Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-297-2009.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/297/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: S., zastúpená JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, so sídlom 29. augusta č. 5, Bratislava, proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava, zastúpená Advokát Zlámalová Zuzana, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od X.X.XXXX
do XX.X.XXXX vo výške 14 501,70 eur a trovy konania 5 248,18 eur k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Lívie Krnčokovej, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti sumy 5 056,60 eur sa konanie zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 969,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.8.2009 domáhala určenia, že výpoveď daná jej listom odporcu zo dňa XX.X.XXXX je neplatná.
Podaním doručeným súdu dňa 5.5.2010 navrhovateľka návrh na začatie konania rozšírila o ďalší nárok a to o nárok na náhradu mzdy vo výške 19.558,30 eur, ktorý odôvodnila tým, že listom zo dňa XX.X.XXXX odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve aj po uplynutí výpovednej lehoty, ktorá uplynula dňom XX.X.XXXX, keď pracovná zmluva medzi ňou a odporcom bola uzavretá na dobu určitú do XX.X.XXXX.
Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2010 súd zmenu návrhu pripustil.
Podaním zo dňa 16.1.2012 vzala navrhovateľka návrh na náhradu mzdy v časti sumy 5 056,60 eur späť. Žiadala zaviazať odporcu na náhradu mzdy vo výške 14 501,70 eur s odôvodnením, že nakoľko v čase rozšírenia návrhu o nárok na náhradu mzdy nedisponovala svojimi výplatnými páskami za rozhodné obdobie, ani výplatnými páskami za obdobie január - marec XXXX, bol jej pravdepodobný zárobok vypočítaný z potvrdenia o príjme za rok XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca medzičasom doložil do súdneho spisu jej mzdové listy upravuje výpočet svojho pravdepodobného zárobku. Nakoľko odporca jej v písomnej výpovedi oznámil, že pre ňu počas výpovednej doby nemá
prácu, v rozhodujúcom období neodpracovala aspoň XX dní alebo XXX hodín. Z tohto dôvodu sa pre účely výpočtu náhrady mzdy v zmysle ustanovení Zákonníka práce používa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy , ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pri zisťovaní pravdepodobného zárobku treba zvoliť ten spôsob, ktorým sa zistí pravdepodobný zárobok v najvyššej možnej miere zodpovedajúci predpokladanému priemernému zárobku. Pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádzala z rozhodujúceho obdobia, v ktorom naposledy pracovala, teda z obdobia január až marec XXXX.
Čiastočným rozsudkom zo dňa 20.3.2012 č.k. 9C 297/2009-182 v spojení s uznesením zo dňa 18.5.2012 č.k. 9C 297/09-196 súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa XX.X.XXXX. je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012
Doplňujúcim uznesením zo dňa 18.5.2012 č.k. 9C 297/09-196 súd doplnil vyššie uvedený čiastočný rozsudok o ďalšie dva výroky a to, že o nároku navrhovateľky na náhradu mzdy ako aj o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 25.6.2012.
Predmetom posúdenia tak zostal nárok navrhovateľky na náhradu mzdy.
Na pojednávaní konanom dňa 17.7.2012 právna zástupkyňa odporcu nárok navrhovateľky na náhradu mzdy čo do základu i výšky uznala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s potvrdením o príjmoch navrhovateľky za rok XXXX výplatnými páskami navrhovateľky za obdobie január - jún XXXX, ako aj ostatným obsahom spisu, a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:
Čiastočným rozsudkom zo dňa 20.3.2012 č.k. 9C 297/2009-182 súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa XX.X.XXXX je neplatná. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 5.4.2012.
Predmetom posúdenia tak zostal nárok navrhovateľky na náhradu mzdy.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka listom zo dňa XX.X.XXXX oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve č. K.. zo dňa XX.X.XXXX aj po uplynutí výpovednej doby, ktorá uplynula dňom XX.X.XXXX. Pracovná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzavretá na dobu určitú do XX.X.XXXX.
Podľa § 79 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Podľa § 134 ods. 7 vetra prvá Zákonníka práce ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda, (časť mzdy ), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok.
