Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-495-2003.pdf
PDF · 126.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/495/2003
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: V., za účasti vedľajšieho účastníka popri povinnom: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, Šrobárova ul. č. 2676/30, Poprad, IČO: 37 872 117, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová ul. č. 14, Košice, IČO: 47 234 466 v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča ml. pod č. Ex 495/03, o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd nepovoľuje odklad exekúcie.
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml., Trojičné námestie č. 191, Tvrdošín trovy exekúcie vo výške 152,71 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč bol Okresným súdom Dolný Kubín poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 9), a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. Z. vydanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Vyhlásenie v mene povinného urobil splnomocnenec advokáta Mgr. Tomáša Kušníra (advokátsky koncipient Mgr. Martin Piaček), ktorého povinný na tento úkon splnomocnil (č.l. 3).
Dňa 21.12.2011 oznámil vedľajší účastník vstup do konania popri povinnom, pričom poukázal na ust. § 93 ods. 2, ods. 3, ods. 4 OSP a § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení. Zároveň podal návrh na odklad exekúcie a návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ktorý odôvodnil tým, že v danom prípade prebieha exekúcia proti povinnému na základe absolútne neplatných ustanovení zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným poukazujúc na neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb., ktoré predmetná zmluva obsahuje. Na základe týchto skutočností
navrhoval, aby súd povolil odklad exekúcie a následne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil (č.l. 13).
Súd doručil na vedomie oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania popri povinnom, ako aj návrh na odklad a na zastavenie exekúcie účastníkom konania (č.l. 20, 22). Oprávnený, ani povinný sa k návrhu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Rovnako nepodali návrh na rozhodnutie o vstupe vedľajšieho účastníka popri povinnom do konania, a preto súd nerozhodoval v zmysle § 93 ods. 3 OSP.
V zmysle § 56 ods. 2 Ex. por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd o návrhu vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu zastavil. Súd pritom poukazuje na účinky vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenia) o zastavení exekúcie (§ 171 ods. 2 OSP), na základe ktorých v tomto štádiu konania odklad exekúcie nepovolil. Ak teda uznesenie o zastavení exekúcie je vykonateľné momentom doručenia, bolo by nadbytočné súbežne rozhodnúť aj o odklade exekúcie, keďže vykonateľnosťou uznesenia o jej zastavení sa de facto dosiahne rovnaký efekt ako odložením exekúcie.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd opätovne preskúmal v zmysle § 103 OSP, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno v začatej exekúcii pokračovať a je nutné ju v celom rozsahu zastaviť.
Preštudovaním spisového materiálu mal súd preukázané že oprávnený s povinným uzavreli dňa 31.01.2003 zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 €). Povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 5.360,- Sk (177,92 €) v dvanástich dvojtýždňových splátkach po 1.280,- Sk (42,49 €).
Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 11.06.2010. Súd jednoznačne konštatuje, že povinný mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
V čase uzavretia zmluvy (31.01.2003) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník neupravoval, keďže spotrebiteľské zmluvy boli zavedené do tohto zákona s účinnosťou od 01.04.2004. Oprávnený mal však povinnosť zosúladiť spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 150/2004 Z.z. (pred 01.04.2004) s ustanoveniami § 53 a 54 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“) do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§ 879f zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
V čase uzavretia zmluvy (31.01.2003) zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené „typovou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.). Rovnako ako Občiansky zákonník, aj tento zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky „ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán“ (§ 23a ods. 2 písm. a) cit. zák.). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že označenie „typové zmluvy“ je svojou podstatou zhodné s označením „spotrebiteľské zmluvy“. Práve názov „spotrebiteľské zmluvy“ bol inkorporovaný do zákona č. 634/1992 Zb. novelou č. 616/2004 Z.z., pričom cieľom zákonodarcu bolo práve zosúladiť terminológiu s úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku (porovnaj - dôvodová správa k novele č. 616/2004 Z.z.).
Obsahom zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným (č.l. 5) bolo o.i. splnomocnenie, ktoré povinný udelil advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, v nasledovnom znení:
„Dlžník ako splnomocniteľ splnomocňujem advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, 310 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné).“
Súd opätovne preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že notárska zápisnica je absolútne materiálne nevykonateľná, keďže bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.
V zmysle § 22 ods. 2 Obč. zák. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
V zmysle § 23 Obč. zák. zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
V zmysle § 31 ods. 1 Obč. zák. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
V zmysle § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23 Obč. zák.) medzi splnomocniteľom (zastúpeným) a splnomocnenom (zástupcom). Ide tu o dvojstranný právny úkon, na rozdiel od plnomocenstva, ktoré je jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať.
