Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-43-2012.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému J. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.7.2012 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. E., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom K. H. XX, slobodný, živnostník, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v obci Oravská Jasenia a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 08.04.2011 do súčasnosti napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom znení, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4P XX/XXXX, zo dňa 22.03.2011, na základe ktorého mal prispievať na výživu syna P. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,-eur mesačne k rukám matky P. T., nar. XX.XX.XXXX, túto svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v minimálnej výške, napriek tomu, že dňa 23.03.2011 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, v období od 15.08.2011 do 09.12.2011 pracoval v spoločnosti STAVOS - Breza, s.r.o. a mal príjem podniká na základe živnostenského oprávnenia, v dôsledku čoho P. T. požiadala Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného výživného, ktoré jej je v súčasnosti vyplácané vo výške 100,- eur, čím mu vznikol do podania obžaloby dlh na výživnom voči oprávnenej P. T. vo výške 1.400,-eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4, písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť riadne platiť bežné výživné na mal. P. T. nar. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala na J. E. tunajšiemu súdu obžalobu dňa 20.4.2012 pod sp. zn. Pv XXX/XX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkyne P. T. a H.. X. U. a tiež prečítal listinné dôkazy, pričom v súlade s ust. § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný vypovedal, že si je vedomý dlhu na výživnom voči svojim maloletým deťom, pričom výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P XX/XXXX zo dňa 22.3.2011 na mal. P. sumou 100 eur, mesačne k rukám matky P. T.. Výživné v žalovanom období neplatil ani v minimálnej výške, pretože je bez príjmu, je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým pomáha s výrobou syrových korbáčikov, ktoré potom s rodičmi predávajú. Jeho príjem tak predstavuje mesačne sumu asi 50 eur. Predtým pracoval v stavebných firmách, ale neboli mu vyplatené peniaze a keďže už neverí v tento svet, je preto dobrovoľne nezamestnaný. So synom sa nestretáva.
Svedkyňa P. T. vypovedala, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške 100 eur mesačne. Výška výživného mu bola určená súdnym rozhodnutím. Obžalovaný však výživné na syna neplatí. Z dôvodu neplatenia výživného sa obrátila na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a od 1.6.2011 poberá náhradného výživné vo výške 100 eur mesačne. Býva v byte so svojim maloletým synom a jej jediným príjmom je prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a výživné, ktoré jej vypláca štát namiesto obžalovaného.
Svedkyňa JUDr. X. U. potvrdila, že oprávnenej P. T. bolo v rozhodnom období úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácané náhradné výživné vo výške 100 Eur mesačne namiesto obžalovaného s účinnosťou od 1.6.2011 doposiaľ. Súd oboznámil listinné dôkazy, a to najmä rozsudok súdu sp. zn. 4P XX/XXXX zo dňa 22.3.2011, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť platiť výživné na syna P. sumou 100 eur k rukám matky P. T. Súd ďalej oboznámil správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj ohľadom evidencie obžalovaného na úrade práce, obžalovaný bol naposledy vyradený z evidencie nezamestnaných, pre nespoluprácu s úradom, ďalej bolo oboznámené potvrdenie, že obžalovaný bol od 15.8.2011 do 9.12.2011 zamestnaný v spoločnosti STAVOS - Breza, s.r.o., na dobu do ukončenia stavebných prác. Boli oboznámené potvrdenia o tom, že matke maloletého dieťaťa P. T., bolo priznané náhradné výživné ( rozhodnutím A/ XXXX/XXXXXX-OHN z 17.10.2011) a náhradné výživné je jej vyplácané od 1.6.2011 doposiaľ.
Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný si v období uvedenom v obžalobe ani v minimálnej výške neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi P., túto skutočnosť obžalovaný ani nepopieral. Obžalovaný sa bránil, že v rozhodnom období nemal finančné prostriedky, je bez príjmu a živia ho vlastne rodičia, ktorým pomáha s výrobou a predajom syrových korbáčikov. Súd zistil, že obžalovaný bol rozhodnutím z 21.4.2011 vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu, v období od 15.8.2011 do 9.12.2011 bol zamestnaný v spoločnosti STAVOS - Breza, s.r.o.. Obžalovaný ako otec maloletého dieťaťa má zákonnú povinnosť vyživovať svoje dieťa, a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení). Súd tomto konkrétnom prípade nemal žiadnu pochybnosť ani o tom, že je v možnostiach a schopnostiach obžalovaného ako rodiča maloletého dieťaťa, zabezpečiť si riadny príjem, súd má poznatky, že o oblasť stavebníctva, v ktorej obžalovaný dlhodobo prevádzkoval živnosť, je na pracovnom trhu evidentný záujem a obžalovaný si z vlastnej vôle iniciatívne nehľadá zamestnanie, pripravuje sa tak o možnosť zabezpečiť si príjem a takto sa vyhýba rodičovskej zodpovednosti. Obžalovaný uvedený záver sám potvrdil, keď uviedol, že pracoval v stavebných firmách, ale neboli mu vyplatené peniaze a keďže už neverí v tento svet, je preto dobrovoľne nezamestnaný. Predovšetkým si však obžalovaný musí uvedomiť, že je otcom maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému má zákonnú povinnosť. Súd
nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou ( § 15 písm. a/Trestného zákona).
K osobe obžalovaného súd zistil, že je rozvedený, v registri trestov a ani v evidencii priestupkov nemá záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že priznal spáchanie trestného činu a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l/ TZ) a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ TZ). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pokiaľ súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri úplne dolnej hranici trestnej sadzby, bral do úvahy skutočnosť, že doposiaľ žil bezúhonným životom a zároveň mu uložil povinnosť riadne platiť bežné výživné na maloletého syna. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý. prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.