Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-63-2023.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie sumy 200,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.5.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,- EUR spolu s úrokmi vo výške 27,48 % ročne z dlžných súm istiny a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z omeškaných súm a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.3.2015 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.724,60 EUR tak, že sumu 1.446,22 EUR čerpal platbami na vybraných obchodných miestach, výbermi hotovosti z bankomatov a sumu 278,38 EUR predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 2.621,81 EUR a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Predchodca žalobcu v žalobe citoval bod 3.1 časti 3 úverovej zmluvy o podmienkach, za ktorých mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež bod 6 časti 3 úverovej zmluvy upravujúci spôsob komunikácie s klientom a doručovanie. V žalobe tvrdil, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 21.1.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná suma predstavuje neuhradené záväzky žalovaného po lehote splatnosti v celkovej výške spolu 200,- EUR titulom zo zvyšku dlžnej úverovej istiny s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo súm dlžnej úverovej istiny a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z omeškaných súm.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 30.7.2023, nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Právny predchodca žalobcu na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadrení zo dňa 26.6.2023 špecifikoval žalobu v časti uplatnenej pohľadávky. Ďalej uviedol, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako posledného kroku, žalovaného viac krát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na jeho splatenie tak telefonicky ako aj písomne. Žalobca zaslal žalovanému výzvu pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, a to dňa 3.4.2020. Išlo o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne, keď žalovaná napriek uvedeným výzvam dlžnú sumu neuhradila, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v súvislosti s overovaním bonity poukázal na to, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI – je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami.
4. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 7.7.2023 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to tak že z konania vystúpi doterajší žalobca BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 a na jeho miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z doterajšieho žalobcu na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Zároveň boli súdu predložené listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 s výpisom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky.
5. Tunajší súd uznesením zo dňa č.k. 1Csp/63/2023-126 zo dňa 10.8.2023 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2023.
6. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
7. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.10.2023. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 27.9.2023, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, prekladom výpisu z obchodného registra (čl. 23-29), zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (čl.10-12), spracovaním osobných údajov (čl.13), kópiou občianskeho preukazu (čl.14), výpisom z úverového účtu (rub čl.14-19), potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov (rub čl.19-20), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou (rub čl.20-21), výpisom z obchodného registra spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. (čl.31), vyjadrením právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.6.2023 (čl.52), výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s podacím hárkom a potvrdením o doručovaní (čl.53-54), potvrdením o prijatí splátok (čl.56-57), generálnym výpočtom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (čl.58), podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 7.7.2023 (čl.64), výpisom z prílohy k zmluve o postúpení zo dňa 21.6.2023 (rub čl.64), Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 s prílohami (čl.65-87), súhlasom so vstupom do konania (čl.95), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca ako dôkaz predložil tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ podpísané dňa 23.3.2015 oboma zmluvnými stranami. V ňom sú ako zmluvné strany označená spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. a ako dlžník je označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. časť 2, „Zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009Z.z. o platobných službách“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a s tým, že klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Ďalej je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- EUR, aktuálna výška úverového rámca je 600,- EUR, výška mesačnej splátky že je min. 5 % z dlžnej čiastky, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru, ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 46,36 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 28,68 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy je predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie (3,33 %)“. V ďalšej časti formulára bod 2 („Trvanie ZoRSÚ“) je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou, ak banka nerozhodne inak.
12. Podľa bodu 3.1. časť 3 zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.
13. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov bolo zistené, že žalovanému bola titulom úveru v období od 5.10.2015 do 26.10.2018 poskytnutá spolu suma 1.446,22 EUR.
14. Z prehľadu splátok - výpis z úverového účtu žalovanej bolo zistené, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovaným za obdobie od 7.10.2015 do 19.1.2022 zaplatená suma spolu 2.621,81 EUR.
15. Výzvou zo dňa 1.4.2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky úveru 65,- EUR a zároveň bol upozornený na možnosť zosplatnenia celej časti neuhradeného úveru. Podľa pripojeného podacieho hárku a potvrdenia o doručení bola uvedená výzva doručená žalovanému dňa 7.4.2020.
16. Z predloženého Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.1.2021 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingového úveru a po neúspešných opakovaných výzvach na úhradu žalobca žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 21.1.2021 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 463,73 EUR s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 454,87 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 8,86 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 0,- EUR. Podľa pripojenej doručenky uvedené oznámenie bolo prevzaté dňa 28.1.2021 žalovaným.
17. Z Obchodného registra mal súd nesporne preukázané, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783 bola ku dňu 30.6.2016 vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, t.j. predchodca žalobcu.
18. Dňa 21.6.2023 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa jej prílohy bola na žalobcu postúpená aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy v celkovej výške 200,- EUR.
19. Čo sa týka výšky reálne poskytnutej sumy titulom revolvingového úveru žalovanej, súd na rozdiel od žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že poskytnutá bola žalovanej výška úveru 1.724,60 EUR, z toho suma 278,38 EUR ako poplatky účtované ako súčasť istiny za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu 1.446,22 EUR, keďže suma 278,38 EUR ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru (viď legálnu definíciu celkovej výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm. l/ zákona č.129/2010 Z.z. ako aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14). Aj sám žalobca prostredníctvom potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov preukázal vyplatenie (čerpanie) úveru žalovaným len vo výške 1.446,22 EUR.
20. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalobcom ako bankou- právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanej spotrebiteľský úver.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal spolu vo výške 1.446,22 EUR. Výška úrokovej sadzby bola 28,68 % ročne, výška RPMN 46,36 % ročne, priemerná hodnota RPMN bola 24,97 %. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 5 % z z dlžnej čiastky. V zmluve boli uvedené aj predpoklady na výpočet RPMN. Tieto skutočnosti neboli sporné. V spore nebolo spochybnené ani to, že žalovaný nesplácal úver riadne, keď vykonal úhrady spolu v sume 2.621,81 EUR.
31. Súd sa zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na tento inštitút musí prihliadať ex offo, ako to vyplýva z § 54a OZ. Pre posúdenie premlčania je potrebné vychádzať z ustanovení OZ, čo vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, konkrétne teda bolo potrebné aplikovať §101 a § 103 OZ. V danom prípade, ak pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 21.1.2021, mohlo sa tak stať pre splátku splatnú dňa 10.10.2020, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace. Premlčacia doba potom začala plynúť v súlade s § 101 OZ v spojení s § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t.j. 11.1.2021 a uplynula by 10.4.2024. Keďže žaloba bola podaná na súd ešte 19.5.2023, znamená to, že nárok bol uplatnený včas.
32. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že nenastal žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva má písomnú formu a to aj s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
33. Avšak súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovaného. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného a hodnovernými dokladmi nemal preukázané informácie o nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Žalobca sa síce zaujímal, aký má žalovaný mesačné finančné výdavky a iné výdavky, a či jej teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, ale to bez ich preukázania a bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
34. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Napriek výzve súdu totiž nepreukázal, aby nejakým spôsobom aj preveroval informácie o príjmoch a nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, peňažných záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Tieto informácie o príjme je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 z 5.3.2020, podľa ktorého články 8a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
35. Nesplnenie týchto povinností je sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca teda nepreukázal, aby postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže nepreveril si jeho príjmy a výdavky z príslušných databáz a preto nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 129/2010 Z.z.
36. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 1.446,22 EUR a na úver zaplatil do podania žaloby sumu 2.621,81 EUR, keďže rozdiel medzi týmito sumami vo výške 1.175,59 EUR, teda sumu, o ktorú žalovaný uhradil viac ako reálne čerpal, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, prislúcha mu nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania, ktoré je potrebné nahradiť, nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.