Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Pc-18-2024.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pc/18/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom A. XXXX/XX, D., proti manželovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom A. XXX/XX, D. - E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov B. B. a A. B. C., C. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, s a r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom spísaným do zápisnice na tunajšom súde dňa 05.06.2024 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. V návrhu uviedla, že spolu s manželom uzavreli manželstvo dňa 01.08.2020 na matričnom úrade D.. Pre navrhovateľku išlo o druhé manželstvo, u manžela o prvé manželstvo. Navrhovateľka má z prvého manželstva dve deti. Navrhovateľka sa s manželom pred svadbou poznali asi 1 rok. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a plnilo všetky svoje funkcie. Avšak postupne začali medzi manželmi nezhody súvisiace s bývaním, prestali si rozumieť v bežných veciach, manžel nemal ochotu a záujem podieľať sa bežnom chode domácnosti v plnení spoločných rodinných úloh a budovať ich vzájomný vzťah, veľa času trávil v práci, začal robiť rozdiely medzi deťmi navrhovateľky z prvého manželstva, čím vznikali ďalšie konflikty. Časom začali finančné problémy, o ktorých spolu nekomunikovali a postupne sa všetko nabaľovalo, klesala dôvera medzi ním a navrhovateľkou tým spôsobom, že sa nepriznal navrhovateľke, že vzal peniaze zo spoločných úspor, že majú finančné ťažkosti a podobne. Manžel nevedel hospodáriť s peniazmi, čím sa dostali do ťažkostí a malo to dopad na ich spoločný vzťah a dôveru. Navrhovateľka s manželom bývali v spoločne prenajatom byte, avšak v roku 2022 (približne v lete) bol nájom ukončený zo strany prenajímateľa a tak sa obaja presťahovali bývať k navrhovateľkiným rodičom na A. a manžel dochádzal do práce do D. na týždňovky. Daná situácia neprospela k ich spoločnému vzťahu, trávili spolu veľmi málo času (len cez víkend). Manžel nechcel meniť zamestnanie bližšie k spoločnému bývaniu, ich spoločné city vzájomne časom ochladli. Spoločné dieťa nemajú. Od mesiaca august 2023 navrhovateľka s manželom sú spolu v kontakte len sporadicky, nestretávajú sa. Navrhovateľka má za to, že tieto vzájomné konflikty, iný pohľad na spoločný život a spôsob života, vedú k rozvratu manželstva, a že manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka tak nevidí žiaden dôvod, prečo umelo zotrvávať v manželskom zväzku s manželom, ktorý neplní žiadnu funkciu. Manželstvo účastníkov považuje navrhovateľka za rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel.
2. Manžel v deň pojednávania kontaktoval súd, pričom uviedol, že mal v Rakúsku, kde pracuje, úraz, a preto sa nemôže na pojednávanie dostaviť. S rozvodom súhlasí a súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
3. Súd preto uskutočnil dňa 14.08.2024 pojednávanie v neprítomnosti manžela navrhovateľky. Manželka pri svojom výsluchu uviedla, že na podanom návrhu trvá, za hlavné dôvody rozpadu manželstva považuje nedôveru a postupné citové odcudzenie. Od roku 2023 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária a ani netrávia voľný čas. Komunikujú len sporadicky. Podľa jej vedomostí manžel pracuje v Rakúsku, chodí tam na týždňovky.
4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
5. Navrhovateľka a jej manžel uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D., ktoré manželstvo trvá. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich posledné spoločné bydlisko bolo v okrese D., čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva.
6. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že manželia už rok nežijú v spoločnej domácnosti. Manželia sa už ani intímne nestýkajú, spoločne nehospodária. Manžel s návrhom na rozvod súhlasí, nemá záujem na obnovení spolužitia s manželkou. Pracuje v Rakúsku, kam chodí na týždňovky. Manželia spolu komunikujú už len sporadicky. Z uvedených zistení vyplýva, že ide o vážne narušenie vzájomných vzťahov a nie o krátkodobú manželskú krízu.
7. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a dlhodobo bez možnosti očakávať, že by sa manželstvo mohlo zmeniť na harmonické spolužitie. Za daného stavu preto nie je možné hovoriť o fungujúcom a stabilnom manželstve. Súd má tiež za to, že tento stav nie je možné označiť ani za krátkodobú manželskú krízu, ktorú by manželia ešte mohli prekonať, a to aj za stavu, kedy ani jeden z účastníkov už nemá záujem na obnove manželského spolužitia. Preto možno konštatovať, že vzťahy v manželstve sú hlboko a nenapraviteľne narušené. Súd má za to, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje funkcie ani účel. Z návrhu, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní je celkom zrejmé, že manželstvo je rozvrátené a negatívne vplýva na jeho aktérov.
12. Súd má pritom za to, že vyššie opísaný stav manželstva, kedy manželia si žijú každý svoj život, vyústil do citového odcudzenia manželov. Ich vzťah atribúty fungujúceho manželstva už nespĺňa. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, majú žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov na týchto základoch postavené nie je a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva.
13. Podľa názoru súdu, rozvrat manželstva je, prihliadnuc na stav vzájomných vzťahov trvalý a nezmeniteľný a je nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú narušené tak, že už nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia, pretože o jeho obnovenie manželstva za daného stavu nemá žiaden z nich už záujem. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné rozviedol.
14. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.