Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-42-2012.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Z. A., bytom S., R. č. XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.apríla 2012 č. XXX XXX XXXX.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi od 01.12.2011 invalidný dôchodok v sume 214,20 EUR mesačne podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. o ustanovení percenta zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľovi od 01.01.2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 221,30 EUR mesačne.
Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Poukázala na to, že navrhovateľ za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zdravotný stav navrhovateľa, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočky, ktorého výsledok je uvedený v lekárskej správe zo dňa 07.02.2012. Dôvodila tým, že posudkový záver vychádza zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku s tým, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má navrhovateľ možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na obdobie dôchodkového poistenia a matematický výpočet výšky invalidného dôchodku.
Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho určená podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, kapitola XV., odd. E, položka 4, písm. b/ s mierou poklesu 45%. Citoval ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 71 ods. 4 písm. a/, b/ a ods. 6 tohto ustanovenia s tým, že posudok vo vzťahu k jeho invalidite vychádza z dvoch lekárskych správ a to z lekárskej správy z neurologického
vyšetrenia vykonaného 04.11.2011 a z lekárskej správy z interného vyšetrenia zo dňa 10.11.2011. Navrhovateľ namietal, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom podľa jeho názoru nedostatočne zohľadnil všetky údaje uvedené v oboch lekárskych správach a rovnako ani neuviedol všetky podstatné závery z oboch vyšetrení v odbornom posudku o invalidite v časti odborné nálezy a chybne interpretoval jeho súčasný zdravotný stav. Závery z týchto vyšetrení uvedené v odbornom posudku o invalidite považuje za nesprávne vyhodnotené.
Podľa posudku je po operácii driekovej chrbtice stav podstatne zlepšený, ešte pretrvávajú nižšie reflexy na dolných končatinách, naproti tomu v lekárskej správe z neurologického vyšetrenia je uvedené: „Po operácii zlepšenie chôdze, predoperačne po cca 150 m klaudikačné ťažkosti, po prerušení chôdze čiastočné zlepšenie. Tŕpnutie v dolných končatinách nepociťuje. Bolesti v gluteálnych oblastiach tupého charakteru, pocit slabosti v dolných končatinách sa niečo zlepšil“. Odporúčanie neurológa je prevencia recidív, sympt. liečba, prognóza neistá. Tieto vyjadrenia neurológa však v posudku absentujú, čo považuje za nedostatočné z hľadiska komplexného posúdenia jeho zdravotného stavu a má pochybnosti, či pocit slabosti v dolných končatinách sa niečo zlepšil, prevencia recidív a prognóza neistá sa dá interpretovať ako stav podstatne zlepšený. Uviedol, že v posudku sa rovnako uvádza, že trpí aj chorobou vysokého krvného tlaku, pričom však podľa záverov posudkového lekára choroba vysokého krvného tlaku je dobre kompenzovaná liečbou a neovplyvňuje pracovnú schopnosť posudzovaného. Opäť však v posudku absentujú relevantné závery z interného vyšetrenia, podľa ktorého trpí okrem iného aj hypertenziou II. stupňa so záverom: „Stav pacienta je trvalý s tendenciou do progresie.“ Aj v tomto prípade považuje za veľmi otázne, či sa trvalý stav so zhoršujúcou sa tendenciou dá interpretovať ako choroba je dobre kompenzovaná.
Namietal, že príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola IX., odd. A, položka 10. písm. b/ spôsobuje hypertenziu II. mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 15 - 25%, preto považuje za nesprávny záver posudkového lekára, že hypertenzia II. stupňa, ktorou trpí, neovplyvňuje jeho pracovnú schopnosť, keď samotný zákon túto možnosť priamo uvádza, a to dokonca v minimálnej miere 15%. Napriek tomu, že si je vedomý toho, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, možno však zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie, s poukazom na § 71 ods. 8 citovaného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiada o prehodnotenie vplyvu zdravotného stavu na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a to buď
1. určiť vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zaradením jeho zdravotného stavu do inej položky prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení alebo
2. zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% vzhľadom na závažnosť hypertenzie II. stupňa, ktorou trpí, a ktorá ovplyvňuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, pričom najvyššie možné zvýšenie hodnoty vychádza z predchádzajúceho výkonu jeho zárobkovej činnosti (prevažne manuálnej činnosti, fyzicky náročnej), dosiahnutého vzdelania (stredoškolské), skúseností a schopnosti rekvalifikácie (56-ročný muž so zdravotnými ťažkosťami v okrese s približne 17% nezamestnanosťou).
