Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1PP-71-2012.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/71/2012
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému G. L., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom Považská Bystrica, T. č. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.07.2012 v ÚVTOS Dubnica nad Váhom samosudcom JUDr. Milanom Strakom takto
rozhodol:
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného G. L., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 16.05.2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného G. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že už mu uplynula polovica trestu. Trest splnil prevýchovný účel a po prepustení chce žiť usporiadaným životom.
G. L. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 3T/82/2011 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 31.01.2012 a po započítaní zrušeného trestu má mať jeho predpokladaný koniec dňa 14.09.2012.
Následne má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.07.2010 sp. zn. 2T/180/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.03.2012 sp. zn. 2T/180/2010, ktorý má predpokladane ukončiť dňa 14.01.2013.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynula od 14.04.2012.
Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zo dňa 14.05.2012 bolo zrejmé, že odsúdený je slobodný, pred výkonom trestu bol nezamestnaný a vo výkone trestu je po prvýkrát. V ústave sa nachádza od 25.10.2011. Bol zaradený do pracovného procesu ako ručný šič obuvi a počas krátkeho pobytu v ústave neboli zistené negatívne skutočnosti. V dobe od 22.11.2011 do 09.05.2012 bol umiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde vykonával ochranné protitoxikomanické liečenie. Jeho správanie a vystupovanie bolo počas liečby na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia plnil, postoj k trestnej činnosti má kritický. Aktívne sa zapájal do kultúrnych programov, ktoré boli poriadané počas liečby. Počas liečby nebol pracovne zaradený. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s rodičmi formou korešpondencie a návštev, rodina mu je oporou vo všetkých smeroch, podporuje ho počas výkonu trestu a chce mu pomôcť aj po prepustení z výkonu trestu. Tieto vzťahy možno hodnotiť pozitívne.
Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Resocializačná prognóza je nepriaznivá, nakoľko je u neho riziko sociálneho zlyhania vyhodnotené ako vysoké, pričom za rizikové faktory sa považovali občasné zamestnanie formou brigád, menej závažné trestné činy, drogová závislosť a stretávanie sa prevažne s rizikovou skupinou. Napriek tomu akceptuje určitú zodpovednosť a má trochu záujem zmeniť sa. Záverom je konštatované, že menovaný odsúdený preukazuje čiastočne splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré ale nie je odporúčané.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol v minulosti 8- krát súdne trestaný, a to vždy pre totožnú majetkovú trestnú činnosť (trestný čin krádeže). Ide teda o špeciálneho recidivistu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. K veci nič nedodal.
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom sa na verejnom zasadnutí pridržiaval podaného písomného hodnotenia, v ktorom nenastala od jeho vypracovania žiadna zmena.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť podaný návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného Miroslava L. bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený Miroslav L. už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto javila tiež ako splnená.
Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade G. L. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že riziko sociálneho zlyhania je u odsúdeného hodnotené ako vysoké, pričom vo vzťahu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti ide o špeciálneho recidivistu, keď sa v minulosti dopustil opakovane trestných činov krádeže. Jeho resocializačná prognóza sa tiež javí ako nepriaznivá, a to z dôvodov uvedených v hodnotení ústavu. Ústav na výkon trestu zároveň neodporúčal jeho podmienečné prepustenie, keďže odsúdený podmienky na podmienečné prepustenie spĺňal len čiastočne.
Samosudca vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného G. L. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.