Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-135-2022.pdf
PDF · 137.33 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/135/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: EMES – VK s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 46 747 974, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101479333/2022 zo dňa 19.05.2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 100025715/2022 zo dňa 10.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu EMES – VK s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 46 747 974 (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“ alebo „odvolávajúci sa“) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 v sume 77.045,66 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca danej vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018. Počas kontroly zistil, že daňový subjekt vo svojom účtovníctve za zdaňovacie obdobie roka 2018 zaúčtoval dodávateľské faktúry na účty 501000 (nákup materiálu) a 518000 (ostatné služby), avšak tieto faktúry neobsahovali dostatočné informácie na preukázanie ich oprávnenosti. Daňový subjekt nepredložil všetky účtovné doklady potrebné na preukázanie daňovej oprávnenosti výdavkov, čím znemožnil správcovi dane posúdiť oprávnenosť niektorých výdavkov ako daňovo uznateľných. V reakcii na zistenia z kontroly vydal správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 101537725/2021 zo dňa 20.08.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený 07.09.2021. Správca dane zároveň vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v tomto protokole. V Protokole z daňovej kontroly správca dane neuznal výdavky v celkovej sume 628.385,05 Eur v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) za daňové výdavky. Žalobca následne dňa 20.10.2021 podal vyjadrenie, ktoré bolo zaevidované pod č. 6/10540624/2021, v ktorom uviedol, že problémy s predložením dokladov súviseli s komplikáciami spôsobenými pandémiou COVID-19 a požiadal o dodatočný termín na predloženie potrebných dokladov. Správca dane sa opakovane pokúšal
kontaktovať konateľa žalobcu, aby dohodol termín na predloženie dokladov, čo bolo zaznamenané v Úradnom zázname č. 102167446/2021 zo dňa 08.11.2021. Keďže sa telefonicky nepodarilo spojiť s konateľom žalobcu správca dane dňa 10.11.2021 zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 102215259/2021 zo dňa 09.11.2021, v ktorej stanovili lehotu 8 dní od doručenia na dodanie dokladov. Táto výzva bola žalobcovi doručená 29.11.2021, avšak žalobca na výzvu nereagoval. Dňa 10.12.2021 kontaktovala zamestnankyňa žalobcu správcu dane a požiadala o termín na predloženie dokladov, ktorý bol dohodnutý na 15.12.2021, čo bolo zaznamenané v Úradnom zázname č. 102542565/2021 zo dňa 10.12.2021. V dohodnutom termíne, 15.12.2021, žalobca doručil časť požadovaných dokladov, čo bolo potvrdené v Potvrdení o zapožičaní č. 102580061/2021 zo dňa 15.12.2021. Správca dane tieto doklady prekontroloval a niektoré z nich v sume sumu 261.500,95 Eur uznal ako daňové výdavky. Avšak značná časť predložených faktúr neobsahovala dostatočné informácie na preukázanie ich oprávnenosti, faktúry neobsahovali dostatočne špecifikovaný predmet fakturácie, čo znemožnilo ich uznanie ako daňovo uznateľných výdavkov, pretože správca dane nemohol jednoznačne posúdiť, či výdavky na týchto faktúrach skutočne súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti, a preto správca dane vylúčil z daňových výdavkov sumu 366.884,10 Eur. Medzi neuznané výdavky patrili aj výdavky v sume 17.516,00 Eur na prenájom strojov, ktoré neboli do konca roka 2018 uhradené, a preto nemohli byť uznané ako daňové výdavky podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. Všetky predložené doklady boli