V opravnom prostriedku tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené ako obyčajná poštová zásielka, nie do vlastných rúk, čím dochádza k obojstrannej právnej neistote vo veci plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku a nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. Aj keď je pravda, že v nejednoznačnom znení § 212 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nie je výslovne uvedené, že aj rozhodnutie o priznaní dávky ako rozhodnutie, ktoré sa má doručovať do vlastných rúk, takáto prax je však zaužívaná vo väčšine správnych či súdnych konaní. Uviedol, že čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu aj princíp právnej istoty. Jednoznačné určenie dátumu doručenia rozhodnutia, a teda začatia plynutia
lehoty na podanie opravného prostriedku a na nadväzujúce nadobudnutie právoplatnosti (v zásade akéhokoľvek) rozhodnutia, považuje za nevyhnutné tak pre neho ako účastníka konania, ako aj pre odporkyňu ako správny orgán a samozrejme v konečnom dôsledku pre súd ako orgán oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Vo vyjadrení zo dňa 03.07.2012 poukázala na priebeh konania. Uviedla, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom dňa 05.06.2012 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredie dňa 21.06.2012. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 01.12.2011 invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 01.12.2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, odporkyňa má za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd v predmetnej veci nariadil na deň 17.07.2012 pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené dňa 02.07.2012, ktorý písomným podaním zo dňa 06.07.2012, súdu doručeným 12.07.2012 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva tak, ako uvádza navrhovateľ, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe posudku vyhotoveného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom dňa 07.02.2012 za osobnej účasti navrhovateľa s uznaním navrhovateľa za invalidného od 01.12.2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Na základe navrhovateľom predložených lekárskych vyšetrení a to neurologického zo dňa 04.11.2011 a interného zo dňa 10.11.2011 a vyšetrenia posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že ním zistený tlak krvi bol 150/90 Torrov, pri správnej orientácii, kardiopulmonálne kompenzovaný, s obmedzenou hybnosťou v hrudnej a driekovej chrbtici, s Thomayerom 50 cm, s tonusom svalstva dolných končatín zníženým, pri ťažkopádnej chôdzi. Reprodukoval neurologické vyšetrenie zo dňa 04.11.2011 tak, že dňa 14.06.2011 sa navrhovateľ podrobil operácii na Neurochirurgii Ružomberok, na MR bola prítomná multietážová chondropatia a spondyloartróza so sekundárnou spinálnou stenózou kombinovanej etiológie, bola prítomná aj kalcifikácia predného a zadného pozdĺžneho väzu (pp. m. Forestier), hernia disku L3/L4 typu extrúzie s komprimáciou koreňov L2-L4 IV. stupňa, komprimáciou koreňov L5 IV. stupňa, ľavostrannou herniou disku L5/S1 typu extrúzie s komprimáciou koreňov S1. Podľa objektívneho nálezu je nález na hlavových nervoch v norme, sila horných končatín symetrická, RC5/8 výbavné, symetrické, pyramídové, iritačné a zánikové javy neprítomné. V oblasti lumbálnej je pooperačná jazva cca 15 cm, obmedzené inklinácie, predklon, Thomayer 45 cm. Na dolných končatinách nižšie RŠA, hypotrofia svalstva stehien a lýtok, bez poruchy citlivosti, oslabená flexia v kolenných zhyboch a plantárna a dorzálna flexia chodidiel. Podľa interného vyšetrenia zo dňa 10.11.2011 a to objektívneho vyšetrenia navrhovateľ je afebrilný, bez cyanózy, chôdza antalgická, hypacusis, viscerálna obezita, šija neoponuje, štítna žľaza nezväčšená, lymfatické uzliny nehmatné, náplň jug. vv. nezvýšený, hrudník symetrický, dýchanie vezikulárne, bez vedľajších dychových fenoménov, akcia srdca pravidelná s frekvenciou 63/min., ozvy zv., ohran.
