Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Stanislava Hájička a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci proti obžalovanej O. G. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. na verejnom zasadnutí 18.júla 2012 o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.novembra 2011, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa , napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výrokoch o peňažnom treste a treste zákazu činnosti.

Na podklade sa obžalovaná O. G. D. odsudzuje podľa Tr.zák. s použitím Tr. zák., , Tr. zák. na peňažný trest 300 (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 16.novembra 2011, sp.zn. bola obžalovaná O. G. D. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 2. septembra 2008 o 18.15 hod. viedla po M. ceste smerom z M. nad L. do G. osobné motorové vozidlo značky S. Q7, evidenčné číslo PD-XXX CH, pričom za obcou M. pri odbočovaní vľavo na miesto ležiace mimo cesty - parkovisko nedala prednosť vodičovi osobného motorového vozidla Škoda Octávia evidenčného čísla PD-XXX Q. D. G., ktorý ju v tom čase predchádzal po jej ľavej strane, čím porušila ustanovenie Zákona číslo o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k dopravnej nehode, pričom spolujazdkyňa vo vozidle Škoda Octávia evidenčné číslo PD-XXX Q. C. T. utrpela zranenia - zlomeninu XII. hrudníkového stavca, zlomeninu I. a II. bedrového stavca, pomliaždenie a odreniny lakťov, ktoré ju obmedzovali závažným spôsobom v obvyklom spôsobe života počas 8 týždňov.

Za tento trestný čin bola obžalovaná O. G. D. odsúdená podľa § 157 ods.2 Tr.zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest 300 Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanej ustanovený náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dvanásť mesiacov.

Podľa boli poškodení C. T. a D. G. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej osemdňovej lehote podala odvolanie obžalovaná O. G. D.. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne namietala správnosť výrokov o vine a o trestoch, ako aj konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo s poukazom na to, že už prípravné konanie bolo postihnuté mnohými procesnými vadami. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s okolnosťou, prečo v danom prípade postupoval podľa a nie podľa , ktorý v čase, keď sa dopravná nehoda stala (2.septembra 2008) platil, hoci zákaz retroaktivity vyplýva priamo z - z článku 50 ods. 6 - a z tohto pohľadu potom vyvstáva aj otázka, či prejednávanú vec správne právne posúdil. V spisovom materiáli sa nezachovali výsluchy účastníkov nehody z 2.septembra 2008, urobené na mieste činu, zápisnice o výsluchu poškodeného D. G. z 18.septembra 2008 majú zmenené čísla listov a nebolo jej umožnené ani nahliadnutie do spisu, čo však následne vyhodnotil aj prokurátor ako porušenie práv obžalovanej a prikázal, aby jej spis bol sprístupnený. Okresný súd pri citovaní svedeckých výpovedí neozrejmil vzťah svedkov predovšetkým k osobám poškodených a aj výpoveď jediného nestranného svedka C. M., ktorý nevinu obžalovanej potvrdzoval, vyhodnotil nesprávne ako usvedčujúcu, resp. túto výpoveď nebral do úvahy. Pri hodnotení podstatnej skutočnosti - či a kedy „vyhodila“ obžalovaná ukazovateľ smeru - bolo vyhodnotenie svedeckých výpovedí z hľadiska ich pozmeňovania účelové. Výhrady má aj k znaleckému posudku znalca z odboru dopravy Ing. E. D., teda k ťažiskovému dôkazu tohto procesu, keď znalec pri ustálení výsledkov a záverov svojho posudku vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, preceňujúc údaje o rýchlosti vozidla poškodeného D. G. len podľa jeho výpovede a to bez ohľadu na výpovede jej a svedka M.. Neboli pritom zabezpečené žiadne objektívne dôkazy, ako napr. brzdná dráha vozidla, snímka tachometra vozidla Octávia po nehode a naviac je v znaleckom posudku jazdná dráha vozidla braná do úvahy ako rovná, hoci táto je v mieste nehody mierne zaklonená, čo viditeľnosť vozidiel obmedzovalo. Nie je tiež zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že obžalovaná si v čase odbočovania nevšimla, že je predbiehaná. Právne posúdenie celej veci vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia vykonaných dôkazov a s poukazom na všetky uvedené okolnosti je napadnutý rozsudok ako celok nepreskúmateľný a preto sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne oslobodenia spod obžaloby v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k dopravnej nehode z 2.septembra 2008 nie je už objektívne možné zabezpečiť ďalšie dôkazy.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom na zákonný a správny rozsudok súdu prvého stupňa odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť podľa

