Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-29-2023.pdf
PDF · 106.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 1 030,81 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 115,24 EUR s príslušenstvom.
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 030,81 EUR spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s spol. VÚB, a.s. uzavreli dňa 13.12.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty C., D., na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná karta s účtom vedeným pod č. XXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1 200 EUR a bol povinný hradiť mesačnú štandardnú splátku vo výške 40 EUR. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, ani napriek viacerým výzvam. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 04.02.2023 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2023 obsahujúci súhrn debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku) s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom vo výške 1 030,81 EUR. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2023, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.02.2023, a tak si žalobca uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške z dlžnej čiastky odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.02.2023 do zaplatenia.
2. Uznesením č.k. 17Csp/29/2023-50 zo dňa 15.05.2023 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na miesto dovtedajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil do konania aktuálny žalobca.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, keďže sa jedná o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Súd doručil žalobu s prílohami a s poučením spotrebiteľa o procesných právach a povinnostiach žalovanému dňa 01.06.2023 spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadril a predložil, prípadne označil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či a akým spôsobom bola zisťovaná a preverovaná bonita žalovaného, teda jeho schopnosť splácať úver, z akých údajov a dokladov sa pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver vychádzalo a zároveň, aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa bonita žalovaného preverovala. Súčasne súd vyzval žalobcu na špecifikáciu žalovanej sumy troma samostatnými číslami na istinu, úroky a poplatky.
6. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.05.2023 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 115,24 EUR (predstavujúcej poplatky a sankčný úrok) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku zotrval na podanej žalobe. Čo sa týka skutkových tvrdení doplnil, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, čerpaného používaním karty. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 200 EUR so zmluvným úrokom 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 40 EUR mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 22.12.2012. Spôsob posudzovania bonity žalovaného vyplýva z článku II zmluvy, kde žalovaný vyplnil informácie týkajúce sa priemerného čistého mesačného príjmu a tiež názov zamestnávateľa. Žalobca mal preto za to, že boli naplnené podmienky podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Listom zo dňa 02.04.2020 právny predchodca žalobcu vyhlásil v súlade čl V. bod 35 písm. a) Obchodných podmienok okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Čo sa týka hodnoty RPMN poukázal na nemožnosť určenia RPMN pre uvedený typ spotrebiteľského úveru na počiatku zmluvného vzťahu, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V zmluvných dokumentoch sa pritom nachádza indikatívny výpočet hodnoty RPMN. Úver podľa žalobcu nie je bezúročný. Následne, čo sa týka rozsahu čerpania úveru, žalobca rozpísal jednotlivé debetné transakcie i s dátumami zúčtovania, popisom a sumou, a to za obdobie od 22.12.2012 do 19.04.2019. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu žalobca vyčíslil v sume 2 860 EUR, k čomu taktiež doplnil výpis z kreditných operácií žalovaného od 17.01.2012 do 21.11.2019. Žalovanú sumu špecifikoval ako istinu vo výške 915,57 EUR, poplatky 0,77 EUR a sankčný úrok 114,7 EUR. Uviedol, že štandardná úroková sadzba bola v zmysle zmluvy a cenníka 22,80 % ročne. Záverom zosumarizoval, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje nárok vo výške 915,57 EUR s príslušenstvom (úrokom z omeškania).
7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 13.10.2023.
8. Súd na pojednávaní dňa 13.10.2023, ktoré vykonal v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na č. 6 žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro zo dňa 13.12.2012, ktorá vlastne predstavuje aj samotnú zmluvu, na čl. 8 výpis z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 09.11.2012 do 31.01.2023 a je to výpis ku dňu 04.02.2023 v rozsahu 22 strán, na čl. 32 príloha č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, na čl. 33 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.04.2023, na čl. 35 dodatok č. 6 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 30.11.2017, na čl. 39 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 30.11.2017, na čl. 43 žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 20.04.2023, na čl. 58 predžalobná upomienka zo dňa 04.03.2020, na čl. 59 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.04.2020, na čl. 60 doručenka k predžalobnej upomienke, na čl. 61 cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a na čl. 65 obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holging, a.s.), oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu i obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov predložených spolu so žalobou a odpoveďou na výzvu zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný a právny predchodca žalobcu – VÚB, a.s. uzavreli dňa 13.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú platobnú kartu s predschváleným úverovým rámcom 300 EUR pri nasledovných podmienkach: výška splátky 10 EUR, štandardná úroková sadzba 1,9 % mesačne, / 22,80 % ročne, indikatívny výpočet RPMN 31,69 % vypočítanej na základe predpokladov na výpočet RPMN – štandardná úroková sadzba a poplatky ostanúú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, čerpanie úveru nastane platbou dňa 01.12.2012, výška úveru 300 EUR, počet splátok 54, posledná splátka bude 0 EUR, prvá až predposledná splátka 10 EUR., celková čiastka 530 EUR, náklady spotrebiteľa 230 EUR. V zmluve sa uvádza aj priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty 26,70 %.
