Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-13-2003.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6Cb/13/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: Laurin Medica s.r.o., Belanského 1345, Kysucké Nové Mesto, zast. JUDr. Milan Chovanec, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina proti odporcovi: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, pobočka Čadca, o zaplatenie 44255,45 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatkov z omeškania 0,1 % denne zo sumy
44255,45 € (1333239,60 Sk) od 14.4.2003 do 16.9.2003 vo výške 6903,84 €
(207985,--Sk) z a m i e t a.
II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 25.9.2003 navrhovateľ Laurin Medica, s. r. o, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31634061 - lekáreň podal návrh proti odporkyni Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Bratislave, pobočka Čadca, IČO: 1733954 o zaplatenie istiny 44255,45 eur (1333239,60 Sk) a poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od 14.4.2003 do zaplatenia. Istina bola zaplatená 16.9.2003, teda pred podaním návrhu, ktorý bol podaný dňa 25.9.2003, 0,1 %-tný poplatok z omeškania denne zo sumy 44255,45 eur za uvedené časové obdobie predstavuje 6903,84 eur (207985,-- Sk). Čo do istiny nárok bol uplatnený na základe faktúry č. 320203 zo dňa 14.3.2003 splatnej dňa 13.4.2003. Z faktúry na čl. 3 spisu vyplýva, že táto suma bola odporkyni vyfakturovaná za recepty za 2/2003. Odporkyňa na pojednávaní upresnila, že predmetom fakturácie boli poskytnuté lieky a iné zdravotnícke potreby na základe vystavených receptov, teda išlo o vzťah zdravotného poistenia. Poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy uplatnil navrhovateľ podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého ustanovenia pri nedodržaní lehoty splatnosti uplatní zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne. Ust. § 38 ods. 4 bolo novelizované Zákonom č. 138/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2003, podľa ktorého ustanovenia došlo k zmene výšky poplatku z omeškania z 0,1 % na 0,01 % denne z dlžnej sumy. Navrhovateľ však žiadal za celý čas omeškania poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne čo predstavovalo sumu 6903,84 € (207985,-- Sk).
Proti vydanému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor dňa 29.10.2003 čl. 9 spisu. Uviedla, že návrh bol podaný dňa 25.9.2003, k zaplateniu istiny došlo pred podaním návrhu dňa 16.9.2003, preto nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi istinu. Odporkyňa nesúhlasila ani s tým, aby ju súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne od 14.4.2003 do zaplatenia, teda do 16.9.2003. Poukázala na novelu Zákona č. 138/2003 Z. z., ktorý novelizuje § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z. z., podľa ktorého je nárok na poplatok z omeškania uplatnený. Novela
stanovuje výšku poplatku z omeškania vo výške 0,01 % denne. Odporkyňa má za to, že toto ustanovenie platí retroaktívne, teda aj na vzťahy pred účinnosťou novely, teda aj na vzťahy pred 1.6.2003. Poukázala aj na skutočnosť, v akej výške je úrok v bankách pri poskytnutí pôžičiek, je podstatne nižší ako poplatok z omeškania, ktorý žiada zaplatiť navrhovateľ. V tom je diskriminácia odporkyne, ktorá naviac poskytuje zdravotné služby. Poplatok z omeškania 0,1 % denne predstavuje poplatok z omeškania vo výške 36 % ročne, čo je neprimerané. Poplatok z omeškania vo výške 0,01 % denne predstavuje 3,65 % ročne, čo je pre primerané. Poukázala na ustanovenie § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku, spory neukončené preto musia rešpektovať novelu zákona č. 138/2003 Z. z.. Čo do náhrady trov konania odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, pretože právny zástupca navrhovateľa je spoločníkom aj konateľom navrhovateľa. Povinnosť zastupovať spoločnosť mu vyplýva ako konateľovi priamo zo zákona, nemá právo na náhradu trov konania.
Dňa 26.11.2003 na čl. 11 spisu navrhovateľ vzal návrh späť na zaplatenie istiny. Trval na zaplatení poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/19994 Z.z. Žiadal náhradu trov konania, nesúhlasil s názorom odporkyne, nesúhlasil so spätnou retroaktivitou. Tvrdil, že by bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 2.12.2003 na čl. 17 spisu Okresný súd Čadca pripustil zmenu rozsudočného návrhu a vo veci rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 0,1 %-tný poplatok z omeškania denne vo výške 207985,-- Sk = vo výške 6903,84 €.