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je len čiastočne dôvodné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach (naposledy 16.novembra 2011) vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaná O. G. D. spáchala skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu

prvého stupňa (obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú okrem svedeckých výpovedí poškodených D. G. a C. T. nielen svedecké výpovede R. T. a C. C., o objektívnosti ktorých ani súd druhého stupňa napriek tomu, že ide o osoby v blízkom rodinnom, resp. kamarátskom pomere k poškodeným, nezistil žiadne právne relevantné pochybnosti, predovšetkým závery znaleckého posudku nielen znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie MUDr. B. J., ale najmä závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy - nehôd v cestnej doprave Ing. E. D., ktorý závery svojho znaleckého posudku predniesol aj na hlavnom pojednávaní a ktorý bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že obžalovaná začala s vozidlom vykonávať manéver odbočovania vľavo v čase, keď už bola predchádzaná a tým prinútila za ňou jazdiaceho vodiča vozidla Škoda Octávia k náhlej zmene rýchlosti a zmene smeru jazdy; znalec Ing. E. D. sa pritom i sám vysporiadal s námietkami obžalovanej k tej časti znaleckého posudku, kde znalec mal podľa odvolateľky brať do úvahy jazdnú dráhu ako rovnú, pričom táto je podľa obžalovanej v mieste nehody mierne zakrivená, keď poukázal na použitý satelitný snímok z miesta nehody, ktorý pri prijatí záveru svojho znaleckého posudku bral do úvahy. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku okresným súdom však súd druhého stupňa považuje za potrebné uviesť, že aj poškodený D. G. má svoj podiel viny na dopravnej nehode v tom smere, že v inkriminovanej dobe mal pri zachovaní náležitej opatrnosti a pozornom sledovaní situácie v cestnej premávke pri zistení, že obžalovaná O. G. D. so svojim osobným motorovým vozidlom viditeľne spomalila predvídať, že má zrejme v úmysle vykonať pri vedení vozidla nejaký úkon) a dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia, ale aj právne závery, pokiaľ skutok spáchaný obžalovanou právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Krajský súd k odvolacím námietkam obžalovanej, uvedeným v písomnom odôvodnení jej odvolania, považuje za potrebné uviesť, že obžalovaná dôvodne namietala iba kvalifikáciu porušenia povinnosti nedania prednosti v jazde pri odbočovaní vľavo poškodenému podľa v čase spáchania skutku ešte neplatného o cestnej premávke (konkrétne citovaného zákona), keď správne a tak, ako na to obžalovaná poukázala vo svojom odvolaní, pre právne posúdenie jej konania mal byť použitý v tom čase ešte (do 1.2.2009) platného , čo však nemalo vplyv na inak vecnú správnosť napadnutého rozsudku (rovnako ako žiadne ďalšie okolnosti, na ktoré poukázala obžalovaná vo svojich odvolacích námietkach).

Okresný súd postupoval v podstate správne pri ukladaní peňažného trestu obžalovanej, keď jej za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300 €, podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. však obžalovanej ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, neprimerane vysoký náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Pri peňažnom treste 300 Eur je primeraným náhradným trestom trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac. Krajský súd preto toto pochybenie okresného súdu napravil postupom v súlade s s tým, že okrem už okresným súdom správne uloženého peňažného trestu 300 Eur obžalovanej podľa Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na jeden mesiac.

Okresný súd však nepostupoval správne ani v tom smere, pokiaľ obžalovanej podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na jeden rok. Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Predovšetkým spôsob spáchania prečinu obžalovanou O. s poukazom najmä na okolnosť, že v jej prípade išlo iba o ojedinelé vybočenie z medzí inak riadne vedeného života, keď obžalovaná síce spáchala prečin ako vodička motorového vozidla porušením dôležitej povinnosti, avšak jeho podstata vzhľadom na konkrétne skutkové zistenia spočívala iba v nesprávnej technike jazdy, preto vzhľadom na túto okolnosť a osobu obžalovanej, ktorá je inak disciplinovaným vodičom a ktorá už aj počas doby takmer štyroch rokov, ktorá uplynula od spáchania prečinu po deň rozhodnutia druhostupňového súdu spôsobom života preukázala, že u nej išlo o ojedinelé vybočenie z medzí inak riadne vedeného života, uloženie trestu zákazu činnosti nie je pre nápravu obžalovanej na dosiahnutie účelu trestného konania aj z hľadiska už uloženého peňažného trestu potrebné. Krajský súd preto na podklade odvolania obžalovanej, ktoré aj vo vzťahu k trestu zákazu činnosti považoval za dôvodné, zrušil podľa , napadnutý

rozsudok z vyššie uvedených dôvodov nielen vo výroku o peňažnom treste a ustanovenom náhradnom treste odňatia slobody, ale aj vo výroku o treste zákazu činnosti a na podklade obžalovanej O. D. podľa Tr.zák. s použitím Tr. zák., , Tr. zák. sám uložil len peňažný trest 300 Eur s tým, že podľa Tr.zák. obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac, keďže uloženie aj trestu zákazu činnosti v posudzovanom prípade na dosiahnutie účelu trestného konania ako aj pre nápravu obžalovanej i z hľadiska už uloženého peňažného trestu nie je potrebné. Odvolací súd pritom nezistil dôvod na zmenu výroku o náhrade škody, pretože tento je správny už v napadnutom rozsudku.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.