Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_1CoP-51-2012.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. X.X.XXXX, C., trvale bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom pre konanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, deti rodičov C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. D. E., Ul. P. č. XXX/XX a M. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. - D. D., E. Q. č. XXXX/ X, zastúpeného Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom v Poprade, Ul. Rastislavova č. 3468/36, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6 P 57/2011-240 z 3.4.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti S. a O. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na ich výživu, a to na mal. S. v sume 45 Eur a na mal. O. v sume 30 Eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na úpravu styku zamietol. Zakázal styk matky s oboma maloletými deťmi. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti, tak z vykonaného dokazovania jednoznačne je preukázané, že je daný dôvod pre vyhovenie tomuto návrhu. Súd na základe vykonaného dokazovania znalcom z odboru psychológie dospel k záveru, že vzhľadom na potrebu a záujem duševného a citového vývinu maloletých detí je potrebné ich zveriť do osobnej starostlivosti otca, nakoľko prípadné vzájomné odlúčenie súrodencov by malo negatívny vplyv na ich ďalší duševný vývoj. Súdu sa z vykonaného dokazovania javí ako pozitívny faktor prítomnosť priateľky otca v jeho domácnosti, ktoré popri starostlivosti o svoju dcéru, ktorá je vo veku blízkom veku maloletej O., zabezpečuje starostlivosť a opateru aj o maloletú O..
Vzhľadom na príjem matky maloletých detí považoval súd určenú výšku výživného na maloleté deti za dostatočnú a primeranú odôvodneným potrebám, ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam matky.
Pokiaľ ide o styk matky s maloletými deťmi, poukázal súd prvého stupňa na to, že dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma
v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a podobne). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia v podobe bitia, kopania, sácania, ťahania. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdraví vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom, kedy zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa, je prípad, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom. Dôvod na zákaz styku spočíva v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu.
Pokiaľ ide o návrh matky vo veci úpravy styku s mal. O., tak súd na základe vykonaného dokazovania považoval v súčasnej situácii za nevyhnutné zakázať jej styk s maloletou dcérou. Tento názor vyplýva nielen zo záverom znaleckého dokazovania, ale aj ako dôsledok vykonaného vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru pod sp. zn. ORP-246/KP-KK-2011, kde uznesením z 12.3.2012 bolo voči matke maloletých detí vznesené obvinenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Preventívne a to z dôvodu predchádzania možného páchania trestnej činnosti aj voči maloletej O. zakázal súd styk matky s dcérou.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých.
Poukázala na to, že súd aj znalec sa zaoberali len otázkou odlúčenia detí navzájom, prípadne odlúčenia detí od otca, čo by podľa záverov znalca bolo pre deti traumatizujúcou skúsenosťou. Avšak znalec ani súd sa nezaoberali otázkou odlúčenia detí od matky, a to najmä odlúčením maloletej O., ktorá uviedla, že k obom rodičom má pozitívny vzťah.
Aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 CoP 23/2011 vyplýva, že pre budúci vývin maloletej je nevyhnutné z psychologického hľadiska, aby nestratila kontakt s matkou. Zákaz styk rodiča s maloletým dieťaťom je výnimočné riešenie a vážny zásad do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt.
Maloletá O. sa vyjadrila na pojednávaní 14.12.2011, že chce bývať s matkou, aj keď má rada oboch rodičov.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojenie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom na využitie procesných prostriedkov na zmenu nesprávneho postoja. Zo strany otca je totiž matke neustále bránení v styku s deťmi.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vzťah mel. O. ku matke je veľmi pozitívny. Nie je však zrejmé, prečo znalec odporučil, aby styk s maloletou O. sa realizoval len za prítomnosti maloletého S..
Znalec začal s úkonmi súvisiacimi s vypracovaním posudku ešte skôr, ako uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie, nadobudlo právoplatnosť.
Súd citoval ustanovenie Zákona o rodine (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine),a však jeho rozhodnutie z tohto zákonného ustanovenia nevychádzalo, pretože matke bol zakázaný styk s maloletými deťmi. Naviac, takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje s požiadavkou, aby sa rodičia dohodli na výchove a starostlivosti o dieťa. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov dieťa súd zverí do osobnej starostlivosti, súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval svojich doterajších prednesov.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v minulosti sa matka opakovane za prítomnosti maloletej dcéry O. vyhrážala mal. S. samovraždou v súvislosti s ich hádkami a nezhodami, pričom dňa 22.5.2011 matka požila väčšie množstvo liekov a následne musela byť hospitalizovaná. V súvislosti s týmto a predchádzajúcimi vyhrážkami bolo voči matke začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Aj ďalšie správanie matky odôvodňuje záver, že s ohľadom na psychický stav matky a jej doterajšie nevypočítateľné a nebezpečné správanie, styk matky s maloletou O. i s mal. S. je pre deti škodlivý a nie je vhodný pre ich úspešný duševný a fyzický vývoj. Treba poukázať na incident, ku ktorému došlo 30.12.2011, pri ktorom matka zablokovala svojim motorovým vozidlom idúce vozidlo, v ktorom sa okrem iných osôb viezla aj mal. O., čím ohrozila život a zdravie osôb v tomto vozidle. Matka maloletých sa dopúšťa aj ďalších incidentov, a to zo 16.1.2012 a 13.5.2012, pri ktorých sa správa hrubo, najmä vo vzťahu k terajšej partnerke otca maloletých detí.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
So zreteľom na obsah odvolania matky v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním napadnutý nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. l,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ zveril na základe rozsiahleho dokazovania obe maloleté deti do starostlivosti otca, v ktorej sa deti v súčasnosti nachádzajú, sú v tomto rodinnom prostredí spokojné a otec zabezpečuje ich potreby po každej stránke. Správne v tomto smere prihliadol súd prvého stupňa aj na potrebu udržiavania súrodeneckých vzťahov medzi oboma deťmi, prihliadol na ich postoje, pričom v tomto smere akcentoval predovšetkým postoj maloletého S., ktorý v priebehu konania výslovne zaujal stanovisko, že s matkou byť nechce a poukazoval na riadnu starostlivosť zo strany otca. Za týchto okolností (vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku znalca pribratého v tomto konaní) je možné urobiť záver, že rodinné prostredie u otca maloletých je prospešnejšie pre zdravý telesný i psychický vývoj oboch maloletých detí, a to najmä so zreteľom na postoje, ktoré v predchádzajúcom období zaujala matka vo vzťahu k mal. S., z ktorých vyplýva, že je tu obava, že matka by mohla negatívne vplývať na maloleté deti, tak ako to bolo zistené v prvostupňovom konaní.
