Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/129/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: W. V., so sídlom O., Ul. XX. U. X-XX, pobočka V. O., S. XXX/XX, V. O. proti povinnému: A., W., so sídlom K. P., W. XX, IČO XX XXX XXX, o vymoženie 3.721,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. marca 2012, č.k. -19, v časti o trovách exekúcie, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril dňa 15.02.2000 súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Dňa 19.03.2012 dala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu. Požiadala zároveň o priznanie trov proti oprávnenému vo výške 57,52 eur. Z výpisu z obchodného registra mal súd prvého stupňa preukázané, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.02.2010, č.k. -31 zrušený bez likvidácie a následne dňa 04.05.2010 vymazaný z obchodného registra. Právne poukázal súd prvého stupňa na ust. 68 ods.1 Obch. zákonníka, a , . Ex poriadku. V časti o trovách konania poukázal na ust. , a až 3 Ex. poriadku. Uviedol, že keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie, rozhodol podľa Ex. poriadku aj o trovách konania, ktoré podľa Ex. poriadku patria súdnemu exekútorovi. Konštatoval, že trovy exekúcie má v zásade znášať povinný. Avšak povinný bol vymazaný z obchodného registra, a preto mu súd nemôže povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť. Oprávneného môže súd zaviazať k náhrade trov konania len v prípade, že zavinil zastavenie exekúcie, ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, alebo ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V danom prípade sa nejedná ani o jeden z týchto prípadov, a preto by uloženie povinnosti oprávnenému bolo zásahom do jeho majetkových práv nad rozsah predpokladaný zákonom. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je zásahom do jeho majetkových práv, garantovaných SR. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na skutočnosť, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.02.2000, súdny exekútor vydal dňa 17.03.2000 upovedomenie o začatí exekúcie a následne vykonal šetrenie o majetku povinného. Z tohto šetrenia bolo zistené, že povinný nemá žiadny majetok, žiadny účet a od novembra 1997 nevykonáva žiadnu činnosť. Napriek týmto zisteniam súdny exekútor nedal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Zostal nečinný až do predloženia podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného. Súd prvého stupňa konštatoval, že ak by si exekútor riadne plnil svoje povinnosti a nebol vo veci viac ako 9 rokov nečinný, mohol plnenie buď vymôcť, vrátane svojich trov exekúcie, alebo mohol pri nemajetnosti povinného navrhnúť zastavenie exekúcie, kedy by aj mohol oprávnený očakávať, že súd na úhradu trov exekúcie zaviaže podľa Ex. poriadku oprávneného. Uložiť však oprávnenému náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol viac ako 9 rokov nečinný, odporuje zásade spravodlivosti.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka. V odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o nepriznaní trov konania súdnej exekútorke, zrušil a oprávneného zaviazal uhradiť trovy exekúcie v sume 57,52 eur tak, ako ich vyčíslila v návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil stav, keď povinný zanikol bez likvidácie a bol vymazaný z Obch. registra. Zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy exekúcie, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Nesúhlasila ani s názorom súdu, že exekútor v prípade zistenia nemajetnosti povinného mohol navrhnúť súdu zastavenie exekúcie už dávno, nakoľko Ex. poriadok v znení platnom do 01.02.2002 takýto postup exekútora nepripúšťal a oprávnený nebol ochotný podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. por. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že bola vo veci dlhodobo nečinná, nakoľko Ex. poriadok splnomocňuje exekútora, aby posúdil, aký spôsob exekúcie zvolí a tiež ukladá exekútorovi postupovať pri výkone exekúcie hospodárne a účelne. V prípade zistenia nedostatku majetku povinného nie je exekútor oprávnený zbytočne zvyšovať trovy exekúcie neúčelnými a zbytočnými úkonmi.

Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je v časti výroku o trovách exekúcie potrebné potvrdiť podľa z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 29.12.1999, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke. Dňa 15.02.2000 bolo súdom vydané poverenie č. 5309005351 na vymoženie istiny 112.110,- Sk, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku Ing. Oľgu Hlucháňovú, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného W. V., pobočka V. O. zo dňa 10.02.1999, č.k. a.b.

Podľa výpisu z obchodného registra bolo preukázané, že povinný ako obchodná spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -31 zo dňa 15.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2010, zrušený bez likvidácie. Následne bol dňa 04.05.2010 vymazaný ex offo z obchodného registra.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 57,52 eur a na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.

Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol zrušený dňa 20.04.2010 ako subjekt práv a povinností.

Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 29.12.1999, kedy bol povinný ešte v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Obchodná spoločnosť povinného až v roku 2010 bola zrušená bez likvidácie a následne v tomto roku aj vymazaná z Obchodného registra ( konkrétne dňa 04.05.2010 ), t.j. po viac ako 10 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podľa Ex. poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať, ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005 č.k. -4 konštatoval, že ust. § 203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia, opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Riziko, že trovy exekúcie nebudú uspokojené úplne alebo čiastočne, ktoré súdny exekútor nepochybne nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Súdneho dvora ES vyplýva, že exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho exekútora vymenovať. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci . Exekútorskú činnosť súdny exekútor vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, rovnako ako podnikateľ.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia odkazoval a citoval ust. § 203 ods. 1 - 3 Ex. poriadku, t.č. účinného, že súd

rozhoduje o trovách podľa Ex. poriadku účinného v čase začatia exekúcie. V predmetnom odôvodnení rozhodnutia preto bolo potrebné poukázať na ust. § 203 Ex. poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré je vyššie citované v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.