Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/64/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pracovisko Sabinov, za účasti otca Ing. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. XX, o návrhu B. J., nar. XX.XX.XXXX a N. J., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V., Y. C.. N. XX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.05.2012, č. k. -34 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa mal. I. W. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov B. J. a N. J., ktorí sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 90 € mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že maloletý I. sa od smrti svojej matky G. J., zomrelej XX.XX.XXXX nachádza v osobnej starostlivosti svojho nevlastného brata a jeho manželky

- navrhovateľom, ktorým bol zverený do starostlivosti na základe vydaného predbežného opatrenia. Maloletý I. sa v rodine svojho nevlastného brata cíti veľmi dobre, navrhovateľov rešpektuje, rozumie si s nevlastným synovcom, ktorý žije s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti. Navrhovatelia s ním nemajú vážnejšie výchovné problémy, podporujú jeho športové aktivity, keďže hrá aktívne futbal a v tomto smere ho aj finančne podporujú. Mal. I. v priebehu konania vyjadril túžbu naďalej ostať v rodine nevlastného brata s tým, že so svojím otcom nežil v spoločnej domácnosti, nemá k nemu citové väzby, stretáva sa s ním nepravidelne, a preto chce ostať v rodinnom prostredí, ktoré mu je blízke a známe po smrti jeho matky. Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovatelia spĺňajú všetky osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal. I. tak, aby bol zabezpečený jeho harmonický, fyzický aj psychický vývin. Zároveň súd uprednostnil príbuzného maloletého dieťaťa, ktorý spĺňa predpoklady pre osobu, ktorá zabezpečuje náhradnú osobnú starostlivosť. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca, ktorý doposiaľ prispieval 80 € mesačne na výživu maloletého. Vzhľadom na daňové priznanie otca skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je riadne zamestnaná, pričom otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť považoval súd výživné 90€ mesačne za primerané a také, ktoré je schopný platiť. zohľadnil športové aktivity maloletého a jeho bežné výdavky v súvislosti s nákupom ošatenia, obuvi, stravy, učebných pomôcok a pod. Keďže navrhovatelia

žiadali určiť výživné zo strany otca 100 € mesačne, v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa tento návrh zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Vytýka súdu prvého stupňa, že mu nebol doručený návrh na začatie konania, pretože oznámenie súdu prvého stupňa o konaní pojednávania mu nebolo doručené na adresu kde sa v súčasnosti zdržiava, a ktorú udal pracovníčke kolízneho opatrovníka. O pojednávaní sa dozvedel iba z telefonického rozhovoru s navrhovateľkou N. J.. Považuje za chybu súdu prvého stupňa, že s návrhom sa nemohol oboznámiť a na pojednávanie sa pripraviť. Nevedel o návrhu zvýšenia výživného, pretože toto mu navrhovatelia vôbec neoznámili a v telefonickom rozhovore mu N. J. oznámila iba termín konania o určenie zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Tohto pojednávania sa zúčastnil aj napriek tomu, že bol v tom čase nemocný. Nevedel tak zdokladovať životné náklady jeho domácnosti a o výdavkoch s ním sudkyňa jednala ako na trhovisku. Nie je pravda, že maloletý žil od svojho narodenia s matkou a dvoma súrodencami u starého otca, ale starý otec žil u nich v byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve matky maloletého. Starý otec po smrti matky ostal bývať naďalej v tomto byte. V rozpore je tvrdenie kolíznej opatrovníčky, že maloletý ma v kúte navrhovateľov kútik na písanie a lôžko na spanie. V obývačke s výpoveďou maloletého, ktorý uvádza, že na bývanie ma vyčlenenú malú miestnosť, kde má svoju skriňu na ošatenie a komodu na vlastné veci a v blízkej budúcnosti by mu malo byť zakúpené vlastné lôžko, keďže prespáva na gauči. Kolízna opatrovníčka, ktorá sa zúčastnila pojednávania je suseda navrhovateľov. Otec tvrdí, že po smrti matky prejavil ochotu riešiť danú životnú situáciu maloletého, ale bol odmietnutý. S matkou maloletého nebol zosobášený a matka mu počas života bránila v stretnutiach so synom a budila v ňom voči nemu nenávisť. Nenávisť zo strany navrhovateľov pokračuje, čo videl aj pred začiatkom pojednávania. Syn ho pod ich vplyvom ani len nepozdravil. Nie je pravda, že jeden kopačky stoja 100 €, pretože on synovi ponúkol, že mu kopačky kúpi. zisťoval cenové relácie a tie sa pohybujú 40 až 60 €. Maloletému I. navrhoval žiť v jeho rodine s tým, že mu vybaví dokončenie gymnázia v I.. Najprv s tým súhlasil s tým, že by chcel dokončiť gymnázium v V., ale následne túto ponuku maloletý odmietol. Podľa vyjadrenia sestry mal. I. Q. I. vie, že navrhovatelia tvrdili, že sa o mal. I. nemôžu starať, pretože majú malý byt a nevyhovujúce podmienky. Jeho dojem je, že navrhovatelia si z výživného, sirotského dôchodku a prídavok na dieťa chcú urobiť zárobkovú činnosť a pochybuje o úsporách, z ktorých žije navrhovateľ B. J., keďže tento môže mať úspory iba z pochybnej činnosti, a to dovozu a predaja motorových vozidiel s cudziny bez odvedenia dane. Otec tvrdí, že od 22.11.2011 do 18.03.2012 z dôvodu PNS nemal žiaden príjem, keďže nemocenské dávky mu nepatria, lebo nemá vyrovnané podlžnosti so Sociálnou poisťovňou. V roku 2012 do dnešného dňa zarobil 1.680 €. Motorové vozidlo potrebuje ku svojej práce, situácia v stavebníctve je ťažká, a ak sa nezmení a nebude mať zákazky nebude schopný platiť výživné ani v doterajšej výške. Žije z platu svojej manželky, s ktorou sa zosobášil po narodení mal. I.. Manželka je ekonomická pracovníčka Krajského úradu životného prostredia. Má taktiež viaceré exekúcie vo vzťahu k Zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni, keďže neplatil odvody. Tvrdí, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať všetky práce v stavebníctve, vykĺbuje sa mu pravé rameno, v septembri ho čaká druhá operácia. Lieči sa na vysoký krvný tlak a štítnu žľazu. Má výdavky na lieky a rehabilitácie. Zdravotný stav jeho manželky si taktiež vyžaduje pravidelnú liečbu. Spláca pôžičku na plastové okná a manželka si platí životné poistenie, ktoré uzatvorila ešte pre ich svadbou. Okrem týchto výdavkov, ktoré sú spojené s bývaním, a ktoré vyčíslil na 223,03 € je ako živnostník povinný odvádzať aspoň minimálne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a tak mu z jeho a manželkinho príjmu veľa finančných prostriedkov neostáva. Nemôže akceptovať výšku výživného 90 € mesačne a navrhuje toto výživné upraviť na 60 € mesačne, čo považuje za maximum svojich možností.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Z dôvodu, že maloletý nebol od svojho narodenia v žiadnom kontaktne s biologickým otcom a od smrti matky mu osobnú starostlivosť zabezpečujú manželia J., doporučil rozhodnutie potvrdiť.