Abdomen mäkké, priehmatné, nebolestivé, hepar a lien nehmatné, Tapott obojstranne negatívny. Súčasne sa konštatuje, že dolné končatiny sú bez opuchov, pulzy na ADP, ATP obojstranne hmatné. Podľa RTG hrudníka zo dňa 31.05.2011 je nález v norme a z EKG vyplýva záver, že stav je bez patológie, Q bez pozitivity volt. kritérií potvrdzujúcich hypertrofiu ľavej komory, v oblasti repolarizácie bez ischemických zmien, s citáciou výsledkov laboratórnych vyšetrení.
Na základe uvedeného bolo konštatované, že u navrhovateľa ide o choroby a to dorzopatiu a chorobu vysokého krvného tlaku.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV., odd. E, položka 4, písm. b/ s mierou poklesu 45%.
Výrok posudku bol odôvodnený tým, že navrhovateľ je vzdelaním sústružník so šesťročnou anamnézou bolesti driekovej chrbtice, pričom bola zistená multietážová chondropatia a hernia diskov v oblasti driekovej chrbtice na viacerých úrovniach. Klinicky boli prítomné zánikové javy L3 až S1 obojstranne, preto došlo k operácii - laminektómii L1 až L5 s posterolaterálnou fúziou. Stav je podstatne zlepšený, ešte pretrvávajú nižšie reflexy na dolných končatinách. Choroba vysokého krvného tlaku je dobre kompenzovaná liečbou a neovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľa.
Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľ môže vykonávať prácu len v prostredí bez zdvíhania ťažkých bremien, vo vynútených polohách a v chlade, môže vykonávať prácu údržbára, skladníka a pomocného robotníka.
Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach na rokovaní 21.06.2012 za prítomnosti prísediacej lekárky z odboru neurológie a za osobnej účasti navrhovateľa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva vo vzťahu k anamnéze, že navrhovateľ je liečený internistom pre vysoký tlak krvi, pri liečbe je stav stabilizovaný a pre vyššie hodnoty tlaku krvi nebol nikdy hospitalizovaný a asi 5-6 rokov sa podroboval liečbe pre ťažkosti s chrbticou. Navrhovateľ do zápisnice subjektívne uviedol, že pociťuje bolesti bedrových kĺbov a tŕpnutie pravého lýtka pri chôdzi a nie je taký ohybný ako kedysi.
Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že navrhovateľ bol vyšetrený, je konštatovaný tlak krvi 150/90 Torrov, kardiopulmonálne bol kompenzovaný, s obmedzenou hybnosťou hrudnej a driekovej chrbtice, s Thomayerom 50 cm, tonus svalstva dolných končatín bol znížený, pri ťažkopádnej chôdzi. Posúdené boli, okrem už vyššie citovaných nálezov, aj neurologické vyšetrenie zo dňa 21.06.2012 MUDr. W., podľa ktorej sú mnestické nervy v norme, šija neoponuje, rr C5-8 symetrické, pyramídové javy iritačné ani zánikové na horných končatinách nie sú prítomné, rr L2-S2 - RP symetrické, RŠA, RMPL nižšie, mierna hypotrofia a hypotónia svalstva oboch lýtok, postoj na päty a špičky je v norme, Lasseque obojstranne pozitívny od 70 stupňov, poklopovo citlivá LS oblasť chrbtice, kde je jazva po hemilaminectómii, pri predklone sa úsek LS chrbtice menej rozvíja, citlivosť je zachovaná, postoj a chôdza je samostatná, bez opory.