Z obsahu zmluvy, ktorú uzavreli oprávnený s povinným jednoznačne vyplýva, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému peňažné prostriedky. Povinný podpisom zmluvy vyjadril, že uzatvára (úverovú) zmluvu, prijíma poskytnutý úver, ktorý mu bol zo strany oprávneného poskytnutý, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť.
Dohoda o plnomocenstve, z ktorej vzniká medzi splnomocnencom a splnomocniteľom právny vzťah, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. V danom prípade tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Nemožno jednoznačne konštatovať, že povinný podpísaním zmluvy skutočne prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého navyše vybral a určil oprávnený. Povinný jednoznačne a preukázateľne nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len ho záujmy.
Navyše je preukázané, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír v minulosti zastupoval oprávneného v tejto exekučnej veci (č.l. 7), ako aj vo viacerých exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Dolný Kubín. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. V danom prípade existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, keďže tohto vybral práve oprávnený, ktorého ten istý advokát vo viacerých konaniach v minulosti zastupoval.
Takéto splnomocnenie, ktoré jednoznačne znemožňuje voľbu povinnému pri výbere zástupcu, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný exekučný titul - notárska zápisnica, mohla byť spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva a s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS neplatná.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia, podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997).
Súdny exekútor predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej výške 338,19 €. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 295,48 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 35,90 € a z DPH 20% vo výške 66,28 € po odpočítaní sumy 59,47 €, ktorá bola súdnym exekútorom vymožená na hotové výdavky (č.l. 26 - 30).
V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Ex. por.).
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná sadzba podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu je 200,- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3,32 €).
V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky).
Súdny exekútor v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky špecifikoval jednotlivé úkony nasledovne:
1. 26.05.2003 Prijatie návrhu + založenie spisu 1 hod. 6,64 €
2. 29.05.2003 Žiadosť o udelenie poverenia 30 min. 6,64 €
3. 25.07.2003 Upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1 hod. 6,64 €
4. 25.07.2003 Výzva - povinný 30 min. 6,64 €
5. 25.07.2003 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
6. 18.08.2003 Príkaz na začatie exekúcie - Sociálna poisťovňa ústredie 1 hod. 6,64 €
7. 18.08.2003 Exekučný príkaz - Sociálna poisťovňa ústredie 1 hod. 6,64 €
8. 03.02.2004 Súčinnosť - Mesto Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
9. 03.02.2004 Súčinnosť - Slovenská pošta 30 min. 6,64 €
10. 05.04.2004 Výzva - povinný 30 min. 6,64 €
11. 04.05.2004 Výzva - povinný 30 min. 6,64 €
12. 07.07.2004 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie 30 min. 6,64 €
13. 04.01.2005 Výzva - urgencia - povinný 30 min. 6,64 €
14. 07.03.2005 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa, Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
15. 01.08.2005 Súčinnosť - Mesto Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
16. 21.09.2005 Príkaz na začatie exekúcie - Sociálna poisťovňa ústredie 1 hod. 6,64 €
17. 21.09.2005 Exekučný príkaz - Sociálna poisťovňa ústredie 1 hod. 6,64 €
18. 08.02.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie 30 min. 6,64 €
19. 15.08.2006 Súčinnosť - Daňový úrad Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
20. 15.08.2006 Súčinnosť - ODI Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
21. 15.08.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie 30 min. 6,64 €
22. 15.08.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
23. 14.11.2006 Súčinnosť - Obec Senné 30 min. 6,64 €
24. 14.11.2006 Výzva - povinný 30 min. 6,64 €
25. 14.11.2006 Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie 1 hod. 6,64 €
26. 25.08.2008 Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie 1 hod. 6,64 €
27. 11.02.2009 Výzva - urgencia - povinný 30 min. 6,64 €
28. 07.05.2010 Výzva - povinný 30 min. 6,64 €
29. 07.05.2010 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín 30 min. 6,64 €
30. 26.05.2010 Príkaz na začatie exekúcie - Technické služby, s.r.o. 1 hod. 6,64 €
31. 26.05.2010 Exekučný príkaz - Technické služby, s.r.o. 1 hod. 6,64 €
32. 10.07.2012 Dopisovanie a zviazanie spisu 1 hod. 6,64 €
33. 10.07.2012 Vyúčtovanie trov 1 hod. 6,64 €
SPOLU 33 hod. 219,12 €
Súdny exekútor zároveň žiadal v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky priznať paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 €), doručenie príkazu na vykonanie exekúcie (3 x 3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (3,32 €), doručenie exekučného príkazu (3 x 3,32 €), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (2 x 3,32 €), každé zisťovanie bydliska povinného (3 x 3,32 €), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (7 x 3,32 €), každé zisťovanie účtu povinného (3,32 €) a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2 x 3,32 €), t.j. v celkovej výške 76,36 €.