K odvolaniu otca sa vyjadrili aj navrhovatelia, ktorí rozsudok súdu prvého stupňa považujú za správny. Zdôraznili, že aj pred pojednávaním podali návrh na zvýšenie výživného z pôvodných 83 € na 100 € mesačne, nakoľko posledné rozhodnutie o výške výživného bolo vo roku 2004. Súd stanovil výživné na 90 €, čo je zvýšenie o 7 € oproti pôvodnému výživnému. Potvrdili, že kolízna opatrovníčka pani V. býva o vchod ďalej, avšak od začiatku oni jednali výlučne s pani S., ktorá bola u nich zisťovať podmienky pre život mal. I. a pani V. ju len zastupovala na súde, navrhovatelia ju osobne nepoznajú, a preto nemohla byť ovplyvnená. Rozhodnutie maloletého nestretnúť sa s otcom bolo slobodné, nikto mu v tom nebránil

a otec si nevynúti náklonnosť svojho syna súdnym rozhodnutím o stretávaní sa s mal. I., ako žiadal na súde. Tvrdia, že matka maloletého nikdy nebránila stretnutiu syna s otcom, ale skôr otec nemal v tomto smere žiadny záujem. Tvrdenia, že si chcú z výživného, sirotského a prídavku na dieťa urobiť zárobkovú činnosť je smiešne a nereálne. Úhrnom všetky tieto dávky vystačia na vzdelanie, stravu, koníčky a základné potreby pre mal. I.. zdôrazňujú, že ich rodina nie je sociálny prípad, nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, úspory majú s predchádzajúcej činnosti vykonávanej v zahraničí. Otec maloletého uvádza, že nemôže vykonávať práce na stavbe kvôli zdravotným problémom, tieto však nikdy nevykonával, keďže stavbu riadil. Myslia si, že jeho skutočný príjem je vyšší než to uvádza. Zdôrazňujú, že o maloletého I. sa chcú a vedia postarať, keďže vekom maloletého sa náklady zvyšujú, tento aktívne športuje, má rôzne koníčky, bola požiadavka na určenie tohto výživného oprávnená.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinnosť poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1-2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Ako bolo zistené vykonaným dokazovaním, maloletý I. W. sa od smrti svojej matky G. J., rod. N., ktorá zomrela XX.XX.XXXX nachádza v starostlivosti svojho nevlastného brata a jeho manželky, ktorým bol už predbežne zverený do starostlivosti uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03.01.2012, č. k. -11. Mal. I. žil od svojho narodenia len s matkou a dvoma ďalšími súrodencami v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti vo vzťahu medzi rodičmi a mal. I. boli upravené pôvodne rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. -14 zo dňa 06.08.1998, ktorým bol maloletý zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platením výživného po 2.000,-Sk mesačne. Posledná úprava

