Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_7C-114-2012.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi W. K., N.. XX. XX. XXXX, A. A. XX, A. A., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 355,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 355,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 201,07 Eur od 09. 12. 2006 do zaplatenia, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške súdneho poplatku v sume 21,00 Eur k rukám navrhovateľa a trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia v sume 431,01 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., na účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 441371, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 10. 2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 355,84 Eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 uzavretej medzi postupcom Všeobecnej úverovej banky, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a postupníkom EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „navrhovateľ“), postúpil právny predchodca navrhovateľa na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa dňa 20. 05. 2004 uzavrel s odporcom zmluvu k úverovému účtu Č.. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas. Navrhovateľ zmluvu vypovedal a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka odporcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 405,84 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 251,07 Eur, riadneho úroku vo výške 60,73 Eur, úroku z omeškania vo výške 1,10 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 92,94 Eur. Odporca ku dňu podania návrhu na začatie konania uhradil sumu 50,00 Eur. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 09. 12. 2006
podľa Obchodného zákonníka vo výške 13 % ročne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 355,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 201,07 Eur od 09. 12. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd v skrátenom súdnom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 10RO/367/2011 - 27 zo dňa 23. 11. 2011 a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 355,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 201,07 Eur odo dňa 09. 12. 2006 a na náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 27. 01. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS svoj vstup do konania na strane odporcu.
Proti vstupu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu žiadny z účastníkov konania nemal námietky.
Dňa 07. 05. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu podal odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Platobný rozkaz nemal byť vôbec vydaný. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Podaním doručeným súdu dňa 07. 05. 2012 oznámil vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom svoj vstup do konania na strane odporcu. Podaním doručeným faxom súdu dňa 06. 06. 2012 tento vedľajší účastník oznámil svoj výstup z konania.
Podaním doručeným súdu dňa 28. 06. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhol, aby súd prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázky: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ V podaní vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ a dlžník (spotrebiteľ) nemá možnosť ovplyvniť jeho obsah. Táto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.“
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a odporcu a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 20. 05. 2004 podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na dvadsiatich štyroch mesačných splátkach po 997,52 Sk mesačne. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (13,25 %), a poplatky za poskytnutie úveru (750,00 Sk), poplatok za prvú upomienku (300,00 Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku (500,00 Sk), poplatok za vedenie úverového účtu (40,00 Sk mesačne) a poplatok za poistenie úveru (99,00 Sk mesačne). V zmysle článku III. bodu 6. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy obchodné podmienky.
Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 uzavretej medzi postupcom - právnym predchodcom navrhovateľa a postupníkom - navrhovateľom súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Ako uviedol navrhovateľ, odporca riadne a včas nesplácal poskytnutý úver. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 405,84 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 251,07 Eur, z riadneho úroku vo výške 60,73 Eur, z úroku z omeškania vo výške 1,10 Eur a z ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 92,94 Eur (č. l. 15 spisu).
Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21. 05. 2009 bolo zistené, že odporca uznal istinu vo výške 251,07 Eur. Dlh sa odporca zaviazal splatiť v splátkach vo výške po 50,00 Eur mesačne počnúc dňom 25. 06. 2009. Účastníci dohody uviedli, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Odporca vo výsluchu pred súdom uznal nárok čo do základu a výšky. Odporca potvrdil, že podpísal aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21. 05. 2009. Vedel, čo podpisuje a že tento dlh existuje. Uhradil len jednu splátku vo výške 50,00 Eur. Dohodu si celú prečítal a pokiaľ ide o sumu 92,94 Eur, túto tiež odporca uznal, nakoľko sa jedná o bankové poplatky. Odporca je ochotný pohľadávku navrhovateľ zaplatiť, ale v jeho možnostiach je uhradiť predmetnú sumu do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľ súhlasil s tým, aby odporca uhradil pohľadávku do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z úverovej zmluvy súd zistil, že účelom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy mal navrhovateľ postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné ustanovenia.
Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Z pripojenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 20 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na dvadsiatich štyroch mesačných splátkach po 997,52 Sk mesačne. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (13,25 %), a poplatky za poskytnutie úveru (750,00 Sk), poplatok za prvú upomienku (300,00 Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku (500,00 Sk), poplatok za vedenie úverového účtu (40,00 Sk mesačne) a poplatok za poistenie úveru (99,00 Sk mesačne).
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.