10. Z platobnej histórie k úverovému účtu vyplýva, že úverový limit bol ku dňu vyhotovenia výpisu 1 200 EUR a štandardná splátka 40 EUR. Žalovaný v období od 22.12.2012 do 19.04.2019 čerpal úver jednotlivými debetnými transakciami, pričom súčet debetných transakcií predstavuje sumu 2 032,56 EUR. Žalovaný najprv úver splácal v splátkach po 10 EUR mesačne, a to počnúc úhradou 17.01.2013 po úhradu dňa 22.10.2013, následne v splátkach po 20 EUR mesačne, počnúc úhradou 20.11.2013 po úhradu 17.06.2014 a napokon v splátkach po 40 EUR mesačne, počnúc úhradou dňa 11.07.2014 až po úhradu 21.11.2019. a to v splátkach po 10 EUR, pravidelne každý mesiac (okrem omeškanej splátky v mesiaci október 2016, ktorú následne uhradil hneď v novembri 2016).
11. Z predžalobnej upomienky zo dňa 04.03.2020, ktorá bola žalovanému doručená dňa 09.03.2020 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 120 EUR, ktorý ho žiadal bezodkladne uhradiť na kartový účet s upozornením, že ak nedôjde k úhrade do 18.03.2020, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. 12. Listom zo dňa 02.04.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky neuhradil v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas, tak dlh z kreditnej karty 0042933976 sa stal splatným v celom rozsahu, pričom dlžná čiastka ku dňu 02.04.2020 predstavovala 916,34 EUR.
13. Z predloženej platobnej histórie k úverovému účtu vyplýva, že po zosplatnení dlhu žalovaný nevykonal už žiadne úhrady.
14. Zo žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 11.12.2012, ktorá po jej akceptovaní zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa 13.12.2012 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyplývajú nasledovné údaje o žalovanom: zamestnanec u zamestnávateľa AGROR s.r.o., IČO: 35698357, priemerný čistý mesačný príjem za posledných 6 mesiacov 650 EUR. Predložený list o údajoch žalovaného (č.l. 7 rub), ktorý bol vypísaný dňa 13.12.2012 obsahuje iba meno a priezvisko žalovaného bez ďalších údajov o žalovanom (kolónky napríklad „mesačný príjem“, „zamestnávateľ“, „overiť zamestnávateľa“, „v súčasnom zamest. od“, „rodinný stav“, spôsob/náklady na bývanie“ a ďalšie).
15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
18. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v znení účinnom od 10.06.2013 do 31.03.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
20. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom od 10.06.2013 do 31.03.2015, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, účinného od 10.06.2013 do 31.03.2015 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
25. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až po doručení žaloby žalovanému, súd v prvom rade v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti istiny vo výške 115,24 EUR s príslušenstvom.
27. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
28. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a
žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18 (E.:E.:F.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“
30. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
31. Súd mal za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by bonita žalovaného bola či už pred poskytnutím kreditnej karty s úverovým rámcom alebo následne pri zvyšovaní úverového rámca (ktorý predstavuje zmenu zmluvy) nejakým spôsobom preverovaná. Vychádzajúc z prehľadu splátok pritom je zrejmé, že k zvýšeniu úverového rámca došlo v októbri/novembri 2013 a tiež v júni/júli 2014, kedy došlo už aj k sprísneniu následkov nesplnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, kedy okrem pôvodného následku spočívajúceho v nemožnosti zosplatnenia úveru bol do § 11 ods. 2 ZoSÚ včlenený aj následok hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca síce poukazoval na údaje, ktoré vyplývajú zo zmluvy, avšak z tohto jeho vyjadrenia je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa spoliehal iba na údaje od spotrebiteľa a ich správnosť si neoveril nahliadnutím do žiadnych registrov (napr. SRBI, Sociálnej poisťovne a pod.). Z jeho vyjadrenia navyše vôbec nevyplýva, ako sa vysporiadal jeho predchodca so skúmaním bonity žalovaného pri zvyšovaní úverového rámca.
32. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity žalovaného pri navyšovaní úverového rámca (žiadne skúmanie bonity) považoval za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa.
33. Súd vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu i z platobnej histórie k úverovému účtu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá suma finančných prostriedkov v celkovej výške 2 032,56 EUR a žalovaný doposiaľ za účelom splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru uhradil 2 860 EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy je zrejmé, že žalovaný už žalobcovi (resp. jeho predchodcovi) vrátil poskytnuté finančné prostriedky z úveru bez úrokov a poplatkov, súd s poukazom na citovanú právnu úpravu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, resp. nezavinil zastavenie konania, priznal voči neúspešnému žalobcovi, ktorý v časti 115,24 EUR s prísl. zavinil späťvzatím bez odôvodnenia zastavenie konania, náhradu v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.