Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/364/2010

Zmenené rozhodnutím 35P/122/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: matka - X. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom R. - W. R. XXX a otec - S. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom N. H. XXXX/XXX, A. R. C., zastúpený JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom D. XXX/XX, A. nad C. XXX XX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Schvaľuje sa rodičovská dohoda nasledovného znenia: „Maloletý K. J. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Matka s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého K. sumou 90,- eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2020. Nedoplatok na výživnom pre mal. K. za obdobie od 01.09.2020 do 28.02.2021 vo výške 300,- eur sa matka maloletého dieťaťa z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ II. Týmto sa v časti zverenia mal. K. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/364/2010-110 zo dňa 17.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co/353/2012-127 zo dňa 16.01.2013. III. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/157/2015-120 zo dňa 26.05.2017 v časti určenia výživného otcovi tak, že vyživovacia povinnosť otca určená sumou 240,- eur mesačne, ktorú bol povinný prispievať k rukám matky sa s účinnosťou od 01.09.2020 z r u š u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky G. O., bydliskom T. nad Q., F. XXXX/X, štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom Trenčianska Turná, Lúčna 491 proti odporcovi U. O., bydliskom T. nad Q., F. M. XXXX/XXX, štátnemu občanovi SR o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov G. O., rod. U. a U. O. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dubnica nad Váhom vo zv. 14, ročník 2003, strana 57, pod poradovým číslom 37 s a r o z v á d z a.

Maloletý P. s a na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy navrhovateľky.

Obaja účastníci s ú o p r á v n e n í maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. sumou 210 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

U p r a v u j e s a styk otca dieťaťa s maloletým P. tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým P. každý párny týždeň v čase od piatku 13.00 hod. do soboty 19.00 hod., každý štvrtok od 13.00 hod. do 19.00 hod., každý rok v čase od 01.07 od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., každý rok 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., každý rok vo Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 17.00 hod..

Navrhovateľka j e p o v i n n á v určenom čase odovzdať odporcovi dieťa v mieste bydliska dieťaťa a odporca j e p o v i n n ý v určenom čase v mieste bydliska dieťa odovzdať navrhovateľke.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojim návrhom žiadala o rozvod manželstva s odporcom a o úpravu práv a povinností k mal. P. tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, odporca bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne a bude oprávnený sa s mal. P. stretávať vždy po vzájomnej dohode s navrhovateľkou, minimálne 24 hodín vopred pred realizáciou styku. Návrh odôvodnila tým, že problémy, ktoré vážne narušili jej spolužitie s odporcom, pramenili z nezodpovedného prístupu odporcu k rodine,

neustáleho hrubého správania voči jej osobe, ponižovania, zosmiešňovania, jej urážania ako úplne neschopnej matky a manželky. Zo strany odporcu bola upodozrievaná z nevery, čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu. Spoločný čas spolu takmer netrávili. Zdôraznila, že ich manželstvo je čisto formálne a medzi sebou vôbec nekomunikujú. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali po dlhšej známosti, keď bola tehotná. Spočiatku sa zdalo, že bude harmonické, neskôr však začalo dochádzať k hádkam. V roku 2006 podala návrh o rozvod, pričom tento potom zobrala späť, lebo odporca sľúbil, že sa všetko zlepší. Poukázala, že u odporcu zistila neveru, ktorá nemala len krátkodobý charakter, v dôsledku čoho sa s odporcom odmietla intímne stýkať a viac ako rok spolu intímne nežijú. Prestali viesť spoločnú domácnosť a túto neskôr opustila. Odvtedy ani jeden z nich neprejavil záujem spolužitie obnoviť. Ohľadne zárobkových pomerov uviedla, že do odchodu zo spoločnej domácnosti bola zamestnaná u odporcu v jeho spoločnosti ako administratívna pracovníčka, kde dosahovala minimálnu mzdu. Následne bola nezamestnaná. Od apríla 2011 pracuje vo firme A. T. nad Q. ako obchodná zástupkyňa. V otázke zverenia mal. P. navrhovateľka odmietla jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s odôvodnením, že na strane odporcu nie sú na to splnené podmienky, keď odporca pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe, čo si vyžaduje jeho pripravenosť 24 hodín denne a nemohol by tak riadne zabezpečovať výchovu dieťaťa. Okrem toho jeho prostredie nie je vhodné kvôli množstvu mimomanželských vzťahov, čo by taktiež nemuselo dobre vplývať na výchovu mal. P.. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. , podľa ktorého sa realizuje styk odporcu s dieťaťom a stotožnila sa i s výškou určeného výživného.