K zmene posudku nedošlo a navrhovateľ bol naďalej uznaný za invalidného s mierou poklesu 45% s konštatáciou rovnakých chorôb a rovnakého zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudková lekárka a odborná lekárka neurologička posudok odôvodnili tým, že u navrhovateľa bola anamnesticky konštatovaná viacročná bolesť chrbtice. Od januára 2011 bol uznaný dlhodobo za práceneschopného pre zhoršenie bolesti chrbtice a indikované MRI vyšetrenie dokumentuje ťažké degeneratívne zmeny na chrbtici s vyklenutím medzistavcovej platničky do spinálneho kanála s tlakom na nervové korene. Po nezlepšení stavu pri konzervatívnej liečbe v júni 2011 došlo k realizácii operácie. Pooperačne v objektívnom neurologickom náleze sú prítomné zánikové lézie koreňov na oboch dolných končatinách s ľahkou poruchou statodynamiky, úsek LS chrbtice je bez motorického deficitu a bez
sfinkterových porúch. Navrhovateľ sa viac rokov liečil na hypertenziu, ktorá je pri ambulantnej liečbe dobre stabilizovaná, bez prítomnosti orgánových zmien. Hypertenzia ako iné zdravotné postihnutie je liečbou veľmi dobre kompenzovaná, posudkovo bezvýznamná a nezdôvodňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
V pracovnej rekomandácii súčasne bolo uvedené, že terajšie pracovné zaradenie ako sústružník za uľahčených pracovných podmienok je vyhovujúce.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov kritéria pre určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v § 71 ods. 1 až 10 upravuje tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok (§ 71 ods. 3 citovaného zákona).
Podľa § 71 ods. 4 - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 10).
Z predložených posudkov je nesporné, že posudkové lekárky sociálnej poisťovne pobočky a ústredia identicky stanovili rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa, čo navrhovateľ ani nespochybňuje. Kapitola XV. upravuje choroby podporného a pohybového aparátu pri všeobecnom posudkovom hľadisku, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu.... V oddiely E je špeciálne upravená dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položkou 4 stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, pod písm. a/ s miernym reziduálnym funkčným nálezom, s mierou poklesu 10 - 20%, pod písm. b/ často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 - 45 %, pod písm. c/ s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom, s trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 - 80 %.
Ak navrhovateľ tvrdí, že rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť zaradené do inej položky, takýto záver nevyplýva z predloženého neurologického nálezu, pretože v žiadnom prípade nebolo preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa je možné zaradiť v kapitole XV., odd. E do položky 4c/, pretože nebola preukázaná paréza a porucha zvieračov. Túto námietku nezákonnosti súd považuje za nedôvodnú.
Navrhovateľ alternatívne namieta, že ak nedôjde k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, malo dôjsť k zvýšeniu o 10% pre hypertenziu II. stupňa.
Príloha č. 4 v kapitole IX. upravuje choroby obehovej sústavy a súčasne všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.), pod položkou 10 hypertenziu, pod písm. b/ hypertenzia II. - ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, zostup sérového kreatinínu), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 - 25 %.
Medzi účastníkmi konania je nesporné, že u navrhovateľa bola zistená hypertenzia II. stupňa súčasne z interného vyšetrenia zo dňa 10.11.2011, kedy navrhovateľ sa podrobil EKG vyšetreniu so záverom bez patológie, Q bez pozitivity, volt. kritérii p. hypertrofiu ľavej komory, v oblasti repolarizácie bez ischemických zmien, so záverom, že stav pacienta je trvalý s tendenciou do progresie.
Navrhovateľ okrem konštatácie, že trpí hypertenziou II. stupňa, žiadnym spôsobom nepreukázal vzhľadom na uvedený záver, akým spôsobom hypertenzia II. stupňa obmedzuje jeho pracovnú schopnosť pri uznaní za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda nepreukázal, že hypertenzia II. stupňa ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ vykonáva prácu sústružníka naďalej pri priznanej invalidite. Navrhovateľ teda tak, ako uvádza odporkyňa, žiadnym spôsobom nespochybnil záver posudkov posudkových lekárov, že pri dobre kompenzovanej hypertenzii II. stupňa jej samotná existencia ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a akým spôsobom pri uznanej invalidite ho v pracovnej činnosti závažným spôsobom obmedzuje v zaradenej pracovnej činnosti.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zdravotný stav navrhovateľa pre účely invalidity posúdili v súlade s kritériami upravenými v § 71 ods. 1 až 10, vrátane prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení.
Ak sa v budúcnosti preukáže, že u navrhovateľa aj reálne nastane zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku hypertenzie II. stupňa (nielen konštatovaná tendencia k progresii), nič mu nebráni v tom, aby na základe odborného kardiologického nálezu dokumentujúceho vážne orgánové zmeny v dôsledku vysokého krvného tlaku požiadal sociálnu poisťovňu pobočku o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležite a presvedčivo odôvodnené, vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.