Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Ek/612/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 349 287, proti povinnému: LT PLUS, s. r. o., so sídlom Galvaniho 12/ B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 255 284, práv. zast.: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 47 232 544, o vymoženie 28.713,75 Eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom Exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 076 627, pod sp. zn. 393EX 80/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Súd povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.03.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 28.713,75 Eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, č. 4132/2020-905.3 zo dňa 20.01.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2023:6123253973.1, ktorý ju vedie pod sp. zn. 393EX 80/23.

3. Súdny exekútor dňa 13.04.2023 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.03.2023 s prílohami (plnomocenstvo povinného pre GHS Legal, s.r.o.- advokátska kancelária, scan podaného návrhu, potvrdenie Tatra Banky a.s., screenshot z IB Tatra Banky a.s.) a elektronickou doručenkou s dátumom doručenia návrhu na zastavenie exekútorovi dňa 29.03.2023, ďalej súdu predložil Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.03.2023 s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie povinným do vlastných rúk s dátumom doručenia dňa 15.03.2023, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.04.2023 s prílohami (Všeobecná správna žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.07.2020, Vyjadrenie k všeobecnej správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 07.12.2020, Uznesenie o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 10.12.2020, Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.02.2022, Vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.09.2022, Uznesenie o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného

účinku zo dňa 04.10.202 a Zoznam prijatých faktúr). Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul, na základe ktorého je vedené toto exekučné konanie, napadol všeobecnou správnou žalobou zo dňa 22.07.2020, čo považuje za konanie o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí aj pokračovanie v exekúcii. Podľa povinného existuje iná skutočnosť- vedenie súdneho konania, ktorá má vplyv na nemožnosť vymoženia predmetného nároku. Ďalej povinný argumentuje tým, že existujú okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti peňažného nároku a v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „“), podľa ktorého „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20230701> sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“ Podľa povinného v prípade, že ak bude rozhodnuté o tom, že bude priznaný odkladný účinok žalobe, exekútor nebude môcť pokračovať v exekúcii a bude musieť svoje úkony „anulovať“. Ďalšou okolnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu má byť podľa povinného porušenie primeranosti vedenia exekúcie výlučne v neprospech povinného. Podľa povinného exekútor neprimeraným spôsobom zaťažil majetok povinného, teda majetok, ktorý exekútor plánuje speňažiť v rámci exekúcie, niekoľkonásobne prevyšuje vymáhaný nárok. Preto takáto neprípustná exekúcia má byť podľa povinného zastavená. Na preukázanie svojich tvrdení povinný predložil súdu scan podaného návrhu, potvrdenie Tatra Banky a.s., screenshot z IB Tatra Banky a.s. Na základe uvedeného povinný žiada exekúciu zastaviť a priznať mu právo na náhradu trov v celom rozsahu.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol: „ S právnym názorom Povinného, podľa ktorého predstavuje prebiehajúce správne súdne konanie prejudiciálnu otázku v prebiehajúcom exekučnom konaní, ktorá je podľa Povinného dôvodom na postup podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), t. j. na zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, Oprávnený kategoricky nesúhlasí. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením Povinného, že by správne súdne konanie začaté na základe správnej žaloby, ktorej nebol priznaný odkladný účinok (návrh na priznanie odkladného účinku bol už správnym súdom dva krát zamietnutý) predstavoval prejudiciálnu otázku a tiež ani s tým, že by výskyt prejudiciálnej otázky mal mať za následok zastavenie, t. j. ukončenie exekúcie a exekučného konania. Oprávnený poukazuje na to, že v prípade rozhodnutí vydaných v správnom konaní existuje tzv. prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia. Princíp prezumpcie správnosti znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a tiež všetky právnické a fyzické osoby musia rozhodnutie rešpektovať. V uvedenom prípade sa Povinný snaží navodiť zdanlivú predstavu, že počas prebiehajúceho exekučného konania sa rozhoduje o otázke, o ktorej rozhodnuté ešte nebolo, pričom ale o povinnosti Povinného už bolo rozhodnuté v prvostupňovom správnom konaní rozhodnutím podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, na ktoré sa aplikuje aj o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) so všetkými princípmi správneho konania a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím o rozklade, čím nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozhodnutie, na podklade ktorého vedie exekútor exekučné konanie, je tak nepochybne právoplatné a vykonateľné, a do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, že by rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo trpelo takými vadami, v dôsledku ktorých by boli rozhodnutia nezákonné. Preukázanie zjavnej nesprávnosti právneho názoru Povinného si dovoľuje Oprávnený potvrdiť komentárom z odbornej literatúry, podľa ktorej samotné začatie správneho súdneho konania bez výnimky nemožno považovať za prejudiciálnu otázku „A contrario sa súčasne uvedenou právnou úpravou vyriešil aj ďalší v aplikačnej praxi orgánov verejnej správy doposiaľ nejednotne posudzovaný problém spočívajúci v tom, aký dosah na takéto následné administratívne konanie alebo jeho etapu má mať len samotné začatie konania pred správnym súdom nespojené s odkladným účinkom. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v takomto prípade nie je daný dôvod na prerušenie administratívneho konania, pretože samotné začatie súdneho prieskumu nepredstavuje predbežnú otázku, resp. začatie konania o nej, keďže vo všeobecnosti platí domnienka

zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy.”. (M. Fečík, , 1. Vydanie, C. H. Beck, 2017 s. 931 - 932.) Ďalej si Oprávnený dovoľuje poukázať na to, že nemá osobitnú úpravu prejudiciality a následného procesného postupu súdneho exekútora a exekučného súdu v prípade, ak by sa takáto otázka v exekučnom konaní vyskytla. Hoci v ustanovení umožňuje zastaviť exekúciu pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prebiehajúce správne súdne konanie nie je skutočnosťou, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Takouto skutočnosťou môže byť len skutočnosť, ktorej právnym následkom môže byť zastavenie, t. j. ukončenie exekučného konania, t. j. podľa názoru Oprávneného skutočnosť, ktorá nie je len dočasnou a odstrániteľnou, ale trvalou a nezvratnou. V opačnom prípade by pripúšťal iný procesný nástroj, ktorého následkom by bolo ponechanie právnych účinkov už začatého exekučného konania až do vyriešenia prejudiciálnej otázky, ktorým zastavenie konania nie je. V prípade, ak pripustíme, že sa v exekučnom konaní vôbec môže prejudiciálna otázka vyskytnúť, procesným následkom nemôže byť zastavenie konania, t. j. ukončenie exekučného konania, ale eventuálne prichádza do úvahy nanajvýš len prerušenie konania, ktoré však neupravuje. V súlade s ustanovením Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia , ak neustanovuje inak.“ V tejto súvislosti oprávnený poukázal na znenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a 164 CSP, z ktorých je podľa oprávneného zrejmé, že následkom výskytu prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní nemôže byť v žiadnom prípade zastavenie konania, ale len prerušenie konania. Ďalej oprávnený argumentoval: „Z hľadiska právnych následkov a miery zásahu do subjektívneho práva strany sporu (účastníka konania) ide o diametrálne odlišné procesné inštitúty, pričom zastavenia konania má pre stranu sporu (účastníka konania), ktorá uplatňuje svoje právo alebo nárok zásadne nepriaznevejšie následky vyplývajúce z toho, že sa ním konanie končí a končia tým aj účinky spojené s podaním návrhu vo veci samej. Zastavením konania tak napr. ďalej plynú zákonné lehoty na uplatnenie práva a iné lehoty, ktorých uplynutie má pre subjekt uplatňujúci svoje právo fatálne a nezvratné následky. Oprávnenému zároveň hrozí strata poradia pri prípadných ďalších exekúciách na majetok Povinného. V nadväznosti na to považuje Oprávnený za neprípustné aplikovať procesný inštitút zastavenia konania na uvedený prípad o to viac z dôvodu, že voči uzneseniu o zastavení exekučného konania ani nie je, s výnimkou prípadu podľa v spojení s Exekučného poriadku možné sa odvolať. Predmetný inštitút zastavenia exekučného konania nie je podľa názoru Oprávneného určený na riešenie obdobných prípadov. V prípade zastavenia konania by zo strany exekučného súdu došlo k odmietnutiu spravodlivosti, nakoľko ako už vyššie Oprávnený uviedol, platí všeobecne platná prezumpcia správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Vo všeobecnej rovine je možno uviesť, že v prípade pripustenia právneho výkladu Povinného, by v exekučných konaniach, ktorých podkladom je rozhodnutie vydané v správnom konaní, dochádzalo k nenapraviteľným následkom v podobe premlčania resp. straty práva v dôsledku dlhoročných správnych súdnych konaní. Oprávnený si dovoľuje v tejto súvislosti zdôrazniť, že podľa správneho poriadku „Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).” V tomto kontexte by zastavenie exekučného konania malo pre Oprávneného fatálne následky v podobe straty práva, pričom Oprávnený zároveň zdôrazňuje, že vymáhaný nárok predstavuje finančné prostriedky Európskej únie a Oprávnený je zároveň riadiacim orgánom, ktorý má osobitným zákonom uložené povinnosti v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie vyplývajúce tak z národnej, ako aj z Európskej legislatívy. V kontexte ustanovenia správneho poriadku a právnych následkov s tým spojených, má Oprávnený za to, že inštitút zastavenia exekučného konania z logiky veci ani nemôže slúžiť prípadom výskytu prejudiciálnych otázok o to viac, že rieši výskyt prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní inštitútom prerušenia konania, ktorý nepozná. Ako už Oprávnený uviedol, v prípade pripustenia právneho výkladu Povinného, by došlo k právne neakceptovateľným a neprípustným situáciám, v ktorých by sa povinní zbavovali povinnosti plniť svoje povinnosti z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správnych orgánov v dôsledku dlhoročných správnych súdnych konaní (v predmetnom prípade bola správna žaloba podaná dňa 22.07.2020). V nadväznosti na skutočnosti uvedené v tejto časti vyjadrenia má Oprávnený za to, že podanie správnej žaloby bez priznania odkladného účinku správnym súdom nemôže predstavovať prejudiciálnu otázku v exekučnom konaní a v rozpore s právnym poriadkom, a právnymi princípmi je aj právny názor a návrh Povinného, podľa ktorého by v dôsledku výskytu tvrdenej prejudiciálnej otázky mala byť zastavená exekúcia.“ K povinným tvrdenej existencii okolností, ktoré bránia vymáhateľnosti peňažného nároku oprávnený uviedol: „Návrh na priznanie odkladného účinku Povinný podal dňa 29.03.2023 a je v poradí už tretím

návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tom istom správnom súdnom konaní, pričom oba predchádzajúce návrhy boli príslušným správnym súdom zamietnuté. Aj podanie návrhu na priznanie odkladného účinku považuje Povinný za predbežnú otázku pre súdneho exekútora. Podľa názoru Povinného je povinnosťou súdneho exekútora počkať na rozhodnutie súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku. Oprávnený si vo vzťahu k vyššie uvedenému návrhu Povinného, rovnako ako v prípade uvedenom v časti II. tohto vyjadrenia, dovoľuje uviesť, že návrh Povinného katogoricky odmieta a považuje ho za neprípustný, nakoľko je v rozpore so samotným znením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý pripúšťa odklad vykonateľnosti rozhodnutia až právoplatným uznesením správneho súdu, nie samotným podaním návrhu na jeho priznanie. Priznať odkladný účinok rozhodnutiu, ktorého súčasťou je aj odklad vykonateľnosti, môže iba správny súd uznesením postupom podľa , nie súdny exekútor a ani exekučný súd. Rovnako ako v časti II. tohto vyjadrenia, Oprávnený nesúhlasí na jednej strane s tým, že by samotné podanie návrhu na priznanie odkladného účinku predstavovalo prejudiciálnu otázku a na druhej strane ani s právnym názorom, podľa ktorého by vo všeobecnej rovine akákoľvek prejudiciálna otázka mala mať za následok zastavenie, t. j. ukončenia exekučného konania.“ V tejto súvislosti oprávnený poukázal na znenie ustanovenia a a , z ktorých podľa oprávneného vyplýva, že účinky dočasného odkladu vykonateľnosti rozhodnutia môžu nastať až právoplatným rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku, nie samotným podaním návrhu na jeho priznanie žalobcom. Oprávnený ďalej uviedol aj to, že: „Zo strany Povinného ide už v poradí o tretí návrh na priznanie odkladného účinku v tom istom správnom súdnom konaní, pričom oba predchádzajúce návrhy Povinného na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd zamietol. Na účely utvorenia si komplexného obrazu na aktivitu Povinného si dovoľuje Oprávnený dať do pozornosti, že v odôvodnení v poradí druhého uznesenia zo dňa 04.10.2022 o zamietnutí návrhu Povinného, správny súd uviedol že „žalobca návrh odôvodnil praticky rovnakými skutočnosťami, ako prvý návrh na priznanie odkladného účinku. „Z uvedeného tak vyplýva, že Povinný podáva nedôvodné návrhy na priznanie odkladného účinky opakovane. Zároveň je potrebné uviesť, že návrh na priznanie odkladného účinku je v správnom súdnom konaní žalobca oprávnený, v prípade výskytu nových skutočností, podávať aj opakovane, t. j., v prípade, ak by bol pripustený právny názor Povinného, predstavoval by všeobecne vzaté, každý, aj nedôvodný návrh na priznanie odkladného účinku prejudiciálnu otázku pre exekučné konanie, v dôsledku čoho by sa jednoduchou účelovou procesnou obštrukciou Povinný úspešne bránil výkonu povinnosti z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Uvedenú situáciu by tak bolo nepochybne možné považovať za odmietnutie spravodlivosti zo strany súdneho exekútora a exekučného súdu, nakoľko za odmietnutie spravodlivosti je v zmysle judikatúry možné považovať aj odopretie práva na výkon vykonateľného rozhodnutia. Vo vzťahu k povinnostiam správneho súdu pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku a zásahu do práv Oprávneného ako žalovaného v správnom súdnom konaní, si dovoľuje Oprávnený citovať z odôvodnenia Uznesenia zo dňa 04.10.2022 o zamietnutí druhého návrhu Povinného na priznanie odkladného účinku „Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu.”. Pre potvrdenie správnosti svojej argumentácie a skutočnosti, že odkladný účinok je možné správnej žalobe priznať iba vo výnimočných prípadoch si dovoľuje Oprávnený citovať z odbornej literatúry: „Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka od 1. júla 2016 len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Zjednodušene povedané, nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.“ (M. Fečík, , 1. Vydanie, C. H. Beck, 2017 s. 924 - 925.)“ 6. Vo vzťahu k samotným dôvodom na priznanie odkladného účinku žalobe uvádzaných Povinným, ktoré sa čiastočne zhodujú s dôvodmi, pre ktoré Povinný žiada o zastavenie exekúcie, Oprávnený uviedol: „Povinný sa snaží s Upovedomením o začatí exekúcie spájať také účinky a právne následky, ktoré tomuto úkonu súdneho exekútora nepriznáva. Od týchto iba zdanlivých negatívnych účinkov potom Povinný v hypotetickej rovine odvodzuje negatívne dopady na svoju podnikateľskú činnosť v dôsledku čoho mu má/mala vniknúť závažná a nezvrátiteľná ujma, ktorú ani bližšie nekonkretizuje a ničím nepreukazuje. V nadväznosti na návrh Povinného, ktorým sa dožaduje zastavenia exekúcie už Oprávnený v časti II. tohto vyjadrenia podrobne odôvodnil neprípustnosť použitia tohto inštitútu, pričom ako už Oprávnený uviedol, ak by aj v hypotetickej rovine správny súd

