Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/1283/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TOMA, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 7A, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 31 421 695 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.179,10 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Paulou Miššíkovou, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, pod sp. zn. 400EX 498/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. 8. 2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 7.8.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a zároveň oprávnenému priznal nárok voči povinnému na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 51,88 Eur v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo tvrdenie povinného, že vymáhaná pohľadávka je súčasťou konečného vyúčtovania zo dňa 25.04.2023 a povinný uhradil vymáhanú pohľadávku, a to úhradou zo dňa 12.06.2023 vo výške 394,70 Eur, úhradou zo dňa 15.06.2023 vo výške 70,50 Eur a úhradou zo dňa 15.06.2023 vo výške 784,40 Eur. Zároveň tvrdené skutočnosti povinný doložil potvrdením o zaplatení sumy vo výške 394,70 Eur zo dňa 12.06.2023, potvrdením o zaplatení sumy vo výške 70,50 Eur zo dňa 15.06.2023, potvrdením o zaplatení sumy vo výške 784,40 Eur zo dňa 15.06.2023 a vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu v období 01.01.2022 do 31.12.2022. Tiež uviedla, že tvrdenie povinného ohľadom zaplatenia judikovanej pohľadávky nerozporoval ani oprávnený, ktorý potvrdil, že povinný platbami zo dňa 12.06.2023 a dňa 15.06.2023 na účet oprávneného uhradil istinu a platbou zo dňa 15.06.2023 uhradil aj súdne trovy, avšak nezaplatil celý vymáhaný nárok, nakoľko nezaplatil trovy exekúcie oprávneného a trovy exekúcie súdneho exekútora. K námietke povinného ohľadom skutočnosti, že pohľadávka je súčasťou konečného vyúčtovania, súd konštatuje, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 03.01.2019, ktorý vznikol ešte pred vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu, nakoľko konečné vyúčtovanie zo dňa 25.04.2023 predložené povinným k návrhu na zastavenie exekúcie je za obdobie 01.01.2022 až 31.12.2022, preto je bez právneho významu pre

prebiehajúce exekučné konanie. K skutočnostiam tvrdeným povinným ohľadom zaplatenia vymáhanej pohľadávky súd uvádza, že predmetné exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 09.05.2023, pričom exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a to dňa 23.05.2023. Povinným namietané úhrady vymáhanej pohľadávky zo dňa 12.06.2023 a 15.06.2023 v celkovej výške 1249,60 Eur boli zrealizované už v rámci prebiehajúceho exekučného konania a prebiehajúcej exekúcie. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.05.2023. Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný odôvodnene a preto pokračovanie exekúcie v časti vymoženia trov oprávneného a trov exekúcie je dôvodné. Povinný úhradami istiny vo výške 1179,10 Eur a súdnych trov vo výške 70,50 Eur nesplnil celý vymáhaný nárok. Ku skutočnosti, že povinný uhradil vymáhaný nárok súd konštatuje, že uhradenie pohľadávky z exekučného titulu nespôsobilo zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti. Predmetom exekúcie sú aj trovy exekúcie (keďže exekučné konanie sa začalo dňa 09.05.2023 dôvodne), ktoré povinný neuhradil. K zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti až po začatí exekučného konania, tak ako v prejednávanej veci, nemôže dôjsť. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd na základe vyčíslenia trov právneho zastúpenia priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zatupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,88 Eur vrátane DPH (1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie časti exekúcie vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1179,10 Eur vo výške 30,71 Eur + 12,52 Eur režijný paušál + 20% DPH) ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nevychádzal zo všetkých skutočností, keď prehliadol nesystematický postup vymáhania pohľadávky zo strany oprávneného. Ďalej uviedol, že oprávnený začiatkom mesiaca máj 2023 doručil vyúčtovanie za rok 2022 s nedoplatkom 1864,98eur, v ktorom bola zahrnutá aj pohľadávka 1179,10 eur vymáhaná ex. pričom z vyúčtovania je podľa povinného zrejmé, že oprávnený žiada pohľadávku uhradiť do 15.06.2023. Následne oprávnený podľa povinného túto pohľadávku posunul do područia AG LEGAL a 09.05.2023 postúpil na exekúciu, avšak bez vyzvania. Súčasne uviedol, že pohľadávku oprávnenému uhradil v termíne, ktorý požadoval a voči exekúcii podal návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň uviedol, že námietky oprávneného voči návrhu na zastavenie ex. sú nespoľahlivé, keďže vyúčtovanie za rok 2023 nemá pre oprávneného relevanciu. Následne sa povinný pýta, akú relevanciu má duplicitné dožadovanie sa uhradiť pohľadávku oprávnenému? Povinný má zato, že oprávnenému touto exekúciou išlo len čo najviac o navýšenie dlhu povinného. Pričom oprávnený svoj zámer podľa povinného preukázal aj 16.5.2023, keď mu zaslal sofistikovane vypracovanú predžalobnú výzvu na zaplatenie ďalších nedoplatkov z vyúčtovania. Samotnou výzvou žiadal zaplatiť od povinného dve najnižšie pohľadávky, a to vyúčtovací nedoplatok za rok 2021 v sume 9,88 eur, pričom podľa povinného zúžitkoval aj novovzniknutý nedoplatok za rok 2022 v sume 14,09 eur. Povinný tiež uviedol, že hoci oprávnenému zaplatil celý dlh vymáhaný exekúciou, a oprávnený mal následne podľa povinného prehodnotiť postup vymáhania už aj z dôvodov, že vyúčtovacia suma 1.864,98 eur bola navýšená, uložil mu 31.7.2023 zmluvnú pokutu vo výške 955,81 eur, čo stihol v čase prejednávania návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného sa povinný domnieva, že rozhodnutie súdu priznať nárok oprávnenému uhradiť trovy za vymáhanie považuje za nespravodlivé z dôvodu, že išlo zo strany oprávneného o prešpekulovaný a obzvlášť hanebný postup vymáhania pohľadávky.