Bolo nepochybne preukázané, že vzťahy medzi matkou maloletých a mal. S. sú vážne narušené v dôsledku prezentovania možnej samovraždy zo strany matky, ktorým si chcela vynútiť plnenie jej rodičovských pokynov vo vzťahu k mal. S., pričom táto okolnosť na maloletého veľmi negatívne vplývala. Ako bolo zistené v prvostupňovom konaní, takéto správanie matky sa dialo opakovane a spôsobilo takto narušenie vzťahov aj medzi matkou a otcom maloletých, ako aj narušenie vzťahov medzi matkou a terajšou partnerkou otca maloletých.
Takéto správanie sa matky, ktoré bolo v prvostupňovom konaní plne preukázané a toto správanie matka nespochybnila, vzbudzuje vážnu obavu, že matka by mohla so zreteľom na sklony k takémuto správaniu negatívne pôsobiť na maloleté deti, a to na obe, pretože nedá sa v stresových situáciách vylúčiť, že matka by sa mohla rovnakým spôsobom správať aj k mal. O..
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ zveril maloleté deti do výchovy otca a matku zaviazal na platenie výživného v sume, ktorá zodpovedá jej zárobkovým možnostiam a schopnostiam vzhľadom na to, že priemerný mesačný príjem matky v jej zamestnaní predstavuje sumu okolo 500 Eur mesačne.
Výživné, ku ktorému prikročil súd prvého stupňa, teda vo výške 45 Eur mesačne na mal. S. a vo výške 30 Eur mesačne na mal. O., zodpovedá daným zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky maloletých.
Z rovnakých dôvodov je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne postupoval aj pokiaľ zamietol návrh matky na úpravu styku a zakázal styk matky maloletých s mal. S. i mal. O..
V prvostupňovom konaní boli zistené opakované vyhrážky samovraždou zo strany matky, vrátane situácie, kedy matka maloletých požila väčšie množstvo liekov a v dôsledku toho bola ošetrená v psychiatrickej liečebni. Ide o správanie veľmi nevyvážené, pre maloleté deti (v danom prípade najmä mal. S.) krajne nepríjemné a svojou povahou nebezpečné so zreteľom na to, že berúc do úvahy vek maloletých, môže takéto správanie matky pôsobiť veľmi negatívne na zdravý psychický vývoj maloletých detí.
Ako bolo vyššie naznačené, takéto správanie sa matky bolo preukázané vo vzťahu k mal. S., avšak v zmysle predchádzajúcich úvah, nie je možné v súčasnosti vylúčiť takéto správanie sa matky aj vo vzťahu k mal. O..
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ zakázal styk matky s oboma maloletými deťmi, a to práve so zreteľom na vyššie uvedené nevyvážené a veľmi problematické a nebezpečné správanie sa matky, nesúce všetky znaky nezodpovedného postoja k psychike maloletých detí, ale aj ku svojim rodičovským povinnostiam, ktorých obsahom je nepochybne aj dobrý príklad v oblasti riešenia medziľudských vzťahov a eventuálnych konfliktov, v ktorej oblasti nie je možné konštatovať, že by sa matka v súčasnosti osvedčila ako pevný a rozumne konajúci jedinec.
So zreteľom na tieto okolnosti je v záujme maloletých detí, aby v súčasnosti sa matka s nimi nestýkala, pričom už v súčasnom štádiu konania je potrebné naznačiť, že matka si bude musieť ujasniť svoje postoje, ktoré prezentovala vo vzťahu k maloletému S. a zvážiť aj vhodnú terapiu, po absolvovaní ktorej bude možné zvažovať zmenu tohto opatrenia, výsledkom ktorého je zákaz styku matky s maloletými deťmi.
Záujem na zdravom psychickom vývoji detí je však prvoradý a za týchto okolností je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne postupoval aj v otázke zákazu styku matky s maloletými deťmi.
Za týchto okolností postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.