posúdené v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý definuje daňový výdavok ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Počas ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.01.2022, daňový subjekt požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie dokladov, ktoré by mohli preukázať oprávnenosť niektorých sporných výdavkov. Správca dane však s ohľadom na dodržanie lehoty vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. nemohol tejto žiadosti vyhovieť. Uviedol, že spoločnosť už počas celého vyrubovacieho konania, ako aj v priebehu samotnej daňovej kontroly, mala dostatočný časový priestor na predloženie všetkých požadovaných dokladov. Preto bolo rozhodnuté, že ďalšia lehota na predloženie dokladov nebude poskytnutá. Na základe všetkých zistení a po vykonaní ústneho pojednávania dňa 04.01.2022, ktoré bolo zaznamenané v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100006102/2022, správca dane na základe predložených dokladov (dodávateľských faktúr) a ich následnej kontrole z neuznaných daňových výdavkov na základe vyššie uvedených skutočností uznal celkovú sumu 261.500,95 Eur za daňové výdavky. Zvyšnú sumu predstavujúcu 366.884,10 Eur správca dane za daňový výdavok neuznal. Správca dane ich považoval za výdavky, ktorých vynaloženie nie je daňovníkom dostatočne preukázané, resp. vôbec nepreukázané, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, a preto rozhodol o zvýšení základu dane žalobcu a vyrubil rozdiel dane vo výške 77.045,66 Eur, ktorý bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101479333/2022 zo dňa 19.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval priebeh konania, podstatné závery správcu dane. Zvlášť sa venoval priebehu konania, ktorým správca dane sa snažil vykonať doplnenie dokazovania. Správca dane opakovane vyzýval odvolávajúceho sa na predloženie dokladov, a to 10 krát počas výkonu samotnej daňovej kontroly a 3 krát počas vyrubovacieho konania, a to buď formou výzvy na predloženie dokladov alebo telefonickým hovorom. Počas vyrubovacieho konania odvolávajúci sa predložil ďalšie doklady (faktúry), ktoré správca dane uznal ako daňové náklady aj napriek tomu, že sa jednalo o doklady, ktoré odvolávajúci sa mohol predložiť počas výkonu samotnej daňovej kontroly. Správca dane vzhľadom na pandemickú situáciu a karanténne opatrenia (aj vzhľadom na onkologické ochorenie príbuzného) neuplatnil čisto formálny výklad § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého by sa na tieto doklady (faktúry) nemalo prihliadať, keďže predmetné doklady (faktúry) mohli byť predložené počas samotnej daňovej kontroly, t.j. správca dane konal v prospech odvolávajúceho sa. Predložené doklady (Potvrdenie o zapožičaní č. 102580061/2021 zo dňa 15.12.2021) v celkovej sume 261.500,95 Eur správca dane vo vyrubovacom konaní vyhodnotil a uznal ich ako daňové náklady podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Správca dane neuznal len tie daňové doklady (faktúry), na ktorých nebol uvedený predmet fakturácie Odvolávajúci sa v odvolaní poukázal na to, že sa snažil postupne doložiť všetky doklady a snažil sa komunikovať so správcom dane, avšak pre pandemickú situáciu a karanténu zamestnancov nebolo možné všetky potrebné doklady včas predložiť. Konateľ spoločnosti sa okrem toho staral o svoju matku, ktorá trpela onkologickým ochorením, čo tiež ovplyvnilo schopnosť spoločnosti predložiť doklady včas. V dodatočne stanovenom termíne požiadal o možnosť doručiť chýbajúce doklady elektronicky emailom, čo sa pokúsil v termíne vykonať, avšak až na ústnom pojednávaní sa od správcu dane dozvedel, že tento