Odporca s návrhom navrhovateľky v časti týkajúcej sa rozvodu nesúhlasil a prízvukoval, že nechce, aby manželstvo bolo rozvedené. Záverom pojednávania však s rozvodom súhlasil. Priznal, že v ich manželstve dochádzalo k nezhodám, avšak tieto vyvolávala navrhovateľka. Problémy nikdy spolu neriešili, pretože navrhovateľka ich riešila s kamarátkami alebo rodičmi. Kvôli nej a jej zvláštnemu správaniu ich prestali úplne navštevovať jeho rodičia. Vo vzťahu k rodine nepokladá seba za nezodpovednú osobu. Práve naopak, kvôli rodine podnikal a tak ju nadštandardne zabezpečil. O hrubom správaní tiež nič nevie; navrhovateľka sa začala hystericky správať. Poprel, že by spoločný čas spolu vôbec netrávili aj to, že by navrhovateľku ponižoval. Odporca svoju neveru potvrdil, keď uviedol, že od roku 2006 do roku 2011 mal štyri jednorazové sexuálne mimomanželské známosti. Nesúhlasil tiež s návrhom navrhovateľky v časti úpravy práv a povinností k mal. P., keď pôvodne žiadal mal. dieťaťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Neskôr žiadal o jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko sa domnieva, že má vytvorené rovnaké podmienky pre výchovu dieťaťa ako navrhovateľka a bolo by to v záujme mal. P.. V nadväznosti na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. poznamenal, že by trval na širšej úprave styku s mal. P..

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť mal. P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazať na platenie výživného v sume 210 Eur mesačne tak, ako o tom súd rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. a úpravu styku odporcu s mal. dieťaťom rozšíriť oproti rozhodnutiu v uvedenej veci aj na jeden deň v týždni.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu, oznámenia o narodení mal. P., e-mailu predloženého navrhovateľkou, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa 18.05.2011, spisu tunajšieho súdu sp. zn. , spisu tunajšieho súdu sp. zn. , vyjadrenia materskej školy zo dňa 24.08.2011, správy z psychologických konzultácií na ÚPSVaR Trenčín zo dňa 19.09.2011, znaleckého posudku č. 1/12 PhDr. Martiny Bečkovej zo dňa 21.03.2012, spisu tunajšieho súdu sp. zn. a výsluchom účastníkov. Takto zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. nad Q. vo zv. 14, roč. 2003, str. 57 pod por. č. 37. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o ďalšie.

Z výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že v manželstve dochádzalo k nezhodám, pričom navrhovateľka videla ich dôvody v osobe odporcu, najmä v jeho nezodpovednom prístupe k rodine, v hrubom správaní voči nej, ponižovaní, zosmiešňovaní, urážaní, ale i v nevere odporcu.

Odporca naopak za zdroj nezhôd považoval správanie navrhovateľky, keď problémy v manželstve riešila s inými osobami. Neveru, ku ktorej sa priznal, nepovažoval za hlavný dôvod rozpadu manželstva. Obaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili.

Z e-mailu predloženého navrhovateľkou je zrejmé, že odporca v roku 2011 po dobu 9 mesiacov udržiaval mimomanželský vzťah s inou ženou.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že predchádzajúce manželstvo odporcu bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 08.06.1998, právoplatným dňa 13.07.1998, pričom vtedajšia manželka poukazovala na skutočnosť, že odporca ju ponižoval, urážal ju,

nesprával sa k nej ako k manželke, a preto už ďalej nemohla znášať jeho nátlaky a surové správanie.

