Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Véghovou, v právnej veci navrhovateľky: X. B. rod. D. nar. X.X.XXXX, bytom K. Č.. XXX/X, D. Y., proti odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, M., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Navrhovateľka sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.2.2012 domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu sumou 150 EUR mesačne. Poukázala na tú skutočnosť, že jediný jej príjem činí materský príspevok vo výške 191 EUR a prídavky na mal. deti.

Odporca uviedol, že nie je schopný na výživu manželky prispievať, nakoľko jeho príjem nie je taký, aby z neho dokázal platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. Predložil súdu daňové priznanie za rok 2011 z ktorého súd zistil, že základ dane u neho činí 1362,60 EUR, býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispieva na náklady spojené s bývaním a platí výživné na tri deti spolu v sume 150 EUR mesačne.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. , potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti, potvrdením MUDr. K., potvrdením o príjme rodičov navrhovateľky, potvrdením o príjme matky odporcu a v súlade s v spojitosti s vyhlásil na pojednávaní dňa 18.7.2012 dokazovanie za skončené.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 cit. zák. ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 cit. zák. príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 cit. zák. právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 cit. zák. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Zo znenia ustanovenia § 72 ZR možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy).

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. S poukázaním práve na úpravu následkov rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2) súd môže v týchto prípadoch návrh zamietnuť s tým, že ustanovenie § 72 predstavuje len úpravu povinného hľadiska pre rozhodovanie súdu, zatiaľ čo následok vyplýva z § 75 ods. 2. Prípadný súhlas oprávneného bývalého manžela s rozvodom je z tohto hľadiska irelevantný. Príčiny rozvratu súd posudzuje predovšetkým na základe pripojených rozvodových spisov (v prípade rozvodov na základe dohody, o ktorých sa uvažuje, tento dôkaz nebude prichádzať do úvahy, keďže príčiny sa zisťovať nebudú, predmetné okolnosti bude treba preukázať inými dôkazmi), ako aj príslušných výpovedí. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva je možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov.

Žaloby na určenie tohto druhu vyživovacej povinnosti sa spravidla odôvodňujú potrebou starostlivosti o dieťa, ktoré nemožno umiestniť v príslušných zariadeniach poskytujúcich celodennú starostlivosť (napr. pre nedostatok kapacít), zdravotným stavom, pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť.

Vzhľadom na uvedené sú dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné v celom rozsahu zamietnuť, pretože odporca nedosahuje taký príjem, z ktorého by príspevok na výživu mohla uhrádzať.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkovi (odporcovi), ktorý mal vo veci plný úspech, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci konania sa tohto svojho práva po jeho vyhlásení a odôvodnení výslovne vzdali.