Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-213-2012.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/213/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: H. P., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D. XXX/X, XXX XX Š., zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 12, proti odporcovi v 1. rade: Stavebné bytové družstvo Šaľa, so sídlom Horná 926/1, 927 01 Šaľa, IČO: 00 170 747, odporcovi v 2. rade : Gavila, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 45 517 959, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia podané na tunajší súd dňa 13.07.2012 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.07.2012 sa domáhala, aby súd nariadil odporcovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym úradom R., Správou katastra Š., pre k.ú. Š., obec Š., zapísané na LV č. XXXX, a to: byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/ XXXXXX, pričom súčasťou bytu je i pivnica na prízemí bytového domu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že počas trvania manželstva s pánom P. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom R., Správou katastra Š., pre k.ú. Š., obec Š., zapísané na LV č. XXXX, a to: byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, pričom súčasťou bytu je i pivnica na prízemí bytového domu. Aj napriek tomu, že rozsudok Okresného súdu Galanta o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom zo dňa 13.9.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2010, bývalí manželia nemajú do dnešného dňa vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po rozvode manželstva vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti naďalej býva navrhovateľka s troma maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti na základe rozsudku zo dňa 13.9.2010. Počas trvania manželstva, ako aj po jeho rozvode postupne vznikal nedoplatok na úhradách za plnenia a úhradách preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. Správca - Stavebné bytové družstvo vyčíslilo dlh navrhovateľky v sume 7.116,44 Eur s príslušenstvom. Správca vzhľadom na vzniknutý dlh pristúpil k výkonu zriadeného záložného práva a to dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, prostredníctvom dražobnej spoločnosti Z., I..W..V.., I. I. N. XXX/XX, T.. Navrhovateľke bolo doručené oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 22.03.2012 a oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 07.06.2012. Podkladom pre dobrovoľnú dražbu je znalecký posudok vypracovaný znalcom X.. Š. N., so sídlom K. P. XX, D. D. zo dňa 07.04.2012, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na 45.273,83 Eur. Podľa navrhovateľky, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a výkon predmetného záložného práva dobrovoľnou
dražbou je zjavne neprimeraný, pričom táto neprimeranosť spočíva v hrubom nepomere medzi výškou dlhu a hodnotou zabezpečenia. Taktiež uvádza, že rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade daný aj tým, že navrhovateľka a jej tri maloleté deti by tak prišli o nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a uspokojujú svoje základné životné potreby.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods.2 O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia, má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Predbežné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné a nespochybňované. Účelom a zmyslom využívania inštitútu predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej právnej ochrany právu účastníka právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Dočasná právna ochrana je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu alebo z dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Dočasnosť právnej ochrany vyplýva zo skutočnosti, že právna ochrana poskytovaná konkrétnemu subjektívnemu právu sa prevažne skončí rozhodnutím súdu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, ale príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného procesu, ktoré je realizované prostredníctvom „dočasného" súdneho rozhodnutia, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, pričom pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Musí sa osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Už v návrhu na jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi).
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežným opatrením sa ale nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný (nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to konštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a taktiež ani z pripojených listinných dôkazov nevidí dôvody, prečo by mal nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko, nemal za dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka dlhodobo neplatila platby za služby spojené s užívaním bytu, a to od roku 2008 teda vedela o svojom narastajúcom dlhu a mala dosť času túto situáciu riešiť. Taktiež súd zistil, že navrhovateľka prevzala oznámenie o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 27.03.2012, teda vedela, že má záväzky voči odporcovi v 1. rade a tie budú riešené dobrovoľnou dražbou. Navrhovateľka mohla svoju bytovú situáciu riešiť aj tým spôsobom, že vymení byt za menší alebo za byt nižšej kategórie a z doplatku by vyrovnala dlh. V prípade, ak bude dražba úspešná, sa po konaní robí rozvrh výťažku z dražby, podľa ktorého sa z ceny vydraženia odpočíta pohľadávka navrhovateľa dražby a zostatok sa uloží do notárskej úschovy v prospech pôvodného vlastníka predmetu dražby. Navrhovateľke tak po vydražení bytu zostanú finančné prostriedky, z ktorých môže riešiť aj bytovú situáciu a jej záväzky voči odporcovi v 1. rade budú vyrovnané. Taktiež argument navrhovateľky, že odporca má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku aj prostredníctvom finančných prostriedkov pána P., ako spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti neobstojí, nakoľko časť dlhu vznikla aj po rozvode manželstva, kedy pán P. byt neužíval, a teda zaň zodpovedný nie je. Taktiež je na rozhodnutí veriteľa, akú formu vymoženia pohľadávky si zvolí. Podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Taktiež podľa § 8b, ods. 2 citovaného zákona je správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome. Záložné právo
k bytu vzniklo v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepochybne formou slušnosti v práve. Vlastníci ostatných bytov v bytovom dome č. XXX v Š. nemôžu byť poškodení tým, že navrhovateľka neprispieva do fondu opráv. Súd má za to, že práve takéto jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi a ostatní vlastníci bytov sú obmedzení na svojich právach práve z dôvodu neplatenia záväzkov navrhovateľky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.