V zmysle odseku 10 citovaného zákonného ustanovenia Zákonníka práce ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
V zmysle Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň XX dní alebo XXX hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Nakoľko odporca v písomnej výpovedi oznámil navrhovateľke, že pre ňu počas výpovednej doby nemá prácu, navrhovateľka v rozhodujúcom období neopracovala aspoň XX dní alebo XXX hodín. Z tohto dôvodu sa pre účely výpočtu náhrady mzdy, v zmysle ustanovení ZP používa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pri zisťovaní pravdepodobného zárobku treba zvoliť ten spôsob, ktorým sa zistí pravdepodobný zárobok v najvyššej možnej miere zodpovedajúci predpokladanému priemernému zárobku.
Pri výpočte pravdepodobného zárobku súd vychádzal z rozhodujúceho obdobia, v ktorom navrhovateľka naposledy pracovala, teda z obdobia január až marec XXXX.
Navrhovateľka podľa mzdového listu predloženého odporcom odpracovala v rozhodnom období XXX hodín (január XXXX -XXX hodín, február XXXX -XXX hodín a marec XXXX -XXX hodín).
V rozhodnom období jej bola zúčtovaná mzda 7 364,36 eur (v januári XXXX v sume 2 052,36 eur, vo februári XXXX v sume 2 656 eur a v marci XXXX v sume 2 656 eur).
Navrhovateľke boli v mesiaci marec XXXX vyplatené aj ročné odmeny vo výške 1 493,73 eur, započítané do hrubej mzdy. Pomerná časť ročných odmien pripadajúca na prvý kalendárny štvrťrok XXXX, je vo výške 373,44 eur.
Pravdepodobný zárobok je vypočítaný ako súčet mzdy vyplatenej navrhovateľke v prvom kalendárnom štvrťroku XXXX ( 7364,36 + 373,44 = 7.737,80 ) vydelený počtom hodín odpracovaných v prvom kalendárnom štvrťroku XXXX (XXX). Takto vypočítaný pravdepodobný hodinový zárobok navrhovateľka je vo výške 16,6763 eur.
Náhrada mzdy, ktorú si navrhovateľka uplatňuje, je potom vypočítaná ako násobok vyčísleného pravdepodobného hodinového zárobku navrhovateľke a počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor, t.j. 16,6763 x 173,92 = 2.900,34 eur /mesiac.
Za obdobie od septembra XXXX do januára XXXX vznikol navrhovateľke nárok na náhradu mzdy vo výške 14.501,70 Eur / počítané násobkom: počtu mesiacov v danom období a sumou vyššie vypočítaného pravdepodobného mesačného zárobku navrhovateľke, t.j. 5x 2.900,34 /.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti nároku na náhradu mzdy vo výške 5.056,60 Eur konanie, súd v tejto časti konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich z trov jej právneho zastúpenia advokátkou v sume 5 248,18 eur za 16 úkonov právnej služby a to, prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 25.8.2009, písomné podanie na súd zo dňa 26.8.2009, účasť na pojednávaní konanom dňa 30.3.2010, písomné podanie na súd zo dňa 20.4.2010, zo dňa 30.5.2010, a účasť na pojednávaní konanom dňa 18.5.2010, 26.10.2010, 9.12.2010, na odročenom pojednávaní konanom dňa 5.2.2011, za rokovanie s klientom dňa 13.1.2012, písomné podanie na súd zo dňa 16.1.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 17.1.2012, písomné podanie na súd zo dňa 17.2.2012, a účasť na pojednávaní konanom dňa 29.2.2012, 20.3.2012, 17.7.2012, pri hodnote jedného úkonu právnej služby 53,49 eur, 55,49 eur a 372,04 eur a plus 2x režijný paušál po 6,95 eur, 6x po 7,21 eur, a 7x po 7,63 eur, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 4 255,50 eur plus 20% DPH v sume 874,70 eur. Odmenu advokátky súd vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a) , § 10 ods. 2 , § 13 ods. 3, § 14 ods.5 písm.), § 15 a), § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa jeho výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže navrhovateľka bola v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.d/ zákona od poplatku oslobodená, zaviazal súd odporcu k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 969,50 eur. Tento pozostáva zo súdneho poplatku z návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eur a zo súdneho poplatku za návrh na náhradu mzdy vo výške 870 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo
na výkon exekúcie.