priznal uznesením správnej žalobe odkladný účinok, možno nanajvýš uvažovať o prerušení exekučného konania, nakoľko akákoľvek prejudiciálna otázka má iba dočasný charakter, preto musia byť právne účinky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie zachované. „Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní.“. (M. Fečík, , 1. Vydanie, C. H. Beck, 2017 s. 924 - 925.)“ K dôvodom odkladu vykonateľnosti žaloby oprávnený uviedol: „V nadväznosti na všetky spôsoby výkonu exekúcie uvedené v Upovedomení Povinný v návrhu na priznanie odkladného účinku dôvodí, že „konanie Žalovaného a súdneho exekútora, negatívne ovplyvňuje ekonomické správanie Žalobcu

- Žalobca nemôže nakladať so svojimi vlastnými peňažnými prostriedkami a vecami, právami a inými nejatkovými hodnotami, určenými na podnikanie a tieto peňažné prostriedky, veci, práva a iné majetkové hodnoty využívať na svoju podnikateľskú činnosť - tento zákaz s nakladaním peňažných prostriedkov tak nepochybne negatívne ovplyvňuje Žalobcove ekonomické správanie (a to ako napr. vo vzťahu k platobnej schopnosti Žalobcu voči zamestnancom, iným orgánom verejnej moci a pod.) Je tak podľa Žalobcu nepochybné, že hrozba vzniku závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na majetku a právach Žalobcu už nastal (teda nie je už len vo forme hrozby“). V nadväznosti na vyššie uvedené má Oprávnený za to, že Upovedomenie bolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom, pričom právne následky doručenia Upovedomenia pre Povinného sú uvedené v Exekučnom poriadku, najmä v ustanoveniach § 61c, § 61d a nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 61c ods. 1 Exekučného poriadku musí Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov. Podľa Exekučného poriadku sa za bežné právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa podľa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich činnosti alebo podnikania. Vozidlá, ktoré sú zabezpečené procesným úkonom súdneho exekútora, môže Povinný ďalej využívať pri svojej podnikateľskej činnosti, sú len dočasne zabezpečené, pričom zabezpečenie spočíva v obmedzení ich scudzenia alebo zaťaženia. Podľa Exekučného poriadku musí Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov. V súvislosti so zadržaním finančnej čiastky v sume 35.677,35 eur Oprávnený uvádza, že z dôkazov ktoré Povinný k návrhu predložil, t. j. najmä zo snímky obrazovky z rozhrania internetového bankovníctva Tatra banky, a. s. vyplýva, že mal pred zadržaním finančných prostriedkov na tomto účte sumu 5.333,86 eur, pričom po blokácii má Povinný čistý disponibilný zostatok -(mínus) 30.343,49 eur. V uvedenom kontexte sú tvrdenia Povinného o hrozbe platobnej neschopnosti k zamestnancom a iným orgánom verejnej moci vzhľadom na nízku sumu na účte právne irelevantné, nakoľko ide o hypotetické prostriedky, ktorými Povinný v súčasnosti nedisponuje. V tejto súvislosti si Oprávnený dovoľuje citovať z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.”