume 60 eur, tehotenský príspevok v sume 230 eur a má príjem zo SZČO v sume 750 eur mesačne. V súčasnej dobe sa maloletý s otcom stretáva, a to aj za prítomnosti aj bez prítomnosti matky. Matka neumožnila stretnutie otec so synom počas choroby a keď otec žiadal syna aj na noc, a to z dôvodu nízkeho veku dieťaťa, nedôveru v starostlivosti o maloletého a obavu, že dieťa otec nevráti. Otec sa s maloletým stretol bez prítomnosti matky v dňoch 14. 09. 2023, 17. 09. 2023 a 23. 09. 2023 a v dňoch 18. 09. 2023, 19. 09. 2023, 21. 09. 2023 a 28. 09. 2023 v prítomnosti matky. Otec žije v rodinnom dome svojich rodičov, kde predtým manželia spolu s maloletým žili. Podniká, avšak príjem nepoznajú. Na záver uviedol, že obaja rodičia súhlasia s psychologickým poradenstvom.
8. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavujú novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
14. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo/3/2010).
15. „Predbežné opatrenie, upravujúce styk rodičov s deťmi, musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchovu prítomnosťou alebo príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko nahraditeľná. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť skutočne jednoduchým krátkodobým provizóriom a nie, z dôvodu neúmernej dĺžky konania vo veci samej, „kvazidefinitivním“ rozhodnutím, ktoré nemožno doplniť či nahradiť novým, lepšie vystihujúcim ochranu základného práva. Súd je povinný pri obstarávaní podkladov pre meritórne rozhodnutie, teda aj napríklad znaleckých posudkov, postupovať čo najefektívnejšie a podniknúť dôsledné kroky na ich včasné zabezpečenie a dodanie v určených termínoch.“ (nález Ústavného súdu ČR zo 07. 11. 2006, sp. zn. I. ÚS 618/05)
16. Matka maloletého dieťaťa podaným návrhom na nariadenie neodkladného žiadala o dočasnú úpravu rodičovských práv a povinností, a to zveriť maloleté dieťa sebe do osobnej starostlivosti, dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom a dočasne určiť výživné na maloleté dieťa.
17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa, uvádza „... pokiaľ to je možné, dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“.
18. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Súd mal týmto osvedčené, že v danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava formou neodkladného opatrenia,
pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Je nevyhnutne potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a o jeho starostlivosti sa v danom štádiu jednoznačne nedokážu dohodnúť. Zároveň je potrebné uviesť, že u oboch rodičov musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Pri rozhodovaní súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho zdravie, vývinové potreby i stabilitu výchovného prostredia. Ide o dieťa v útlom veku, 1,5 ročné batoľa. Osobnú starostlivosť vykonáva v súčasnosti sama matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, teda má vytvorené podmienky, aby aj naďalej plnohodnotne a osobne vykonávala osobnú celodennú starostlivosť. Súd mal osvedčenú dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku matky, t. j. dočasné zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, a preto jej návrhu vyhovel. Keďže sa v čase rozhodovania súdu maloletý nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu a nedeľu od 9.30 h do 18.00 h a každý nepárny utorok a štvrtok od 15.00 h do 18.00 h s tým, že otec si mal. dieťa preberie v bydlisku mal. dieťaťa a po skončení styku mal. dieťa odovzdá matke v mieste bydliska mal. dieťaťa. Matka je povinná mal. dieťa na styk riadne pripraviť. Samotná matka nespochybnila, že je v záujme maloletého aj naďalej udržiavať a prehlbovať vzťah otca a syna. Súčasne až do odchodu matky rodičia žili v spoločnej domácnosti s maloletým, teda maloletý syn otca pozná, stretávajú sa aj v súčasnej dobe, i keď na kratší čas. Zatiaľ však súd nemal za preukázané rodičovské zručnosti zo strany otca, ako jeho možnosti vykonávať celodennú osobnú starostlivosť o syna s poukazom na jeho pracovné povinnosti, preto aj v tejto časti návrhu matky vyhovel.
19. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
20. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“
21. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere. Matka požadovala sumu 120 eur mesačne. Maloletý A. je batoľa. Vzhľadom na vek a potreby maloletého súd v rámci neodkladného opatrenia považuje výživné v sume 80 eur mesačne za primerané na uspokojenie potrieb maloletého v nevyhnutnej miere a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. V čase rozhodovania súd nemal k dispozícii všetky doklady potvrdzujúce výšku mesačného príjmu ani výšku výdavkov otca. Matka v
návrhu totiž sama uviedla, že otec maloletého podniká, no jeho príjem nepozná. Lustráciou v Sociálnej poisťovni sa súdu nepodarilo zistiť jeho aktuálny príjem, resp. či otec je poberateľom nejakej dávky či podpory v nezamestnanosti. Súd však vychádzal z toho, že otec dosahuje aspoň minimálnu mzdu, ktorá je v súčasnej dobe okolo 570 eur v čistom a pri zohľadnení strednej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči synovi, ktorá je v rozpätí od 11 – 15 % pri veku od 0 do 5 rokov, podľa príjmu otca, ktorý určil ako minimálny príjem v sume 570 eur, tak 13 % z čistého príjmu otca predstavuje 74,10 eur, čo je v zhruba suma ako súd určil výživné pre maloletého syna.
23. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
24. Súd nespochybňuje skutočnosť, že otec má rovnaké rodičovské práva ako matka, pričom vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. (porov. uznesenie Ústavného súdu českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2145/09 zo dňa 06. 01. 2010). Uvedený termín bez ďalšieho znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je aj vhodne na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom (porov. uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 25Co/38/2003 zo dňa 24. 02. 2003).
25. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené nie je možné objektívne vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na ultra krátke zákonné lehoty pre rozhodovanie súdu. Konanie o neodkladnom opatrení je charakteristické zúženým rozsahom dokazovania na tzv. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd vychádzal len z podaného návrhu a vyjadrení účastníkov konania.
26. Keďže neodkladné opatrenie je dočasný inštitút ochrany práv, preto súd uložil navrhovateľke povinnosť podať návrh vo veci samej ( návrh na úpravu rodičovských práv a povinností ), a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 ods. 1 CMP, nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.