V odvolaní dňa 24.2.2004 na čl. 27 spisu odporkyňa uviedla, že trvá na spätnej retroaktivite novely zákona č. 138/2003 Z.z. v § 38 ods. 4, kde namiesto poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne bol stanovený poplatok z omeškania vo výške 0,01 % denne. Ďalej uviedla, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je zmluvným vzťahom, pretože v spornom časovom období medzi nimi nebola uzatvorená žiadna zmluva. Posledná zmluva bola predĺžená do 31.12.1998 a sporné časové obdobie je od 14.4.2003 do 16.9.2003. Aplikácia § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z.z. podľa názoru odporkyne vyžaduje aj aplikáciu § 37 písmeno c), podľa ktorého ustanovenia sa uvedená sankcia vzťahuje len na zmluvné zdravotnícke zariadenia. Navrhovateľka nebola zmluvným zdravotníckym zariadením, keďže v spornom časovom období nemal navrhovateľ s odporkyňou uzavretú žiadnu zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Navrhovateľ vo vyjadrení dňa 17.3.2004 na čl. 33 spisu poukázal na svoj nesúhlas so spätnou retroaktivitou zákona a poukázal na povinnosť rešpektovať princíp právnej istoty účastníkov vzťahov. Tvrdil, že zmluvný vzťah vznikol konkludentným spôsobom.
Krajský súd v Žiline vrátil vec ako predčasne predloženú (čl. 37 spisu), a to z toho dôvodu, že posúdil úkon navrhovateľa ako späťvzatie návrhu, o ktorom súd nerozhodol.
Uznesením č. k. 6Cb/13/2003-39- zo dňa 17.2.2005 súd konanie o zaplatenie istiny 44255,45 € (1333239,60 Sk) zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v dôsledku zaplatenia celej istiny pred podaním návrhu. Zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu ostalo príslušenstvo pohľadávky vo výške 0,1 % denne od 14.4.2003 do 16.9.2003 vo výške 6903,84 € (207985,-- Sk).
Takýmto predmetom sporu bol súd viazaný v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP.
Po opätovnom predložení odvolaciemu súdu uznesením č. k. 8Co/218/2005-46- zo dňa 21.6.2005 Krajský súd v Žiline rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie na konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Prvostupňový súd vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene skutkového stavu sa cítil byť viazaný v celom rozsahu právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol nasledovný.
Odvolací súd mal za to, že v danom prípade § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z.z. treba vykladať aj v nadväznosti na ods. 1 - 3 uvedeného zákonného ustanovenia. Tieto upravujú vzťahy medzi poisťovňou a zmluvným zdravotníckymi zariadeniami. Vzhľadom k systematickému zaradeniu potom aj ods. 4 uvedeného ustanovenia je odsek, na ktorý sa vzťahujú ust. predchádzajúcich odsekov 1 -
3 o zmluvných zdravotníckych zariadeniach. Z toho odvolací súd ustálil, že § 38 ods. 4 o sankcii, poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne, je potrebné vzťahovať len na zmluvné zdravotnícke zariadenia. Odvolací súd rovnako vyslovil záver, že nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu v tej časti, kde uviedol, že pri neexistencii písomných zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti treba vychádzať zo záveru, že vzťahy mali zmluvný charakter, zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli uzavreté konkludentne. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Voči nezmluvnému zdravotníckemu zariadeniu, podľa názoru odvolacieho súdu, odporkyňa poskytuje úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 98/1995 o liečebnom poriadku. Uložil prvostupňovému súdu povinnosť vyzvať na predloženie zmlúv medzi účastníkmi konania. Súd mal vypočuť štatutárnych zástupcov oboch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k ďalšej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd nemôže rozhodovať o inom nároku navrhovateľa, než je v konaní uplatnený a prisúdiť mu viac, preto ak navrhovateľ nepreukáže existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v čase vzniku omeškania, nebude môcť okresný súd jeho návrhu vyhovieť, pretože skutočnosti, od ktorých svoj návrh a nárok odvodzuje, sa viažu na existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a poisťovňou.
V zmysle záverov odvolacieho súdu zákonná sudkyňa vyzvala právneho zástupcu navrhovateľa i odporkyňu výzvou zo dňa 23.5.2012, čl. 63 spisu, k predloženiu zmlúv za sporné časové obdobie, resp. k oznámeniu, či zmluvy boli alebo neboli uzavreté.
Následne doručil právny zástupca navrhovateľa dňa 6.6.2012, čl. 64 spisu, listinné dôkazy od čl. 65 po čl. 70 súdneho spisu. Tieto listinné dôkazy boli žiadané zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odporkyňou.
Z uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné.