Z oznámenia o narodení je zrejmé, že z manželstva účastníkov konania sa dňa 17.11.2003 narodil mal. P..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom zo dňa 17.05.2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný na platenie výživného v sume 150 Eur mesačne.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že rozsudkom zo dňa 29.06.2012 bolo zvýšené výživné zo strany odporcu k mal. P. na sumu 210 Eur mesačne a upravený styk tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý párny týždeň v čase od piatku 13.00 hod. do soboty 19.00 hod., každý rok v čase od 01.07 od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., každý rok 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod..

Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 18.05.2011 súd zistil, že odporca žije v 3-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Mal. P. tu má zariadenú svoju izbu prispôsobenú jeho potrebám. V čase sociálneho prieskumu nebolo v domácnosti upratané, v detskej izbe boli rozhádzané hračky, čo odporca odôvodnil tým, že sa mu neoplatí po mal. P. hračky upratovať, keďže sa tam chodí často hrávať. Podľa vyjadrenia odporcu sa s mal. P. stretával podľa dohody s matkou 1 - 2krát za týždeň. Na výživu dieťaťa prispieval sumou 70 Eur mesačne, okrem toho mu platil i stavebné sporenie v sume 20 Eur mesačne a sporenie na účet vo výške 20 Eur mesačne. Je konateľom spoločnosti O., s.r.o. a prácu vykonáva doma. Navrhovateľka žije od októbra 2010 v byte spolu so svojimi rodičmi, sestrou a jej rodinou. Tu má k dispozícii jednu izbu. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote. Na vedenie spoločnej domácnosti prispieva podľa možností. Od apríla 2011 pracuje v spoločnosti A., s.r.o. ako obchodná zástupkyňa. Mal. P. v tom čase navštevoval materskú školu, za ktorú platila navrhovateľka sumu 25-30 Eur mesačne a za angličtinu 11 Eur ročne. V súvislosti zo zdravotným stavom maloletého mala zvýšené výdavky, keď navštevovala s dieťaťom alergologickú ambulanciu, kde za lieky doplácala 5-10 Eur mesačne. Potvrdila, že odporca jej na výživu mal. P. prispieval sumou 70 Eur mesačne.

Z vyjadrenia materskej školy zo dňa 24.08.2011 vyplýva, že v školskom roku 2010/2011 do škôlky mal. P. vodila a vyzdvihovala matka. Na začiatku dochádzky vyzdvihoval dieťa aj otec a na jeho správanie sa u učiteliek informoval počas dňa. Posledný školský rok tak robí len sporadicky. Finančné záležitosti riešila najmä matka.

Zo správy z psychologických konzultácií na ÚPSVaR Trenčín zo dňa 19.09.2011 je zrejmé, že mal. P. má pozitívne vzťahy k obom rodičom. Je však vzhľadom k svojmu veku ešte výrazne detský a nezrelý. V dôsledku dosiahnutej vývinovej úrovne by prechod do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov mohol mať negatívny dopad na jeho ďalší vývin a dozrievanie. Z toho dôvodu bolo odporučené určiť široký styk dieťaťa s odporcom.

Zo znaleckého posudku č. 1/12 zo dňa 21.03.2012 PhDr. Martiny Bečkovej znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí vyplýva, že ani u jedného z rodičov nebola zistená osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala starostlivosť o dieťa. Problém je však vo vzájomnej komunikácii rodičov, neschopnosť vzájomne si odovzdávať informácie