Hotové výdavky predstavujú náhradu za poštovné vo výške 30,30 €, obálky vo výške 2,39 €, obal spisu
- odkladacia mapa vo výške 0,13 €, euro obal vo výške 0,04 €, viazač na spis vo výške 0,03 €, poštovú poukážku vo výške 0,01 € a za telefonické hovory - pevná linky, mobil, fax, internet, kancelársky papier + toner, tlač, archivácia spisu, databáz, zálohovanie dát, zálohovacie médiá - 15 rokov, podpora systému Exekútor vo výške 3,- €.
Súd preskúmal časovú špecifikáciu, ako aj vyúčtovanie hotových výdavkov, pričom preštudovaním spisového materiálu a exekučného spisu č. Ex 314/03 zistil taký rozpor, pre ktorý nemožno priznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v ním uplatňovanej výške.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za 33 hodín vynaložených na exekúciu vo výške 219,12 € tak, ako to navrhoval. Dĺžka úkonov bola rozvrhnutá
súdnym exekútorom na časové rozpätia 30 minút, resp. jednej hodiny, pričom vo viacerých prípadoch ide o úkony, ktoré podľa názoru súdu je možné zvládnuť aj v kratšom časovom rozpätí. Súd preto skrátil úkony označené súdnym exekútorom ako „25.07.2003 upovedomenie o začatí exekúcie - povinný; 18.08.2003 príkaz na začatie exekúcie - Sociálna poisťovňa ústredie; 18.08.2003 Exekučný príkaz - Sociálna poisťovňa ústredie; 21.09.2005 Príkaz na začatie exekúcie - Sociálna poisťovňa ústredie; 21.09.2005 Exekučný príkaz - Sociálna poisťovňa ústredie; 14.11.2006 Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie; 25.08.2008 Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie; 26.05.2010 Príkaz na začatie exekúcie
- Technické služby, s.r.o.; 26.05.2010 Exekučný príkaz - Technické služby, s.r.o. “ z jednej hodiny na 30 minút a úkony označené ako „29.05.2003 Žiadosť o udelenie poverenia; 25.07.2003 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín; 03.02.2004 Súčinnosť - Mesto Dolný Kubín; 03.02.2004 Súčinnosť - Slovenská pošta; 07.07.2004 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie; 07.03.2005 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín; 01.08.2005 Súčinnosť - Mesto Dolný Kubín; 08.02.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie; 15.08.2006 Súčinnosť - DÚ Dolný Kubín; 15.08.2006 Súčinnosť ODI DK; 15.08.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie; 15.08.2006 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín; 14.11.2006 Súčinnosť - Obec Senné; 07.05.2010 Súčinnosť - Sociálna poisťovňa Dolný Kubín“ z 30 minút na 15 minút.
Súd pri priznávaní odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vychádza z obvyklých časov, počas ktorých možno objektívne vykonať jednotlivé úkony. Keďže neexistuje žiadny právny predpis určujúci časové rozpätie vykonania jednotlivého úkonu, súd pri určovaní trvania jednotlivého úkonu vychádza z poznatkov zo súdnej praxe (z iných exekučných konaní) a objektívne posúdi (porovná) možnú dĺžku trvania jednotlivého úkonu uplatnenú súdnym exekútorom. Nepoukazuje pritom na konkrétneho zamestnanca, konkrétneho súdneho exekútora, ale časovú špecifikáciu posudzuje objektívne, pričom prihliada na náročnosť jednotlivého úkonu.
Ďalej súd uvádza, že pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi postupoval v zmysle ustálenej judikatúry (R-69/2007), podľa ktorej sa pri výpočte odmeny má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Súd teda po úprave sčítal časové rozpätia (trvanie) jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (14 hod. a 30 min.) a na základe toho určil odmenu v celkovej výške 99,60 € (15 x 6,64 €).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony označené ako „doručenie príkazu na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, keďže z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor tieto doručoval prostredníctvom pošty, za čo mu v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky patrí náhrada hotových výdavkov (č.l. 10, 15, 37, 68 ex. spisu). Z rovnakých dôvodov súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie exekučného príkazu vo výške 3 x 3,32 €, keďže súdny exekútor doručoval osobne exekučný príkaz dvakrát (č.l. 37, 68 ex. spisu). Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, keďže z pripojeného exekučného spisu nebolo preukázané, že takéto upovedomenie súdny exekútor doručoval.