Na čl. 65 spisu je zmluva zo dňa 1.3.1996, ktorá platila do 30.6.1996, v článku čl.6/2 bola dohodnutá sankcia poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z čl. 68 spisu z dodatku č. 1 mal súd zistené, že táto zmluva, vrátane uvedenej sankcie, bola predĺžená do 31.12.1996. Z čl. 69, z dodatku č. 2 mal súd preukázané, že zmluva bola predĺžená, vrátane sankcie do 31.12.1997. Z čl. 70 spisu, z dodatku č. 3 mal súd preukázané, že zmluva bola predĺžená do 31.12.1998, vrátane sankcie 0,05 % denne. Tým mal súd preukázané, že sporné časové obdobie omeškania od 14.4.2003 do 16.9.2003 nie je pokryté platne uzavretou zmluvou medzi navrhovateľom a odporkyňou. V spornom časovom období bol medzi navrhovateľom a odporkyňou bezzmluvný vzťah. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že došlo k plneniu na základe konkludentne uzavretej zmluvy.
Právnym záverom odvolacieho súdu je viazaný nielen prvostupňový súd, ale aj účastníci konania a právni zástupcovia. Na termín pojednávania sa nedostavil ani konateľ navrhovateľa, ani konateľ odporkyne. Účastníci konania v tomto smere boli nečinní a sami sa, obrali o možnosť vypovedať pred súdom v zmysle záveru odvolacieho súdu, že súd ma predvolať a vypočuť štatutárnych zástupcov oboch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k ďalšej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. K tomuto bodu neprodukovali žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy. Súd z tohto dôvodu uvedený pokyn súdu nesplnil. Vzhľadom na ďalšie závery, podrobne rozvedené v rozhodnutí súdu, takýto dôkaz súd považoval aj za nadbytočný.
Keďže nedošlo k zmene skutkového stavu súd vychádzal z právneho záveru odvolacieho súdu. Rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 44255,45 € (1333239,60 Sk) od 14.4.2003 do 16.9.2003 vo výške 6903,84 € (207985,-- Sk) podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení zamietol.
Svoje rozhodnutie, okrem viazanosti závermi odvolacieho súdu, oprel o nasledovné skutkové a právne zistenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením platobného rozkazu čl. 7, ďalej oboznámil odpor čl. 9, vyjadrenie k odporcu čl. 13, uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 15, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 2.12.2003 čl. 17, vyúčtovanie trov čl. 19, technický preukaz čl. 21, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6Cb/13/2003-22- zo dňa 2.12.2003, odvolanie odporkyne čl. 27, predkladacia správa Krajskému súdu v Žiline čl. 30, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 33, výpis z obchodného registra čl. 35 spisu, z ktorého je zrejmé, že Laurin Medica, s. r. o., Belanského 1345, Kysucké Nové Mesto,
IČO: 31634061 vznikla 1.8.1995 a spoločníkmi sú Alena Chovancová, JUDr. Milan Chovanec a REECIX spol. s r. o., IČO: 31632181, konateľom je JUDr. Milan Chovanec, vrátenie veci Krajským súdom v Žiline krátkou cestou čl. 37 spisu, uznesenie č. k. 6Cb/13/2003-39- zo dňa 17.2.2005 o zastavení konania v časti 1333239,60 Sk a pripustenie zmeny návrhu čo do sumy 207985,-- Sk, teda 0,1 %-ného poplatku z omeškania z dlžnej sumy od 14.4.2003 do zaplatenia, poverenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne čl. 42, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/218/2005-46- zo dňa 21.6.2005, ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie, zápisnica o pojednávania zo dňa 8.11.2005 na čl. 53 spisu, úradný záznam zo dňa 2.3.2012 o tom, že bol nájdený spis 6Cb/13/2003, v ktorom sa viedla rekonštrukcia, oboznamuje rekonštrukciu spisu, úradný záznam čl. 56 zo dňa 12.3.2012 o zastavení rekonštrukcie spisu 6Cb/13/2003 z dôvodu, že spis bol nájdený v priebehu rekonštrukcie, odovzdanie veci zákonnému sudcovi 22.3.2012 čl. 60 JUDr. Kajetánovi Kičurovi, dňa 3.5.2012 čl. 62 JUDr. Anne Plichtíkovej, výzva sudkyne právnemu zástupcovi navrhovateľky a odporkyne čl. 63 k predloženiu zmlúv alebo oznámeniu, že zmluvy neboli uzavreté, zmluvy čl. 65 zo dňa 1.3.1996 do 30.6.1996, dodatok č. 1 čl. 68 predĺženie do 31.12.1996, dodatok č. 2 čl. 69 spisu do 31.12.1997, dodatok č. 3 čl. 70 do 31.12.1998, oboznamuje podrobné procesné poučenia súdu čl. 72.