K uznaniu dlhu súd uvádza, že uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Ak je platne uznaný premlčaný dlh, nemôže sa už dlžník brániť námietkou premlčania, môže však preukázať, že dlh v dobe uznania neexistoval. Pre vznik domnienky trvania dlhu však ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá, t. j. že platí domnienka trvania dlhu s následkom v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných (aj skutkových dôvodov). V danom prípade odporca ako dlžník uznal premlčaný dlh a nenamietal, že by dlh neexistoval. V dohode o uznaní záväzku je ustanovenie, podľa ktorého strany dohody sú si vedomé premlčania dlhu. Odporca vo výsluchu uviedol, že v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku vedel, čo podpisuje. Súd má teda za to, že odporca vedel, že dlh je premlčaný a že uzavretím dohody začína plynúť nová premlčacia doba, čím navrhovateľovi vzniklo právo uplatniť so svoju pohľadávku. Odporca na viac dlh uznal čo do základu a výšky.
Súd vzhľadom na uznanie nároku navrhovateľa čo do základu a výšky zo strany odporcu priznal navrhovateľovi sumu vo výške 355,84 Eur. Súd mal z predložených listín za preukázané výšku istiny v sume 251,07 Eur, výšku zmluvného úroku v sume 60,73 Eur, výšku úroku z omeškania v sume 1,10 Eur a výšku poplatkov v sume 92,94 Eur (č. l. 15 spisu).
Súd skúmal výšku úrokov z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 13 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je spotrebiteľská. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením a vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy sa nemožno od neho odchýliť. Preto aj úrok z omeškania je možné priznať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška diskontnej sadzby v čase od 27. 09. 2006 do 27. 03. 2007 bola 4,75 %. Preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania. Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o uzavretí flexipôžičky) a tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 -34) (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Aj keď smernica neobsahuje taxatívny výpočet nekalých podmienok v zmluvách, súd má za to, že dohoda o uznaní záväzku, súčasťou ktorej bola aj časť o tom, že strany dohody majú vedomosť o premlčaní dlhu, neobsahuje nekalú podmienku v zmysle smernice. V danom prípade si totiž odporca bol vedomý obsahu dohody, ktorú podpisuje. Aj keď dohodu o uznaní záväzku možno považovať za formulárovú zmluvu, nemožno každú takúto spotrebiteľskú zmluvu automaticky vyhodnotiť za zmluvu, ktorá obsahuje nekalé podmienky. Ku každej spotrebiteľskej zmluve treba pristupovať individuálne a v danom prípade súd nemá pochyby o tom, že odporca si bol vedomý obsahu zmluvy o flexipôžičke ako aj dohody o uznaní záväzku. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 smernice. Podľa názoru súdu bola naplnená požiadavka zrozumiteľnosti podmienok dohody o uznaní záväzku.
Na základe uvedeného súd zamietol návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p a, nakoľko nie je dôvod, nerozhodol o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu, že zmluvu o flexipôžičke a dohodu o uznaní záväzku nepovažuje za zmluvu, ktorej obsahom sú nekalé podmienky. Prerušenie konania by bolo v danom prípade nehospodárne a v rozpore so zásadou hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Súd priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne:
- 01. 10. 2011: 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky] ......................................................................... 26,56 Eur
- 01. 10. 2011: 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd: žaloba [§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky] ................................................................................ . 26,56 Eur
- 02. 07. 2012: 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd: vyjadrenie [§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky] ......................................................................... 26,56 Eur
- 18. 07. 2012: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky] ............................................................ 26,56 Eur
- 2 x režijný paušál á 7,41 Eur (rok 2011) ................................................ 14,82 Eur
- 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (rok 2012) ................................................ 15,66 Eur
- daň z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky] ....................................... 20 % --------------------------------------------------------------------- Spolu ............................................................................................................. 163,58 Eur
Cestovné náhrady (podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách)
- 18. 07. 2012: 1 x cesta Košice - Banská Bystrica ................................... 13,10 Eur
- 18. 07. 2012: 1 x cesta Banská Bystrica - Košice ................................... 10,30 Eur
Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky)
- 16 x začatých polhodín á 12,71 Eur ........................................................ 203,36 Eur
- daň z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky] ....................................... 20 % --------------------------------------------------------------------- Spolu ............................................................................................................. 267,43 Eur --------------------------------------------------------------------- Trovy právneho zastúpenia spolu ............................................................ 431,01 Eur
Súd nepriznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - pokus o zmier zo dňa 06. 07. 2011, pretože tento úkon bol vykonaný pred začatím konania a nejde tak o trovy súdneho konania, ktoré vznikli účastníkovi súdneho konania, keďže predmetom výzvy bolo vyriešiť spor mimosúdne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 písm. o) O. s. p.)