. V nadväznosti na tvrdenia Povinného o hrozbe závažnej a nezvrátiteľnej ujmy si dovoľuje Oprávnený poukázať na to, že k návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 23.02.2022, ktorý bol Oprávnenému cestou správneho súdu doručený na vyjadrenie, Povinný predložil ako dôkaz zoznam prijatých faktúr, z ktorého vyplývalo, že ku dňu podania predmetného návrhu mal Povinný viac ako 70 záväzkov po lehote splatnosti v sume 21.712,05 eur. Napriek uvedenému Povinný naďalej vykonával a vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Uvedené skutočnosti tak popierajú tvrdenia Povinného, že v dôsledku blokácie finančnej čiastky na jeho podnikateľskom účte nastala závažná a nezvrátiteľná ujma na jeho majetku alebo právach. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že blokácia peňažnej sumy, vrátane zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, má len dočasný charakter, t. j. po zaplatení vymáhanej sumy Povinným všetky právne účinky spojené s doručením Upovedomenia pominú. Oprávnený si dovoľuje poukázať aj na logický rozpor v konaní Povinného, ktorý návrh na priznanie odkladného účinku v správnom súdnom konaní odôvodňuje závažnou a nezvrátiteľnou ujmou spôsobenou exekúciou, pričom zároveň návrh na zastavenie exekúcie zdôvodňuje podaným návrhom na priznanie odkladného účinku odôvodneného právnymi následkami exekúcie, t. j. vzájomne podmieňuje oba návrhy, pričom ako Oprávnený uvádza vyššie, ani jeden z nich nevyvoláva právne účinky ani faktické ekonomické následky v takej podobe, ako ich Povinný deklaruje. V nadväznosti na vyššie uvedené má Oprávnený za to, že skutočnosti uvádzané Povinným nepredstavujú prejudiciálnu otázku v exekučnom konaní. Povinný navrhuje pre výskyt, podľa neho

prejudiciálnej otázky, zastavenie exekúcie, čo je v rozpore so všetkými procesnými predpismi, ktoré v dôsledku výskytu prejudiciálnej otázky v začatom konaní umožňujú konajúcemu orgánu prerušiť konanie s ponechaním právnych účinkov začatia konania. Oprávnený tak v kontexte skutočností uvedených v tomto vyjadrení vníma snahu Povinného ako návrh, ktorý nemá oporu v právnom poriadku, je v rozpore s právnymi princípmi a celkom zjavne slúži na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva za účelom prieťahov v konaní, ktorých dôsledkom môže byť strata práv Oprávneného a vyhnutie sa povinnosti Povinného vyplývajúcej z exekučného titulu, čo by predstavovalo závažnú ujmu na finančných záujmoch Európskej únie. V nadväznosti na vyššie uvedené Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh Povinného podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“

7. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a z doručených dokumentov má preukázané, že povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 15.03.2023 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal cestou splnomocneného právneho zástupcu dňa 26.03.2023, teda v zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti , exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401? ucinnost=06.07.2023> súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

10. Podľa § 61d ods. 1 Exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

11. Podľa § 61d ods. 2 Exekučného poriadku nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa a , ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.