email nebol doručený. V reakcii na túto skutočnosť požiadal o možnosť fyzického doručenia dokumentov v priebehu cca 20 min, čo správca dane odmietol a podložil argumentom, že by nestihol riadne v lehote tieto dokumenty posúdiť. Žalovaný preskúmal skutkový stav veci, postup správcu dane, dodržanie zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia a opodstatnenosť pripomienok a námietok odvolávajúceho sa, pričom zistil, že námietky sú neopodstatnené. Žalovaný poukázal na to, že odvolávajúci sa vo svojom účtovníctve vytvoril príslušné účtovné zápisy v zmysle § 11 zákona č. 431/2002 Z.z. v rámci účtovej triedy 5 (Náklady), ktoré majú vplyv na zdaniteľný základ dane odvolávajúceho sa na dani z príjmov právnickej osoby, avšak bez toho, aby správcovi dane preukázal doklad s obsahom účtovného zápisu v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z., čo má za následok, že absencia obsahu (predmetu fakturácie) príslušných dokladov (faktúr) vedie ku skutočnosti, že nie je možné ich daňové posúdenie v súlade s požiadavkou zákona č. 595/2003 Z. z. a to definíciou daňového výdavku - § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., teda ako výdavku (nákladu) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženého daňovníkom, ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Žalovaný poukázal na to, že odvolávajúci sa bol počas daňovej kontroly opakovane vyzývaný na predloženie dokladov výzvami od správcu dane. Konkrétne išlo o výzvy č. 101587903/2020 zo dňa 15.10.2020, č. 101678403/2020 zo dňa 05.11.2020, opakovanú výzvu č. 101940393/2020 zo dňa 09.12.2020, výzvu č. 100451318/2021 zo dňa 17.03.2021, výzvu č. 100736430/2021 zo dňa 03.05.2021 a výzvu č. 102215259/2021 zo dňa 09.11.2021. Na tieto výzvy odvolateľ čiastočne reagoval predložením dokladov, avšak predložené dokumenty buď neboli v požadovanom rozsahu, alebo obsahovali nedostatky, ktoré správca dane nemohol akceptovať ako daňovo uznateľné výdavky. Počas odvolacieho konania žalobca predložil dodatočné doklady, ktoré však neboli dostatočné na preukázanie všetkých uplatnených daňových výdavkov. Odvolávajúci sa v rámci odvolacieho konania predložil doklady (2 pdf súbory) v prílohe. Táto príloha je tvorená 2 súbormi, ktoré obsahujú 29 dodacích listov, z ktorých žalovaný konštatoval, že sa dalo len 9 spárovať s číslom faktúry, ostatných 20 dodacích listov bolo bez akéhokoľvek číselného označenia (popr. nejakého iného alfanumerického znaku), ktoré by jednoznačne priradzovalo daný dodací list ku konkrétnej faktúre. Spárovanie danej faktúry s dodacím listom bolo možné len na základe sumy. Ku 15 faktúram (kde nie je uvedený predmet fakturácie) odvolávajúci sa nepredložil žiadne dodacie listy, resp. iné doplňujúce doklady, na základe ktorých by bolo evidentné, že sa jedná o daňové náklady. Pri faktúrach účtovaných na účte spotreba materiálu (501000) nebolo možné overenie takto spotrebovaných nákupov prostredníctvom skladovej zásoby, nakoľko odvolávajúci sa neviedol skladovú evidenciu tohto materiálu, z ktorej by sa dalo uvažovať o prírastku, resp. úbytku materiálu a nepredložil ani inventúrny súpis. Pri faktúrach účtovaných na účte služieb (518000) boli vo väčšine prípadov doložené len dodacie listy, kde párovanie ku faktúre bolo možné len na základe celkových súm. Na overenie faktu, či došlo ku skutočnému plneniu fakturovaných služieb odvolávajúci sa nepredložil žiadne ďalšie doklady. Navyše predložené dodacie listy už mohli byť predložené v rámci výkonu samotnej daňovej kontroly. Žalovaný dôvodil, že len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a pod.) pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval správne, v súlade s ustanovením § 17 zákona č. 595/2003 Z.z., keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 o sumu 366.884,10 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 77 045,66 Eur.