4. K sťažnosti povinného sa oprávnený do dnešného dňa napriek výzve súdu nevyjadril.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 9.5.2023, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany, č.k. -18 zo dňa 03.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2020, dňa 23.05.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Paule Miššíkovej (400EX 498/23). Dňa 14.07.2023 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 11 – 16, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného na potvrdenie správnosti napádaného rozhodnutia ešte uvádza.

15. Základnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je, že oprávnený zvolil neprimeraný (nesystematický) postup, keď začal vymáhať pohľadávku, nakoľko predmetná pohľadávka bola súčasťou vyúčtovania za rok 2022 s nedoplatkom spolu vo výške 1864,98 eur, v ktorom bola zahrnutá aj suma 1179,10 eur vymáhaná exekútorom, pričom z vyúčtovania je podľa povinného zrejmé, že táto má byť uhradená do 15.06.2023, čo povinný aj jednotlivými platbami zo dňa 12.06.2023 a 15.06.2023 splnil. V prvom rade považuje sudca za potrebné uviesť, že exekučné konanie voči povinnému začalo dňom podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu, t.j. dňa 09.05.2023, pričom opodstatnenosťou vedenia exekučného konania, a následne exekúcie, ktorá začala v neprospech povinného dňa 23.05.2023 (viď § 57 ods. 1 Exekučného poriadku) je tá skutočnosť, že zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu, a že nesplnenie uloženej povinnosti zo strany povinného trvá aj v čase začatia tohto exekučného konania. V rámci posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo preto úlohou vyššej súdnej úradníčky náležite posúdiť, či exekučné konanie a v rámci neho vykonávaná exekúcia začala dôvodne, a teda či má súd za preukázané, že nesplnenie povinnosti povinným v čase začatia exekučného konania trvá, a teda či je samotné konanie ako aj exekúcia dôvodná. Z preskúmania sťažnosťou napadnutého uznesenia ako aj celého spisového materiálu však možno konštatovať, že vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospela k správnemu právnemu záveru o tom, že povinný predloženými listinnými dôkazmi (konkrétne potvrdením o zaplatení sumy vo výške 394,70 Eur zo dňa 12.06.2023, potvrdením o zaplatení sumy vo výške 70,50 Eur zo dňa 15.06.2023 a potvrdením o zaplatení sumy vo výške 784,40 Eur zo dňa 15.06.2023) preukázal splnenie povinnosti (dlhu) vyplývajúcej mu z predloženého exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany, č.k. -18 zo dňa 03.01.2019, avšak až po začatí exekučného

konania, a taktiež po začatí exekúcie (viď bod 14 napadnutého rozhodnutia). V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie súdom (resp. čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu plnenia judikovanej povinnosti je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§57 ods. 1 Exekučného poriadku). Plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak teda povinný splní judikovanú povinnosť po začatí exekúcie, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§61o ods. 3 Exekučného poriadku). Tak tomu bude aj v tomto prípade, avšak až po uhradení trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora v plnej výške.

16. Čo sa týka tvrdenia povinného, že doručením Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2022 – 31.12.2022 došlo k predĺženiu 15-dňovej lehoty na zaplatenie dlhu, ktorý vznikol v dôsledku nezaplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 15.01.2016, uloženej mu v exekučnom titule, toto považuje sudca za nesprávne. Z predloženého Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu povinným za obdobie 1.1.2022 – 31.12.2022 vyhotoveného oprávneným dňa 25.04.2023 ako ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by doručením Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za predchádzajúci rok došlo k predĺženiu súdom určenej lehoty na splnenie povinnosti. Preto vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti (v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie) odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

17. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, , Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

20. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (k podanej sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).