Z vykonaných dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 31 ods. 1 písmeno n) Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vydával samosprávny kraj.
Krajský úrad v Žiline, odbor zdravotníctva teda mal právo vydať povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti navrhovateľky ako verejnej lekárne.
Podľa § 74 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 277/1994 Z. z., však len Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti malo právo určiť sieť zdravotníckych zariadení (§ 23 ods. 2).
Z uvedeného je zrejmé, že v spornom časovom období bolo potrebné rozlišovať kto je zaradený do sústavy zdravotníckych zariadení a či je zároveň zaradený aj do siete zdravotníckych zariadení.
Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 273/1994, podľa ktorého navrhovateľ uplatnil svoj nárok, poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len so zdravotníckymi zariadeniami (ďalej len zmluvné zdravotnícke zariadenia) zaradenými do siete zdravotníckych zariadení.
V konaní odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v spornom časovom období nemal rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení do siete zdravotníckych zariadení v zmysle § 38 ods. 1 Zákona č. 273/1994 Z. z., preto odporkyňa podľa výslovného znenia zákona nemohla s navrhovateľom uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nemohol byť preto navrhovateľ považovaný za zmluvné zdravotnícke zariadenie.
Z uvedených dôvodov, teda nemohlo dôjsť k uzavretiu ďalších zmlúv medzi navrhovateľom a odporkyňou, a to ani konkludentným spôsobom.
Súd teda ustálil, že v spornom časovom období podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 273/1994 Z. z. treba považovať navrhovateľa za subjekt, ktorý patril do sústavy zdravotníckych zariadení, pretože mal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo verejných lekárňach, ale zároveň za subjekt, ktorý nebol zaradený ministerstvom zdravotníctva do siete zdravotníckych zariadení, a preto nebolo možné s ním uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda súbežne ho súd považuje v zmysle uvedeného ustanovenia za nezmluvné zdravotnícke zariadenie, nezaradené do siete zdravotníckych zariadení, pretože nepredložil dôkazy, ktorými by takýto záver súdu vyvrátil. Nepredložil rozhodnutie ministerstva zdravotníctva podľa § 74 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 277/1994 Z. z., že bol v spornom časovom období zaradený do siete zdravotníckych zariadení (§ 23 ods. 2), nepredložil zmluvu uzavretú s odporkyňou za sporné časové obdobie. Navrhovateľ teda nie je zmluvným zdravotníckym zariadením v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z., ale je nezmluvným zdravotníckym zariadením podľa § 38 ods. 5 Zákona č. 273/1994 Z. z.
Z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona č. 273/1994 Z. z. vyplýva, že tento odsek sa vzťahuje len na zmluvné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú zaradené do siete zdravotníckych zariadení. Podľa názoru odvolacieho
súdu i prvostupňového súdu text § 38 ods. 1 „ďalej len zmluvné zdravotnícke zariadenia“ znamená, že všetky ďalšie odseky, a to odseky 2, 3, 4 sa vzťahujú len na zmluvné zdravotnícke zariadenia zaradené do siete zdravotníckych zariadení a nevzťahujú sa na nezmluvné zdravotnícke zariadenia nezaradené do siete zdravotníckych zariadení. Na nezmluvné zdravotnícke zariadenia nezaradené do siete zdravotníckych zariadení sa vzťahuje ods. 5, kde sa výslovne uvádza, že poisťovňa poskytuje úhradu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ak sa poistencovi poskytla nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť v naliehavých prípadoch. Z chronologického usporiadania ods. 2, 3, 4 vyplýva, že tieto sa vzťahujú len k ods. 1, teda na zmluvné zdravotnícke zariadenia, preto navrhovateľ ako nezmluvné zdravotnícke zariadenie nemohol účtovať podľa § 38 ods. 3 Zákona č. 273/1994 Z. z. poskytnuté služby, a pri nedodržaní splatnosti vyúčtovanej ceny nemohol účtovať ako nezmluvné zdravotnícke zariadenie poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Len zmluvné zdravotnícke zariadenia v danom časovom období zaradené do siete zdravotníckych zariadení mohli uzatvárať s odporkyňou zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, účtovať úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 38 ods. 3 Zákona č. 273/1994 Z. z. a účtovať poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne podľa § 38 ods. 4 uvedeného zákona. Nezmluvné zdravotnícke zariadenia nemohli účtovať úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 38 ods. 3, poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne. Nezmluvné zdravotnícke zariadenia mohli postupovať len podľa § 38 ods. 5 uvedeného zákona, teda mohli účtovať len nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť v naliehavých prípadov. Nevyhnutnosť, naliehavosť a neodkladnosť prípadu navrhovateľ nepreukázal. Pre prípad naliehavých a nevyhnutných poskytnutí zdravotnej starostlivosti toto nezmluvné zdravotnícke zariadenie nezaradené do siete zdravotníckych zariadení malo nárok na úrok z omeškania podľa § 369 a § 502 Obchodného zákonníka, nemalo však nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne podľa § 38 ods.4 uvedeného zákona.
