Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-134-2011.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/134/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci navrhovateľky Ľ. G., U.. X. X. XXXX, R. M. A., Z. N. XXX/XX proti odporcovi Jojo nábytok, s.r.o., Rastislavova 1164/2, Púchov, IČO: 31 647 332, o určenie, že pracovný pomer trvá a zaplatenie mzdy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 4. 4. 2005 a jej dodatkami t r v á .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 323,21 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 873,60 Eur z a s t a v u j e .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala určenia, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu, ktorý vznikol dňa 4. 4. 2005 na základe pracovnej zmluvy a jej dodatkov naďalej trvá. V konaní uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4. 4. 2005 pracovala u svojho zamestnávateľa Krejčí spol. s.r.o., Rastislavova 1164/8, Púchov, IČO: 31 647 332 ako predavačka s pracovným pomerom na dobu neurčitú. V mesiaci júl 2011 po skončení PN čerpala so súhlasom zamestnávateľa dovolenku v trvaní 1 mesiaca. Po návrate z dovolenky zistila, že zamestnávateľ ju odmieta zamestnávať a tvrdil, že pracovný pomer skončil, napriek tomu, že ona riadne dochádzala do práce, odmietol jej prideľovať prácu. Nevyplatil jej rozdiel medzi nemocenskými dávkami a mzdou za mesiace máj a jún 2011 ani mzdu za mesiac júl 2011. Okrem toho jej neposkytol stravovanie za posledné 2 roky a preto žiadala zaplatenie 65 % z hodnoty stravného lístka a to vo výške 873,60 Eur. Ďalej uviedla, že odporca za ňu prestal odvádzať sociálne a zdravotné poistenie a dňa 29. 7. 2011 došlo k zmene obchodného mena a k zmene konateľa spoločnosti Krejčí spol. s.r.o. na Jojo nábytok s.r.o. s tým, že konateľkou spoločnosti sa stala M. H., Podlesí 4967, Zlín.
Odporca sa v konaní k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výpisom z obchodného registra na spoločnosť Jojo nábytok s.r.o., spoločnosť L + L nábytok, s.r.o., listom navrhovateľky zo dňa 20. 7. 2011, pracovnou zmluvou zo dňa 4. 4. 2005, dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 12. 2009,
dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 12, 2008, dodatkom č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 16. 12. 2010, rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica č. 200-013336-CA02/2011 zo dňa 9. 6. 2011, výzvou navrhovateľky zo dňa 3. 8. 2011, podacími lístkami zo dňa 25. 7. 2011 a 3. 8. 2011, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 2. 11. 2011, obsahom znaleckého posudku č. 2/2012 znalkyne K. I.ťzo dňa 18. 5. 2012, výplatnými páskami navrhovateľky za obdobie január, február a marec 2011, a zistil nasledovné:
Dňa 4. 4. 2005 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom Krejčí spol. s.r.o., Rastislavova 1164/8, Púchov a zamestnankyňou - navrhovateľkou na výkon práce predavačky s miestom výkonu práce OD Lachovec - nábytok Púchov od 6. 4. 2005. V bode 4 pracovnej zmluvy bola dohodnutá základná mzda zamestnankyne vo výške 215,76 Eur. Bolo dohodnuté, že mzda je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Na základe dodatku č. 4 zo dňa 30.12.2008 došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti dohodnutej mesačnej mzdy, pričom uvedeným dodatkom č. 4 bola mesačná mzda stanovená na 354,60 Eur od 1. 1. 2009.
Na základe dodatku č. 5 k pracovnej zmluve, ktorý bol uzatvorený 30. 12. 2009 došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti dohody o mesačnej mzde a táto bola stanovená na 369,20 Eur od 1. 1. 2010.
Dňa 16. 12. 2010 uzavreli účastníci konania dodatok č. 6 k pracovnej zmluve a mesačná mzda bola týmto dodatkom stanovená na 380,40 Eur od 1. 1. 2011.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že dňa 29. 7. 2011 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti odporcu Krejčí spol. s.r.o. na Jojo nábytok, s.r.o. Konateľom spoločnosti sa od uvedeného dňa stala M. H., D. XXXX, Q.. Dovtedy bol konateľom spoločnosti M. L., D., A. XXXX/X.
Navrhovateľka bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 14. apríla 2011 do 30. júna 2011. Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica priznala rozhodnutím č. 200-013336-CA02/2011 zo dňa 9. 6. 2011 navrhovateľke nemocenské za obdobie od 24. apríla 2011 do 30. júna 2011 vo výške 55 % z vymeriavacieho základu predstavujúceho 12,1642 Eur denne, t. j. 6,690310 Eur denne.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru účtovníctvo K. I. č. 2/2012 vyplýva, že za obdobie pracovnej neschopnosti navrhovateľky od 14. apríla 2011 do 23. apríla 2011 jej prislúcha náhrada príjmu
a/ od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu navrhovateľky,
b/ od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa dočasnej PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti znáša zamestnávateľ, teda odporca.