Súd preto priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 €, doručenie exekučného príkazu (č.l. 37, 68 ex. spisu) vo výške 6,64 €, každé zisťovanie bydliska povinného (č.l. 18, 33, 53 ex. spisu) vo výške 9,96 €, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (č.l. 12, 19, 25, 32, 40, 44, 64 ex. spisu) vo výške 23,24 €, každé zisťovanie účtu povinného vo výške 3,32 € (č.l. 42 ex. spisu) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného vo výške 6,64 € (č.l. 11, 43 ex. spisu), t.j. v celkovej výške 53,12 €.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v ním uplatňovanej výške.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za obal spisu - odkladacia mapa, euro obal, viazač na spis, poštovú poukážku a obálky, keďže súdny exekútor nijakým spôsobom súdu nezdokladoval a nepreukázal výšku takýchto výdavkov. Rovnako súd nepriznal súdnemu exekútorovi výdavky za „telefonické hovory - pevná linka, mobil, fax, internet, kancelársky papier + toner, tlač, archivácia spisu, databáz, zálohovanie dát, zálohovacie médiá - 15 rokov, podpora systému Exekútor“ vo
výške 3,- €, keďže zo spisu nie je jednoznačne preukázané, že takéto výdavky v súvislosti s predmetným exekučným konaním súdnemu exekútorovi vznikli.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručovanie žiadosti Sociálnej poisťovni dňa 30.07.2003 (č.l. 12 ex. spisu) vo výške 0,30 € a žiadostí Mestskému úradu Dolný Kubín a Sociálnej poisťovni dňa 04.02.2004 vo výške 0,60 € (č.l. 18 ex. spisu), keďže z exekučného spisu vyplýva, že tieto zásielky súdny exekútor nedoručoval prostredníctvom pošty.
Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 5,30 €, ktoré má súdny exekútor uhradiť v budúcnosti (zrušenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, poštovné za vrátenie poverenia, poštovné za oznámenie o ukončení exekúcie), keďže súd pri zastavení exekúcie priznáva náhradu hotových výdavkov, ktoré sú preukázané, ktoré exekútor už v súvislosti s exekúciou vynaložil. Podľa názoru súdu nemožno exekútorovi priznať náhradu hotových výdavkov, ktoré majú byť vynaložené v budúcnosti, bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti ich vzniku.
Po vyššie uvedených úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 24,10 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) 99,60 €
- paušálna odmena (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) 53,12 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky):
o náhrada poštovného 24,10 €
- DPH 20% 35,36 €
vymožené na hotové výdavky - 59,47 €
SPOLU: 152,71 €
Súd v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý súdu predložil oprávnený.
Trovy exekúcie je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie (č.l. 2) zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania, ktoré pozostávajú z poplatku za spísanie notárskej zápisnice vo výške 1.296,- Sk (43,02 €), z trov exekúcie vo výške 500,- Sk (16,60 €), z trov právneho zastúpenia vo výške 1.071,- Sk (35,55 €) a z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.758,- Sk (58,35 €).
V zmysle § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Na základe týchto skutočností súd náhradu trov konania oprávnenému nepriznal, keďže neboli splnené podmienky na postup podľa § 142 ods. 1 OSP.
Vedľajší účastník vo svojom návrhu zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 106,93 € (prevzatie a príprava právneho zastúpenia = 30,705 €; podanie vo veci samej = 61,41 €; 2 x režijný paušál po 7,41 €).
V zmysle § 150 ods. 1 prvá veta OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V danom prípade je preukázané, že trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú výlučne z trov právneho zastúpenia. Súd však poukazuje na skutočnosť, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom je neopodstatnené, keďže hlavným cieľom a náplňou činnosti vedľajšieho účastníka je zastupovať práva spotrebiteľov v reklamačnom konaní a na súdoch (<http://www.ombudspot.sk/onas.php? page=ciele&lang=SK>), čoho dôkazom je aj samotné oznámenie o vstupe do konania popri povinnom a podanie návrhu na odklad a na zastavenie exekúcie. Ak sa teda vedľajší účastník, ktorého jednou z hlavných činností je právne zastupovanie spotrebiteľov na súdoch, dá zastúpiť advokátom, trovy vzniknuté v súvislosti s týmto zastúpením má znášať samotný vedľajší účastník, keďže protistrana v konaní by nemala doplácať na to, že vedľajší účastník nedokáže plniť základné úlohy, ktoré prezentuje a pre ktoré bol zriadený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd postupoval v zmysle § 150 ods. 1 prvá veta OSP a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.