výživného bola vykonaná rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. -66 z 30.01.2004, ktorým bolo výživné pre maloletého zvýšené na sumu 2.500,-Sk mesačne (82,98 €). Sociálnym šetrením v domácnosti navrhovateľov bolo zistené, že rodina býva v priaznivých podmienkach, kde je daná možnosť byt upraviť aj pre potreby, oddych, učenie mal. I.. Navrhovatelia spolu s ich päť ročným synom obývajú dva a pol izbový byt, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Navrhovateľka N. J. vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti účtovníctva, jej čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 600 €, navrhovateľ B. J. je vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako už bolo uvádzané, mal. I. nikdy nežil v spoločnej domácnosti so svojím otcom a takmer vôbec sa s ním ani nestretával. Pri osobnom pohovore realizovanom kolíznym opatrovníkom, ako aj vo výpovedi pred súdom prvého stupňa sa maloletý jednoznačne vyjadril v tom zmysle, že v rodine navrhovateľov je spokojný, cíti sa tam veľmi dobre, rozumie si s nimi, ako aj so svojim nevlastným synovcom a vyjadril svoj záujem aj naďalej ostať v ich starostlivosti.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že navrhovatelia spĺňajú osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. Medzi maloletým a jeho otcom nie sú vytvorené žiadne citové väzby, preto súd prvého stupňa dôvodne v rámci tejto úpravy uprednostnil príbuzného maloletého dieťaťa, ktorý spĺňa predpoklady pre osobu, ktorá má zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť. Takéto riešenie situácie doporučoval po vykonaných šetreniach o rodinných, výchovných a sociálnych pomeroch u maloletého aj kolízny opatrovník. Súd prvého stupňa preto v závislosti od uvedených skutočností rozhodol správnym spôsobom o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti oboch navrhovateľov.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a nepochybne sú ovplyvňované jeho pokračujúcou školskou dochádzkou. Samotné výživné pritom slúži nie len na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb dieťaťa, ale aj jeho ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj. Potreby dieťaťa sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

Realizované dokazovanie potvrdzuje, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva s tým, že podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 jeho príjmy z tejto činnosti dosiahli rozsah 4.310,03 € a výdavky predstavujú 1.185,93 €. Otec zároveň pôsobí vo vedľajšom pracovnom pomere vo firme Dinis, s.r.o. Kamenica vo funkcii stavbyvedúceho, kde tento zamestnávateľ z období roka 2011 vykazuje čistú mzdu otca 7.02 € za mesiac. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je ženatý spolu s manželkou, ktorá je zamestnaná, obývajú štvorizbový byt, za ktorý uhrádzajú mesačné platby v celkovej výške 223 €.

Odvolací súd konštatuje, že v závislosti od týchto zistení súd prvého stupňa správne rozhodol o vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému I. v sume po 90 € mesačne. Posledná súdna úprava výživného zo strany otca bola realizovaná v roku 2004, kedy výživné bolo určené sumou 2.500,-Sk mesačne (82,98 €). Maloletý I. je v súčasnosti vekovo starší, pokračuje v ďalšom štúdiu na osemročnom gymnáziu v V. a aktívne sa venuje športovej činnosti - futbalu. Otec maloletého vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva, a to aj v spojitosti s jeho vedľajším pracovným pomerom. Z takto vykonávanej činnosti dosahuje príjem, ktorý prevyšuje deklarované výdavky, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, preto nepochybne je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať určeným spôsobom na výživu maloletého I.. Toto výživné taktiež zodpovedá dôvodným potrebám maloletého s ohľadom na jeho vek, pokračujúce štúdium a realizované záujmové aktivity.

K námietke otca poukazujúceho na procesný postup súdu prvého stupňa, keď mu účinným spôsobom nedoručil návrh na začatie konania a predvolanie je potrebné uviesť, že prvostupňový súd ich doručoval otcovi na jemu známu adresu v V. Y. L., ul. C. F. X, kde sa však otec nezdržiava, keďže jeho prechodným

pobytom je I., V. XX. Na túto vadu konania však odvolací súd neprihliadal, keďže nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Je totiž zrejmé, že otec bol v prvostupňovom konaní vypočutý ako účastník konania, bol oboznámený s tým, čo je predmetom tohto konania a k veci sa náležitým spôsobom vyjadril. Súd prvého stupňa sa zároveň oboznámil s obsahom podaného daňového priznania otca, ako aj s opismi jeho mzdových listov. Ako už bolo spomínané, v závislosti od týchto zistení rozhodol správnym spôsobom o náhradnej osobnej starostlivosti maloletého a o určení výživného zo strany povinného otca.

So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.