S poukazom na závery odvolacieho súdu súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP súd je viazaný predmetom sporu, nemôže navrhovateľovi prisúdiť viac, ako žiada, alebo niečo iné ako žiada. Navrhovateľ žiadal poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne za čas od 14.4.2003 do 16.9.2003 v celkovej výške 6903,84 € (207985,-- Sk). Nárok žiadal podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý je nárokom zmluvným. Navrhovateľ nepredložil zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s odporkyňou v spornom časovom období od 14.4.2003 do 16.9.2003, z ktorých by mu vyplýval nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.
Navrhovateľ nepreukázal zmluvný nárok na zaplatenie 0,1 %-tného poplatku z omeškania denne. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný.
Úspech v spore súd hodnotí z hľadiska celého predmetu sporu. Celým predmetom sporu bol aj návrh na zaplatenie istiny 44255,45 € (1333239,60 Sk). V tejto časti došlo k späťvzatiu návrhu, zastaveniu konania, pretože istina bola zaplatená dňa 16.9.2003, pred podaním návrhu, ktorý bol podaný dňa 25.9.2003, návrh teda nebol podaný dôvodne. Súd pre náhradu trov konania pre túto časť predmetu sporu aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Mal za to, že v tejto časti predmetu sporu navrhovateľ zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania, neuniesol dôkazné bremeno voči označenej odporkyni na preukázanie svojho tvrdenia, že ku dňu podania návrhu odporkyňa dlhuje navrhovateľovi istinu, analogicky v tejto časti predmetu sporu ide o úspech odporkyne a neúspech navrhovateľa v rozsahu 86,51 % (celý predmet sporu je istina 44255,45 € a 0,1 % denne ako poplatok z omeškania za čas od 14.4.2003 do 16.9.2003 vo výške 6903,84 € = 207985,--Sk; 44255,45 € + 6903,84 € = celý predmet sporu = 51159,29 € = 100 %, 1 % = 511,59 €, 44255,45 : 511,59 = 86,51 %, je úspech odporkyne v tejto časti predmetu sporu).
Druhú časť predmetu sporu tvorilo uvedené príslušenstvo 6903,84 € (207985,-- Sk), poplatok z omeškania 0,1 % denne od 14.4.2003 do 16.9.2003, v tejto časti predmetu sporu návrh navrhovateľa bol zamietnutý.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, úspech odporkyne je daný úspechom v tejto časti predmetu sporu vo veci samej, ktorou sa stalo po odpadnutí pôvodného predmetu sporu príslušenstvo pohľadávky. 6903,84 € : 511,59 = 13,49 % je úspech odporkyne v tejto časti predmetu sporu. Celkovo úspech odporkyne je v rozsahu celého predmetu sporu 100 % (86,51 % + 13,49 %).
Z uvedeného je teda preukázané, že právo na náhradu trov konania ako úspešnej účastníčke konania vzniklo odporkyni, a to v celom rozsahu. Podľa § 151 ods. 1 OSP však právo na náhradu trov konania odporkyňa neuplatnila návrhom. Nežiadala priznať náhradu trov konania, trovy konania nevyčíslila, uviedla, že trovy konania jej nevznikli. Právo na náhradu trov konania uplatnila len v tom rozsahu, ak by súd dospel k záveru, že odporkyni vznikla poplatková povinnosť. Pre taký prípad žiadala, aby navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť odporkyni trovy konania. Súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poverená pracovníčka odporkyne na pojednávaní uviedla, že vyúčtované recepty, istina obsahovali ceny za poskytnuté liečivá a zdravotné pomôcky. Súd ustálil, že predmet sporu bol spor podľa § 4 ods. 1 písmeno c) Zákona o súdnych poplatkov, teda konanie vo veciach zdravotného poistenia, preto mal za to, že celé konanie je oslobodené od povinnosť platiť súdny poplatok za návrh, za odpor, a to nielen z hľadiska navrhovateľa, ale aj z hľadiska odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.