Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_10C-31-2012.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Subarea
10C/31/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov: v 1.rade: A. B. C., D. E. XX, F. G., v 2.rade: H. I. J., K. X, F. G., v 3.rade: H. C. J., K. X, F. G., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovaným: v 1. rade: Mesto Nové Zámky, Hlavné námestie 10, Nové Zámky, v 2.rade: B. G. C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, F. G., v 3. rade: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, F. G., žalovaný v 3. rade právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kondrlíková Plháková, advokátka, AK Nové Zámky, Podzámska 36 o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému v 1. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade až v 3. rade.
III. Žalovanej v 2. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade až v 3. rade.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade až v 3. rade vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až v 3. rade sa v konaní domáhajú voči žalovaným v 1. rade až v 3. rade zriadenia vecného bremena za náhradu spočívajúceho v práve cesty tak, ako bola pripustená zmena žaloby právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/31/2012-144 zo dňa 18.02.2022.
2. Pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 19.09.2023 žalobcovia v 1. až v 3. rade vzali svoju žalobu späť celkom z dôvodu, že počas prebiehajúceho konania, ktoré bolo dlhodobo prerušené, dosiahli vek, kedy o predmet sporu v tomto veku svojho života stratili záujem, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p..
3. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
4. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je podľa predkladateľa osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, pretože pojem "procesné zavinenie" je v judikatúre stabilný. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998).
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania ( § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.
6. Súd v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256 ods. 1 C.s.p., pretože späťvzatím žaloby z dôvodu, že počas prebiehajúceho konania, ktoré bolo dlhodobo prerušené, dosiahli žalobcovia v 1. rade až v 3. rade vek, kedy o predmet sporu v tomto veku svojho života stratili záujem, zavinili zastavenie konania. Je evidentné, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaných v 1. rade až v 3. rade, prípadne niektorého z nich. Každému zo žalovaných tak v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 3. rade. V konečnom dôsledku však žalovanému v 1. rade a ani žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože v konaní im žiadne trovy nevznikli. Iná situácia je v prípade žalovaného v 3. rade, ktorý je v konaní právne zastúpený advokátkou, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 3. rade vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.