Konanie pred správnym súdom
3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 27.07.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie,
keďže vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu, považoval žalobca za nesprávne, a to z nasledovných dôvodov: ? § 191 ods. 1 písm. c) SSP: Napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ? § 191 ods. 1 písm. d) SSP: Napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ? § 191 ods. 1 písm. e) SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ? § 191 ods. 1 písm. g) SSP: došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Skutkovo a právne vymedzil žalobcu nasledovne: K námietke 1. Nesprávny výrok rozhodnutia: Žalobca namietal, že rozhodnutie daňového úradu neobsahovalo správny výrok, pretože chýbali podstatné a zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný túto skutočnosť ignoroval a nevenoval jej náležitú pozornosť. Žalobca zdôraznil, že podľa ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku musí každé rozhodnutie obsahovať výrok týkajúci sa náhrady nákladov správy daní, čo v danom prípade absentovalo. Výroková časť rozhodnutia, ktorá je kľúčová pre určenie práv a povinností účastníkov, bola podľa žalobcu zmätočná, nezrozumiteľná a postihnutá vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. K námietke 2. Nesprávne zistenie skutkového stavu: Žalobca namietal, že daňový úrad nezistil dostatočne skutkový stav, najmä pokiaľ ide o zdaniteľné obchody. Žalobca podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu daňového úradu, pretože mu nebolo umožnené dodatočne doložiť doklady preukazujúce oprávnenosť zaúčtovania daňových výdavkov. Žalobca sa dozvedel, že správcovi dane neboli doručené všetky doklady až na ústnom pojednávaní, po ktorom sa pokúsil listinné dôkazy riadne doplniť. Napriek tomu správca dane odmietol jeho žiadosť o predloženie chýbajúcich dokladov s odôvodnením, že by nestihol v lehote tieto dokumenty riadne posúdiť. Napriek tomu, že žalobca požiadal o možnosť doručiť chýbajúce doklady elektronicky a neskôr aj fyzicky, správca dane to odmietol s odôvodnením, že by nebolo možné tieto doklady riadne posúdiť v stanovenej lehote. Žalobca však poukázal na to, že správca dane mohol požiadať o predĺženie lehoty na rozhodnutie v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, čo však neurobil, a tento postup nebol nijako vysvetlený ani v rozhodnutí správcu dane. Žalobca bol pripravený okamžite reagovať na technickú chybu pri doručovaní dokladov elektronickou formou a doručiť ich v listinnej forme, čo mu však nebolo umožnené. Žalobca tiež tvrdil, že správca dane neviedol dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a nezistil skutkový stav čo najúplnejšie, čo je jeho zákonnou povinnosťou. Žalovaný sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s námietanými nedostatkami zistenia skutkového stavu. Žalobca bol toho názoru, že správca dane mal požiadať o predĺženie lehoty na rozhodnutie, aby zabezpečil objektívne a úplné zistenie skutkového stavu. K námietke 3. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia: Žalobca napokon namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nebolo dostatočné, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na pasáž odôvodenia napadnutého rozhodnutia na str. 7 (2 pdf súbory obsahujúce 29 dodacích listov), z ktorej je zrejmé, že žalovaný mal možnosť v rámci odvolacieho konania preskúmať dodacie listy, a teda listiny preukazujúce výdavky na strane žalobcu. Žalovaný mal možnosť v prípade pochybností a nejasností požiadať žalobcu o vysvetlenie s poukazom na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný si vedel spárovať len 9 dokladov s číslami faktúr, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu po predložení nových dôkazov svedčiacich v prospech správnemu uplatneniu nákladov na strane žalobcu nedošlo k zrušeniu rozhodnutia správcu dane, resp. jeho zmene a zároveň prečo napriek zákonnej povinnosti postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom nepožiadal žalovaný o vysvetlenie, prípadne spárovanie ostatných dodacích listov predložených v rámci odvolacieho konania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný, rovnako ako správca dane, v nedostatočnej miere reflektoval požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia ustanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neozrejmil, aké závery vyvodzoval z jednotlivých čiastkových dôkazov, z akých podkladov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkového stavu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 uviedol, že žalobca v žalobe v bode 1. (Nesprávny výrok rozhodnutia) poukazuje na ustanovenie § 12 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