12. Podľa § 61h ods. 1 písm. h Exekučného poriadku po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

18. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

21. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov: V posudzovanej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky, č. 4132/2020-905.3 zo dňa 20.01.2020. Exekučný titul bol súdu predložený v zákonnej forme a s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Z predmetného exekučného titulu si oprávnený voči povinnému návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 28.713,75 Eur, ktorá doposiaľ nebola povinným splnená. Súd ku skutočnostiam uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v danom prípade sa jedná o dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní pred príslušným správnym súdom, či už je to správna žaloba, alebo návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Zároveň platí, že dôvodnosť týchto podaní posudzuje príslušný správny súd v konaní, ktoré je samostatným konaním a je vedené nezávislé od prebiehajúceho exekučného konania. Preto exekučnému súdu argumenty uvedené či už v správnej žalobe, alebo v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neprináleží skúmať ani vyhodnocovať. Pre exekučný súd je relevantný až výsledok konania pred príslušným správnym súdom v tom zmysle, že by jeho výsledkom bolo napr. zrušenie exekučného titulu, čím by došlo k naplneniu dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne priznanie odkladného účinku správnej žaloby ako dôvodu na odklad exekúcie. Dovtedy je vedenie exekučného konania prebiehajúcim konaním pred správnym súdom nedotknuté a v tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením oprávneného, keď samotné podanie správnej žaloby ešte nie je dôvodom zastavenia exekúcie. Obdobným prípadom je aj odklad vykonateľnosti exekučného titulu (v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby), ku ktorému dôjde až rozhodnutím súdu. Pokiaľ nie je vykonateľnosť súdneho rozhodnutia (exekučného titulu) odložená, taktiež nie je prekážkou prebiehajúceho exekučného konania skutočnosť, že bol takýto návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podaný. Nakoľko povinný tunajšiemu súdu takéto skutočnosti nepreukázal, t.j. nepredložil k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie rozhodnutie o zrušení exekučného titulu (ani prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe), neuniesol dôkazné bremeno a zákonný dôvod na zastavenie exekúcie (prípadne na jej odklad) súdu nepreukázal. Súd v tomto smere poukazuje aj na znenie ustanovenia , podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. K tvrdeniu povinného, že v prebiehajúcej exekúcii je potrebné sa vysporiadať s prejudiciálnou otázkou, za ktorú povinný považuje rozhodnutie o podanej správnej žalobe, resp. konanie, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti exekučného titulu, súd uvádza, že sa s týmto názorom povinného nestotožňuje a to najmä z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku. V prípade prebiehajúceho exekučného konania a konania o správnej žalobe sa jedná o dve samostatné, od seba nezávislé konania. V prípade, že by výsledkom prebiehajúceho správneho konania bolo zrušenie exekučného titulu, bude tak naplnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Dovtedy za súčasného stavu, ktorý má tunajší súd v predmetnej exekúcii preukázaný, niet zákonného dôvodu, ktorý by bránil v exekučnom konaní, ktoré bolo začaté v súlade so zákonom a zároveň počas neho nedošlo k odkladu exekúcie.

25. K námietke povinného o porušení primeranosti vedenia exekúcie, keď exekútor podľa povinného neprimeraným spôsobom zaťažil majetok povinného, súd uvádza, že je vecou povereného súdneho exekútora, aby sa pri výkone exekučnej činnosti oboznámil s majetkovými a finančnými pomermi povinného a vzhľadom na jeho zistenia určil ďalší procesný postup podľa Exekučného poriadku s cieľom dosiahnutia účelu exekučného konania. Exekučnému súdu v zmysle Exekučného poriadku neprináleží moderovať činnosť exekútora v tom zmysle, aby mu určoval, na ktorý majetok má / môže siahnuť pri výkone exekúcie a na ktorý nie.

26. Súd v čase začatia exekučného konania skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Súd v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného, pričom dospel k rovnakému záveru a to, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Argumenty uvádzané povinným neodôvodňujú zastavenie exekúcie, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v tomto konaní je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a zároveň ani súd iný dôvod na zastavenie exekúcie nezistil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. Nakoľko si žiaden z účastníkov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil právo na náhradu trov exekúcie, súd im toto právo na náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.