Zo záveru ZP vyplýva, že za mesiac máj 2011 a za mesiac jún 2011 s poukazom na zhora uvedené skutočnosti nevznikol navrhovateľke nárok na mzdu od zamestnávateľa.
Po ukončení pracovnej neschopnosti dňom 30. 6. 2011 navrhovateľka čerpala dovolenku od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011, čo preukázala fotokópiou dovolenkového lístka podpísaného odporcom.
Mesiac júl 2011 mal 20 pracovných dní + 1 sviatok. Navrhovateľka mala v pracovnej zmluve od 1. 1. 2011 stanovený mesačný plat 380,40 Eur. V rozhodujúcom období, ktorým je pre výpočet priemerného zárobku k 1. 7. 2011 druhý štvrťrok 2011 neodpracovala navrhovateľka aspoň 22 dní, podľa § l34 ods. 2
Zák. práce, znalkyňa preto ustálila k l. l. 2011 pravdepodobný priemerný zárobok vo výške 380,40 Eur mesačne. V danom prípade, keď nebola dostupná evidencia odpracovaného času, nemohla znalkyňa postupovať podľa § 134 Zák. práce.
Za mesiac júl 2011 preto navrhovateľke prináleží podľa znaleckého posudku hrubá mzda vo výške 380,40 Eur a z toho čistá mzda predstavuje 323,21 Eur.
Odporca podpísal navrhovateľke dovolenkový lístok na čerpanie dovolenky od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011.
Listom zo dňa 20. 7. 2011 reagovala navrhovateľka na list odporcu zo dňa 13. 7. 2011, v ktorom odporca tvrdil, že navrhovateľka mu neoznámila ukončenie PN, že bezdôvodne nechodí do práce a preto jej eviduje neospravedlnenú absenciu v práci. Navrhovateľka v liste zo dňa 20. 7. 2011 uviedla, že ukončenie práceneschopnosti odovzdala ekonómke, po ukončení PN na požiadanie svojho zamestnávateľa nastúpila na dovolenku, ktorú začala čerpať od 1. 7. 2011. List zo dňa 13. 7. 2011 pochopila ako pokyn k skončeniu čerpania dovolenky a požiadala zamestnávateľa o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy.
Listom zo dňa 3. 8. 2011 navrhovateľka písomne vyzvala odporcu, aby jej riadne prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože dňa 1. 8. 2011 nastúpila do práce ako predavačka, pri nástupe do práce jej konateľ spoločnosti odporcu ústne oznámil, že v uvedenej spoločnosti už nepracuje, napriek tomu v dňoch 1. 8. až 3. 8. 2011 nastupovala ráno do práce a opakovane žiadala o pridelenie práce.
Spoločnosť odporcu však navrhovateľke prácu nepridelila. Podľa správy sociálnej poisťovne navrhovateľku ako zamestnankyňu odporca odhlásil zo sociálneho poistenia, zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 2. 11. 2011 vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná v registri poistencov sociálnej poisťovne ako zamestnanec spoločnosti Jojo nábytok s.r.o. Púchov v období od 6. 4. 2005 do 31. 7. 2011.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Zák. práce pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zák. práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 4. 4. 2005 mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom je pracovno-právny vzťah, tak ho definuje § 42 ods. 1 Zák. práce.
Pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4. 4. 2005 založil medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom vzájomné práva a povinnosti. Medzi najdôležitejšie povinnosti odporcu patrí prideľovať navrhovateľke prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť jej za vykonanú prácu mzdu a vytvárať podmienky na plnenie jej pracovných úloh. Povinnosťou odporkyne ako zamestnankyne je podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola práceneschopná od 14. apríla 2011 do 30. júna 2011. Následne čerpala dovolenku od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011, čo preukázala fotokópiou dovolenkového lístka podpísaného odporcom. Ďalej bolo výsluchom navrhovateľky a nepriamo aj správou sociálnej poisťovne o jej odhlásení zo sociálneho poistenia preukázané, že po návrate z dovolenky dňom 1. 8. 2011 odporca prestal navrhovateľke prideľovať prácu. Zamestnávateľ je povinný podľa § 47 ods. 1 písm. a/ prideľovať zamestnancovi v pracovnom pomere prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu /napríklad aj preto, lebo sa mylne domnieva, že sa pracovný pomer skončil/, porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Navrhovateľka bola pripravená plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, dochádzala riadne do práce a aj písomne sa domáhala prideľovania práce od odporcu. Navrhovateľka teda neprestala vykonávať prácu na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa, pretože tento jej prestal prideľovať prácu, a bolo jej právom vyzvať ho na plnenie povinnosti, ale nebola povinná prideľovanie práce vyžadovať. Odporca však napriek tomu, že navrhovateľka dochádzala do práce a domáhala sa pridelenia práce, jej prestal prácu podľa pracovnej zmluvy prideľovať, čo ako už bolo uvedené nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že ju ako zamestnankyňu odhlásil zo sociálneho poistenia. Odporca prestal navrhovateľke prideľovať prácu napriek tomu, že nebola daná výpoveď ani zo strany odporcu ako zamestnávateľa ani zo strany navrhovateľky ako zamestnankyne. V danej situácii, keď navrhovateľke nie je prideľovaná práca ako zamestnankyni a odporca ju odhlásil zo sociálneho poistenia, bol u navrhovateľky daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na určení, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 4. 