ohľadom dieťaťa a rozdielnom smerovaní výchovy, čo môže viesť ku konfliktnosti. Z pohľadu dlhodobej a stabilnej starostlivosti sa aktuálne javí lepšie osobnostne vybavená navrhovateľka, ktorá je prispôsobivá, s dobrou schopnosťou empatie v interpersonálnych vzťahoch, ktorých vytvára menej, ale stabilné a autentické. Odporca je sociabilný, aktívny v tejto oblasti, ale ľahšie ovplyvniteľný a skôr závislý od vonkajšieho svet, kedy sa obáva ťažkostí a mienky okolia, s ktorým chce vychádzať. Mal. P. k navrhovateľke prejavuje najväčšie množstvo citových väzieb, je na ňu intenzívne naviazaný a idealizuje si ju. V rovnováhe sú kladné city, ktoré prežíva k nej s kladnými citmi, ktoré vníma, že prichádzajú od nej. Minimum, ale predsa sa vyskytujúce negatívne záporné city voči matke svedčia o istote v tomto vzťahu. U odporcu, s ktorým hodnotí kontakt ako citovo veľmi obmedzený, si uvedomuje skôr záporné prejavy emócií a vníma ho prevažne ako zdroj konfliktov, hoci vie, že ho otec uprednostňuje a je k nemu benevolentný. Dieťa nepopisuje žiadne svoje prejavy pozitívnych citov voči odporcovi, sporadicky verbálne vyjadruje agresívne tendencie. Napriek tomu je prítomná túžba byť s ním častejšie v kontakte. V aktuálnom vzťahovom rámci rodiny by sa javila striedavá osobná starostlivosť ako násilná z pohľadu dieťaťa, ktoré na vedomej úrovni vyjadruje želanie zostať v starostlivosti navrhovateľky. Prínosné je však postupné zintenzívnenie kontaktu s odporcom, aby mohlo dochádzať u dieťaťa k optimálnemu vývinu a dozrievaniu.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Jedným z hlavných záujmov spoločnosti je ochrana manželstva ako harmonického a trvalého životného spoločenstva muža a ženy, nakoľko len takéto manželstvá majú najlepšie predpoklady na splnenie svojho základného účelu. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Takými sú vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, nemožnosť manželstva plniť svoj účel, ktorá je v príčinnej súvislosti s predchádzajúcimi podmienkami a nemožnosť obnovenia manželského spolužitia. Z uvedeného teda vyplýva, že súd môže manželstvo rozviesť len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri posudzovaní vážnosti

narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi musí súd vždy zisťovať i príčiny, ktoré k takémuto rozvratu viedli.

V danom prípade súd príčinu rozvratu manželstva medzi navrhovateľkou a odporcom vidí najmä v často sa vyskytujúcich konfliktoch medzi nimi, ktoré nemali ochotu riešiť, ako i v nedôstojnom správaní odporcu k navrhovateľke a v opakovanej nevere odporcu, ku ktorej sa priznal a bola preukázaná i e-mailovou komunikáciou. Napriek popieraniu nedôstojného správania odporcu k navrhovateľke súd tvrdeniam navrhovateľky uveril, nakoľko obdobného zlého správania sa odporca dopúšťal i k jeho predchádzajúcej manželke, čo vyplynulo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. . Je potrebné uviesť, že takéto správanie odporcu k navrhovateľke je absolútne nežiaduce, pretože ako vyplýva z ust. § 18 Zákona o rodine (a malo by to vyplývať i zo základných morálnych zásad jedinca) manželia sú povinní rešpektovať svoju dôstojnosť a byť si verní. Na základe uvedeného možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je skutočne vážne narušené a trvalo rozvrátené a v dôsledku toho si neplní svoj účel. Rovnako tak nemožno ani očakávať, že by v danom prípade došlo k obnoveniu spolužitia účastníkov, nakoľko o to vôbec neprejavili snahu a s rozvodom manželstva obaja súhlasili. S poukazom na tieto skutočnosti a po zohľadnení záujmu mal. P., kde podľa názoru súdu nie je pre jeho zdravý psychický vývoj žiaduce vyrastať v konfliktnej atmosfére domácnosti, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie ), a to autoritatívnym výrokom súdu.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 prvá veta Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a zárobkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Pri rozhodovaní o otázke zverenia mal. P. do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prihliadol súd na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby a stabilitu výchovného prostredia tak, ako to predpokladá zákon. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že napriek pozitívnym väzbám k obom rodičom je v súčasnej dobe v záujme mal. P. jeho zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zo znaleckého posudku č. 1/12 PhDr. Martiny Bečkovej zo dňa 21.03.2012 mal súd za preukázané, že z pohľadu dlhodobej a stabilnej starostlivosti sa aktuálne javí lepšie osobnostne vybavená práve navrhovateľka, ktorá je prispôsobivá, s dobrou schopnosťou empatie v interpersonálnych vzťahoch. Mal. P. k nej prejavuje najväčšie množstvo citových väzieb, je na ňu intenzívne naviazaný. Navyše v rámci znaleckého vyšetrenia vyjadril želanie zostať v starostlivosti navrhovateľky. Striedavá osobná starostlivosť by v súčasnosti z hľadiska dosiahnutej vývinovej úrovne dieťaťa mohla mať na mal. P. negatívny dopad, čo zhodne vyplýva jednak z citovaného znaleckého posudku ale i zo správy z psychologických konzultácií na ÚPSVaR Trenčín zo dňa 19.09.20011. S poukazom na uvedené súd zveril mal. P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súčasne rozhodol, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, nakoľko u oboch sú splnené všetky predpoklady na riadne zastupovanie mal. P. a správu jeho majetku.