563/2009 Z.z.“). Ustanovenie § 12 zákona č. 563/2009 Z.z. pojednáva o nákladoch, ktoré vzniknú pri správe daní, ktoré uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Citujúc uvedené ustanovenie žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nenastal taký prípad, v ktorom by došlo k uplatneniu § 12 zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný k námietke v bode 2. (Nedostatočné zistenie skutkového stavu) uviedol, že žalobca nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., keď správcovi dane počas 13 mesiacov nepredložil doklady týkajúce sa dodávateľských faktúr, v ktorých nebol uvedený predmet fakturovania, zaúčtovaných na účte 501 000 (Nákup materiálu), 518 000 (Ostatné služby) v celkovej sume 349.368,10 Eur. Žalobca si povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. plnil len sporadicky a doklady predkladal až po viacnásobnom upomínaní a aj to nie v požadovanom rozsahu. Žalobca vo svojom účtovníctve vytvoril príslušné účtovné zápisy v zmysle § 11 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 431/2002 Z.z.) v rámci účtovej triedy 5 (Náklady), ktoré majú vplyv na zdaniteľný základ dane žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby, avšak bez toho, aby správcovi dane preukázal doklad s obsahom účtovného zápisu v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z., čo má za následok, že absencia obsahu (predmetu fakturácie) príslušných dokladov (faktúr) vedie ku skutočnosti, že nie je možné ich daňové posúdenie v súlade s požiadavkou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení nesk. predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“), a to definíciou daňového výdavku - § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., teda ako výdavku (nákladu) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženého daňovníkom, ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie daňového nákladu, došlo k porušeniu hmotnoprávneho predpisu, a teda dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý existenciu daňovo relevantných plnení musí nielen zaúčtovať, správne zaevidovať, ale aj preukázať. Za týchto podmienok mu vzniká nárok na uplatnenie nákladu ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. Práve pre tieto prípady je potrebné mať dostatok dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho plnenia. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôžu byť náklady vykázané daňovým subjektom uznané ako oprávnené. Žalovaný bol toho názoru, že ak by mal žalobca uchovávanú účtovnú dokumentáciu spolu so všetkými dokumentmi preukazujúcimi obchodné transakcie vedené a uložené správne (napr. aj v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z.), potom by nebol problém zo strany žalobcu tieto dokumenty predložiť ku daňovej kontrole počas 13 mesiacov. Taktiež mal za zavádzajúce tvrdenie, že žalobca bol pripravený po tom, ako sa dozvedel, že prostredníctvom elektronických prostriedkov sa nepodarilo správcovi dane doručiť doklady pravdepodobne z dôvodu technickej chyby, okamžite reagovať a v listinnej forme predložiť správcovi dane potrebné dokumenty za účelom preukázania splnenia uplatnenia daňových nákladov, pretože skutočne tieto doklady mal žalobca predložiť už pri začatí daňovej kontroly, resp. pri prvej výzva na predloženie dokladov.
5. Žalobca právo podať repliku nevyužil
6. Na pojednávaní dňa 15.08.2024 sa nezúčastnil žiaden z účastníkov konania, všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané, neúčasť ospravedlnili.
7. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným, dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
Právny rámec
8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
10. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
12. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 15. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
16. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku (ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
18. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
19. Podľa § 12 ods. 2 Daňového poriadku ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.
20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. zákona o dani z príjmov v rozhodnutom znení (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) daňovými výdavkami (nákladmi) nie sú náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval.
21. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. To znamená, že pre zistenie základu dane sa odpočítavajú výdavky (náklady) vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Výdavky musia byť skutočne svojim účelovým určením potrebné.
