Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-7-2012.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Subarea
8C/7/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej : C. F., bytom H. XX, XXX XX, J. 8, O. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 4.169,10 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou ako právny nástupca pôvodného veriteľa Volksbank Slovensko, a.s. domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 4.169,10 eura s príslušenstvom, ako nevrátenú dlžnú sumu z úveru, poskytnutého žalovanej zo strany Volksbank Slovensko, a.s.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol v konaní námietku premlčania uplatnených nárokov, žiadal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalobca svojim písomným podaním zo dňa 31.5.2012 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. K dôvodom samotného späťvzatia nič bližšie neuviedol, žiadal iba nepriznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Keďže žalobca zobral návrh späť pred začatím pojednávania, súd podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie zastavil.
Zároveň súd žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania, krátený o 6,63 eura v súlade s § 11 ods. 3, prvá veta v spojení s § 11 ods. 4, prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p.
Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania a neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., v prípade žalovaného boli splnené všetky predpoklady na to, aby mu súd priznal náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Iná však bola situácia v prípade vedľajšieho účastníka.
Je pravdou, že aj v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci boli splnené predpoklady na to, aby mal vedľajší účastník podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že mu náhradu trov konania nemožno priznať.
V prvom rade treba poukázať na to, že v prejednávanej veci vedľajší účastník náhradu trov konania vôbec neuplatnil, čo so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. predstavuje už samo o sebe prekážku jej priznania. Bez zreteľa na to by však nebolo možné vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania (právneho zastúpenia) aj z iných dôvodov.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd účastníkovi môže priznať náhradu takto vzniknutých trov.
Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.
Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“, pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom.
Vychádzajúc z obsahu spisu možno konštatovať, že v prejednávanej veci vedľajší účastník mohol v konaní žiadať priznať len náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne za dva úkony právnej pomoci.
Súd sa dôkladne zaoberal otázkou účelnosti prípadne vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom však po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv žalovaného, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval v prejednávanej veci, a to z nasledovných dôvodov :
Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na
správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (<http://www.wix.com/oz-hoos/ hoos/cielove-aktivity>), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam ProfiCredit, Pohotovosť a SOS Finance, avšak aj vzorovú žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková.
Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p.
Hoci už vyššie uvedené závery boli dostatočným dôvodom na to, aby súd v prejednávanej veci nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, súd zohľadnil aj ďalšie okolnosti, konkrétne okolnosti, ktoré majú pôvod v prejednávanej veci, osobitne v charaktere veci a postupe vedľajšieho účastníka v konaní.
Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých (obdobných) sporov sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. O tom svedčí aj to, že ako je súdu známe z úradnej činnosti, na tunajšom súde (i na väčšine iných súdov v Slovenskej republike) vstúpil vedľajší účastník do množstva rovnakých alebo obdobných sporov, kde jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Naviac, v prejednávanej veci vedľajší účastník okrem oznámenia vstupu do konania nevykonal žiadny procesný úkon. Pre úplnosť sa žiada dodať, že obdobne vedľajší účastník postupuje aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých takto do konania vstúpil, pričom vo väčšine vecí splnomocnil totožného advokáta.
Za takýchto okolností potom nepochybne, tiež v spojení s už skôr uvedenými závermi, by v žiadnom prípade nebolo možné považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto konaní.
Z uvedených dôvodov potom súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).