S otázkou zverenia súvisí aj určenie, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti prispievať na jeho výživu. Na tomto mieste sa súd v danej veci stotožnil s rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 29.06.2012 s vedomím, že v období od rozhodnutia v uvedenej veci až do rozhodnutia v tomto konaní nenastala u žiadneho z účastníkov taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť výšku výživného zo strany odporcu k mal. P. tak ako to vyžaduje ustanovenie § 78 Zákona o rodine, a preto súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. P. sumou 210 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Takto určené výživné považoval za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, ale i potrebám maloletého P..

Styk je (v zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia § 25) špeciálnou zložkou rodičovských práv a má slúžiť k budovaniu vzájomného vzťahu s dieťaťom, pretože jeho zachovanie je predovšetkým v záujme tohto dieťaťa. Každé dieťa totiž potrebuje cítiť vzťah oboch rodičov, nielen jedného a musí mať zabezpečenú väzbu na emocionálnu a sociálnu sféru nielen matky, ale aj otca. Preto je potrebné styk rodiča s dieťaťom upraviť čo najširšie.

V danom prípade súd upravil styk odporcu s maloletým P. tak, že určil , že odporca je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň v čase od piatku 13.00 hod. do soboty 19.00 hod., každý štvrtok od 13.00 hod. do 19.00 hod., každý rok v čase od

01.07 od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., každý rok 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., každý rok vo Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 17.00 hod.. Táto úprava predstavuje širšie vymedzenie styku oproti tomu, ako ho súd určil v rozhodnutí vedenom pod sp. zn. a súd k nej pristúpil predovšetkým na základe odporúčania vyplývajúceho zo správy z konzultácií na ÚPSVaR Trenčín zo dňa 19.09.2011, ako i zo znaleckého posudku č. 1/12 PhDr. Martiny Bečkovej, ktoré považovali zintenzívnenie styku odporcu s mal. dieťaťom za prínosné, ďalej na základe želania mal. P. vyjadreného pri znaleckom vyšetrení, ktorý prejavil túžbu byť s odporcom častejšie v kontakte a v neposlednom rade i na základe čiastočnej dohody účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvá veta, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. V danom prípade súd nezistil, žeby existovali dôvody, pre ktoré by mal náhradu trov konania niektorému z nich priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o rozvode manželstva a výroku o trovách konania odvolanie n i e j e prípustné, nakoľko sa ho účastníci vzdali.

V ostatnej časti je proti rozhodnutiu možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.