4. 2005 a jej dodatkami trvá. Bez takéhoto určenia, je totiž právne postavenie navrhovateľky neisté, keďže napriek tomu, že má pracovný pomer založený s odporcom na základe pracovnej zmluvy, odporca si voči nej neplní povinnosti zamestnávateľa a pre účely sociálneho poistenia je navrhovateľka od l. 8. 2011 nepoistenou osobou, napriek tomu, že povinnosti vyplývajúce zo sociálneho poistenia si má plniť jej zamestnávateľ. Bez určenia súdom, že pracovný pomer navrhovateľky a odporcu trvá, nemôže odporkyňa dosiahnuť pred sociálnou poisťovňou svoje postavenie zamestnankyne. Takéto postavenie jej totiž odporca nedôvodne a nezákonne odopiera, neprideľuje jej prácu, neodvádza za ňu sociálne poistenie a preto je daný naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá, keďže nedošlo k skončeniu pracovného pomeru.
Naliehavý právny záujem navrhovateľky bol daný tým, že bez určovacej žaloby nemohla dosiahnuť odstránenie spornosti jej práva a neistoty v právnom vzťahu k odporcovi. V danej situácii to bol pre ňu jediný procesne prístupný nástroj ochrany jej práva. Bez požadovaného určenia by bolo jej právo ohrozené a jej postavenie naďalej neisté.
Odporca v konaní nepreukázal, že vyplatil navrhovateľke mzdu za mesiac júl 2011, ktorej výška bola ustálená znaleckým posudkom a preto súd zaviazal odporcu podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zák. práce na zaplatenie mzdy za mesiac júl 2011 vo výške 323,21 Eur. Výpočet mzdy za mesiac júl 2011 znalkyňa v znaleckom posudku riadne odôvodnila. Zároveň z posudku vyplýva, že za mesiace máj a jún 2011 navrhovateľka nemá nárok na vyplatenie mzdy, pretože v tom čase jej vznikol nárok len na nemocenské dávky vyplácané sociálnou poisťovňou.
V časti o zaplatenie 873,60 eur súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.
Súd vo veci pojednával a rozhodol bez prítomnosti odporcu, ktorý je právnickou osobou, nebolo mu možné doručiť písomnosti na adresu sídla uvedenom v obchodnom registri a iná adresa súdu nebola známa, preto pre doručenie odporcovi platí fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Nedoručené zásielky
sa tak považovali za doručené aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná v časti o určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania trvá. Taktiež bola úspešná v časti o zaplatenie mzdy za mesiac júl 2011 vo výške 323,21 Eur. Navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia celkom 1.431 Eur, čo pozostávalo zo mzdy za mesiac máj, jún a júl 2011 vo výške 557,44 Eur a ňou uplatneného nároku na zaplatenie gastrolístkov vo výške 873,60 Eur. Zo sumy 557,44 Eur bola navrhovateľka úspešná len v časti o zaplatenie 323,21 Eur a v časti o zaplatenie 873,60 Eur vzala návrh späť, teda procesne spôsobila, že konanie muselo byť zastavené a súd v tom prípade postupuje podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a pri pomere úspechu a neúspechu účastníkov vo veci podľa § 142 ods. 2 Osp a priznáva náhradu trov konania odporcovi.
V danom prípade súd však za použitia § 150 O.s.p. náhradu trov konania odporcovi nepriznal z toho dôvodu, že sa jedná o výnimočný prípad, pričom táto výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci, keď odporca neukončil s navrhovateľkou pracovný pomer, napriek tomu jej odmietol prideľovať prácu, prestal za ňu odvádzať poistenie, nevyplatil jej mzdu vystavil ju tak právnej a finančnej neistote, navrhovateľka zostala bez príjmu a zákonného poistenia, nemohla si uplatniť nárok na štátne dávky, čím bola vystavená aj nepriaznivej finančnej situácii a v tom videl súd dôvod hodný osobitného zreteľa k tomu, aby odporcovi náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. nepriznal. Bol to práve odporca, ktorý ponechal navrhovateľku bez akéhokoľvek príjmu, nevyplatil jej mzdu a preto by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľka, ktorá bola nútená obrátiť sa s návrhom na súd, platila trovy konania odporcovi.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.