Posúdenie veci správnym súdom
22. Predmetom prieskumu zákonnosti v predmetnej veci bolo v inštančnom postupe rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmom žalobcovi vo výške 77.045,66 Eur. Tento rozdiel bol spôsobený neuznaním daňových výdavkov v celkovej výške 366.884,10 Eur. Správca dane zistil, že spoločnosť vo svojom účtovníctve zaúčtovala dodávateľské faktúry na účty 501000 (nákup materiálu) a 518000 (ostatné služby), avšak niektoré faktúry neobsahovali dostatočné údaje na preukázanie oprávnenosti týchto výdavkov. Žalobca počas daňovej kontroly predložil ďalšie doklady, z ktorých správca dane uznal výdavky vo výške 261.500,95 Eur, avšak zvyšných 349.368,10 Eur bolo vylúčených, pretože chýbala dostatočná dokumentácia, ktorá by preukazovala oprávnenosť týchto výdavkov. Správca dane ďalej neuznal celkovú sumu prenájmov na 2 faktúrach, ktoré v predmete fakturácie obsahujú prenájom strojov v celkovej výške 17.516,00 Eur. Podľa predloženej účtovnej dokumentácie neboli tieto faktúry uhradené do konca zdaňovacieho obdobia roka 2018, a preto náklady v celkovej sume 17.516,00 Eur správca dane v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. vylúčil z daňových nákladov v kontrolovanom zdaňovacom období roka 2018. V podrobnostiach správny súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutí zachytené v bode 1 a 2 tohto rozsudku. Zároveň v zmysle § 119 SSP správny súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy.
23. Daňový poriadok ukladá daňovému subjektu povinnosti pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností. Podľa § 24 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov vedených daňovým subjektom. V súvislosti s daňovou kontrolou daňovému subjektu vznikajú ďalšie povinnosti v súlade s § 45 Daňového poriadku, ktorý daňovému subjektu ukladá povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné prípady a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a iné.
24. Pri posudzovaní vynaložených daňových nákladov správca dane vychádza predovšetkým z ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., v ktorom je uvedené, že daňovým výdavkom (nákladom) je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve. Žalobca podmienku zaúčtovateľnosti daňového nákladu síce splnil, avšak v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. ich dostatočne nepreukázal. Podľa osobitného predpisu, v tomto prípade zákona č. 431/2002 Z.z. síce existuje príslušný účtovný zápis podľa § 11 zákona č. 431/2002 Z.z. zaznamenaný v účtovnej knihe, ale nie ku všetkým takýmto zápisom bol predložený príslušný účtovný doklad kodifikovaný v § 10 zákona č. 431/2002 Z.z., z ktorého by priamo vyplývala obsahová a preukázateľná informácia, preukazujúca, že účtovné zápisy, súčasne predstavujú daňové náklady podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami (nákladmi) nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 25. Správny súd vyhodnotil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu ako nedôvodnú. Počas kontroly správca dane viackrát vyzval žalobcu na predloženie dokladov, ale žalobca tieto výzvy opakovane nesplnil v požadovanom rozsahu. Konkrétne, žalobca bola vyzvaný na predloženie
dokladov výzvami č. 101678403/2020 zo dňa 05.11.2020, č. 101940393/2020 zo dňa 09.12.2020, č. 100451318/2021 zo dňa 17.03.2021 a ďalšími. Len na základe tej skutočnosti, že žalobca nepredložil doklady počas daňovej kontroly, ktoré mal mať k dispozícií počas celého zdaňovacieho obdobia roka 2018, nie je možné súhlasiť so žalobcom, že správca dane nezistil dostatočne skutkový stav veci. Pokiaľ žalobca namietal, že daňový úrad neumožnil žalobcovi dodatočne doložiť doklady preukazujúce oprávnenosť zaúčtovania daňových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa o skutočnosti, že správcovi dane neboli doručené všetky doklady dozvedel až na ústnom pojednávaní, pričom po tomto zistení sa žalobca pokúsil listinné dôkazy riadne doplniť, správny súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na predloženie potrebných dokladov k daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018, keď na predloženie dokladov správca dane vyzýval žalobcu od 07.10.2020 (prvá výzva na predloženie dokladov) do 09.11.2021 (posledná výzva na predloženie dokladov), a to 10 krát počas výkonu samotnej daňovej kontroly a 3 krát počas vyrubovacieho konania buď formou výzvy na predloženie dokladov alebo telefonickým hovorom (tu správny súd odkazuje na podrobný popis výziev a úkonov na strane 5 a 6 v hornej polovici napadnutého rozhodnutia). Správny súd preto námietku žalobcu, že mal požiadať správcu dane o predĺženie lehoty podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie dolní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktorú už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozsudok NS SR sp. zn. 4sžf/84/2021 zo dňa 18.06.2011.)
26. Námietka žalobcu ohľadom absencie podstatných a zákonnom vyžadovaných obligatórnych náležitostí výroku rozhodnutia ako aj konkrétne absencie obligatórnej náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) v spojení s § 12 Daňového poriadku, t.j. rozhodnutie o nákladoch správy daní vo výroku rozhodnutia správcu, je neopodstatnená, pretože výrok napadaného rozhodnutia žalobou je formulovaný presne, určito, stručne a vyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Z výroku je zrejmé presné označenie osoby (obsahuje všetky údaje identifikujúce daňový subjekt), o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia tohto právneho predpisu sa rozhodovalo (je definovaný paragraf, odsek), sumu (aj v číselnom, aj v slovnom vyjadrení), ako aj ako bolo rozhodnuté vo veci samej. Výrok druhostupňového rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Taktiež výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, a to údaje identifikujúce daňový subjekt, ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu (aj v číselnom, aj v slovnom vyjadrení), peňažné plnenie a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, obranou žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že ustanovenie § 12 Daňového poriadku v prípade žalobcu nemá byť súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia, pretože pojednáva o iných skutočnostiach, a nie vyrubení rozdielu dane. Správny súd je toho názoru, že výrok prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia obsahuje zákonom obligatórne ustanovené náležitosti, je dostatočne zrozumiteľný a v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku.
27. K žalobnej námietke ohľadom všeobecnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uvádza, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch, v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd však na druhej strane zdôrazňuje, že správna žaloba (ako aj kasačná sťažnosť) majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov, preto je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti, resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel, procesné nedostatky
v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť'. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 SŽ 98- 102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné). Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou, či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.
28. Správny súd konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako celku ako aj dôvody označené žalobcom, ktoré mali zapríčiniť nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k listinným dokazom doplnených v rámci odvolacieho konania – 2 pdf súbory (nevyužitie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku za účelom odstránenia pochybností) nie je dôvodná. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vrátane odvolacieho vyšli najavo, dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, riadne vyhodnotili predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadali aj so všetkými námietkami žalobcu.
29. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný sa nepokúsil odstrániť pochybnosti vo vzťahu k 9 dokladom, ktoré žalovaný spároval s číslami faktúr. Správny súd k uvedenému tvrdeniu žalobcu uvádza, že žalovaný uviedol aj ďalšie dôvody neuznania, a to, že na overenie faktu, či došlo ku skutočnému plneniu fakturovaných služieb, žalobca nepredložil ďalšie doklady ako aj, že predložené dodacie listy mohli byť predložené aj v rámci výkonu daňovej kontroly. To, že sa žalobca nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Zároveň ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku je spojené s daňovou kontrolou (priebeh a ukončenie), správnemu súdu aj v kontexte ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého by sa na tieto doklady (faktúry) predložené v odvolacom konaní nemalo prihliadať, pretože predmetné doklady (faktúry) mohli byť predložené počas samotnej daňovej kontroly, považoval subsidiárnu aplikáciu uvedeného ustanovenia v odvolacom konaní v aspektoch predmetnej veci za vylúčenú.
30. Na dôvažok správny súd dodáva, že žalobca poukazuje na porušenie základných princípov daňového konania zo strany finančných orgánov, ale aj daňové subjekty majú svoje povinnosti, konkrétne v zmysle § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotiac všetky námietky ako nedôvodné žalobu podľa § 190 SSP zamietol
32. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy
33. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.