Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-89-2011.pdf
PDF · 109.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa: M. Ž., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F. K., V.. S. X, zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M.R. Štefánika 1822, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 958,58 eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 958,58 eur od 24.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 1.338,51 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., v zastúpení konateľa Mgr. Romana Veselovského, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 09.06.2011 sa domáhal žalobca od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 958,58 Eur spolu s 9% - ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 15.11.2006 Okresné riaditeľstvo PZ, Nové Mesto
- východ vydalo uznesenie, ČTS: ORP-3622/1-OVS-B3-06 o stíhaní žalobcu ako obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného spolupáchateľstvom. Dňa 18.09.2007 Okresná prokuratúra Bratislava III podala na žalobcu pre uvedený trestný čin obžalobu, č.k.: 2Pv/l 126/06-27. Dňa 04.10.2007 Okresný súd Bratislava III vydal trestný rozkaz, č.k.: 46T/90/2007, ktorým súd žalobcu spolu s ďalšími tromi obvinenými uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo žalobcovi uložil úhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov s tým, že výkon trestu súd žalobcovi podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Dňa 15.01.2009 Okresný súd Bratislava III vydal rozsudok, č.k.: 46T/90/2007, ktorým žalobcu spolu s ďalšími tromi obvinenými uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ, za čo žalobcu odsúdil k trestu peňažnému v sume 331,94 EUR. Proti tomuto rozsudku podal dňa 26.05.2009 žalobca odvolanie. Dňa 10.11.2009 Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok, č.k.: 3To/104/2009, ktorým žalobcu oslobodil spod obžaloby. Tým, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, žalobca trestný čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, t.j. začatie trestného stíhania bolo a je nezákonné rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, a to vo výške odmeny advokáta JUDr. Mariána Jurkovca, ktorého si žalobca zvolil na zastupovanie v trestnom konaní. Celková výška odmeny advokáta JUDr. Mariána Jurkovca predstavovala sumu 1.377,81 EUR (41.507,95,- Sk), žalobca však advokátovi zaplatil z predmetnej celkovej výšky odmeny len sumu 958,58 EUR, ktorá je predmetom konania. Žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.03.2011 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré listom zo dňa 15.03.2011 jeho žiadosť odstúpilo Ministerstvu
vnútra SR, ktoré následne dňa 22.03.2011 odstúpilo žiadosť žalovanému. Žalovaný svojím listom zo dňa 16.05.2011 žiadosť žalobcu o predbežné prekovanie nároku o náhradu škody odmietol z dôvodu, že ju považuje za bezdôvodnú.
Žalovaný s návrhom na začatie konanie nesúhlasil, nárok žalobcu neuznal a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov uvedených v liste zo dňa 16.05.2011, č.k. XV/5 Spr 16/11-7.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to príjmovými pokladničnými dokladmi, faktúrami, vyčíslením trov právneho zastúpenia, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.03.2011, listom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.03.2011, listom Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.03.2011 o odstúpení žiadosti, listom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 16.05.2011, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 46T 90/2007 vrátane vyšetrovacieho spisu č.k. ORP-3622/1-OSV-B 3-06, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/40/2007 súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III v zmysle § 234 os. 1 Tr. por. podal obžalobu na navrhovateľa, pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Trestným rozkazom č.k. 46T 90/2007 bol žalobcovi uložený úhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, voči ktorému žalobca podal včas odpor. Okresný súd Bratislava III rozsudkom, č.k.: 46T/90/2007-223 zo dňa 15.01.2009 uznal žalobcu spolu s ďalšími tromi obvinenými za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ a uložil mu peňažný trest vo výške 331,94 EUR. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom, č.k.: 3To/104/2009-277 zo dňa 10.11.2009 žalobcu oslobodil spod obžaloby. Z obsahu spisu súd ďalej zistil, že žalobca bol v predmetnej trestnej veci zastúpený zvoleným obhajcom JUDr. Mariánom Jurkovcom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne. Zvolený obhajca v súvislosti so zastupovaním žalobcu v trestnej veci vykonal nasledovné úkony, za ktoré podľa podania zo dňa 21.10.2008 si vyúčtoval odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne :
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.11. 2007 vo výške 1 485, - Sk + režijný paušál 178, - Sk,
- odpor proti trestnému rozkazu č. 46T/90/2007 zo dňa 30. 11. 2007 vo výške 1 485, - Sk + režijný paušál 178, - Sk,
- preštudovanie spisu OS BA III dňa 21.02.2008 vo výške 1 588, - Sk + režijný paušál 190 - Sk, cestovná náhrad vo výške 1 971,35,-Sk,
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 20.05. 2008 - 1 úkonu vo výške 397, - Sk + režijný paušál 190, - Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3 804,-Sk, cestovná náhrada vo výške 3 963,80, - Sk,
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11. 07. 2008 vo výške 1 588, - Sk + režijný paušál 190,-Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3 804,-Sk, cestovná náhrada vo výške 4 208,10, - Sk,
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 21.10. 2008 vo výške 1 588, - Sk + režijný paušál 190,-Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3 804,-Sk, cestovná náhrada vo výške 4 078,40, - Sk, Vyššie uvedené úkony predstavujú celkom hodnotu s DPH vo výške 41 507,95, - Sk.
Z faktúr č. 3392007, č. 200865, 2008200, č. 200886, č. 200819 a č. 2009198 vystavených právnym zástupcom žalobcu vo veci obhajoby pred Okresným súdom Bratislava III v konaní č. 46T/90/2007, súd zistil, že právny zástupca vyfakturoval žalobcovi odmenu vo výške v prepočte 958,58 Eur. Z príjmových pokladničných dokladov právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.05.2008, 21.02.2008, 21.10.2008, 26.11.2007, 11.07.2008 a 25.05.2009 súd zistil, že žalobca zaplatil na právnemu zástupcovi v hotovosti celkom sumu 958,58 Eur. Zo žiadosti zo dňa 04.03.2011 o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 958,58 Eur z dôvodov uvedených v návrhu na začatie konania. Listom zo dňa 15.03.2011 Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s poukazom na ust. § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) z.č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu vnútra SR, nakoľko nespadá do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Listom zo dňa 22.03.2011 Ministerstvo vnútra SR postúpilo žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. f) z.č. 514/2003 Z.z.
Generálnej prokuratúre SR, ktorá je príslušná na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej štátnym orgánom podľa osobitného predpisu, v trestnom konaní. Listom zo dňa 16.05.2011 č.k. XV/5 Spr 16/11-7 žalovaný oznámil žalobcovi, že obžaloba podaná prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava III na príslušný súd bola podaná dôvodne, nakoľko aj keď počas prípravného konania mohli vzniknúť pochybnosti o účasti niektorého z obvinených na priamej účasti pri útoku, dozorová prokurátorka bola povinná podať obžalobu. V prípade, ak skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nespáchal obvinený, závisí od hodnotenia rozporných dôkazov, ktoré pripúšťajú možnosť, že obvinený je páchateľom trestného činu, prokurátor musí podať obžalobu. K odstráneniu rozporov navzájom si odporujúcich dôkazov môže dôjsť až po prejednaní veci a zhodnotení dôkazov súdom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to, že zo strany prokuratúry nebolo zistené nezákonné rozhodnutie, žiadosť o predbežné prerokovanie je v plnom rozsahu nedôvodná. Podaním zo dňa 27.10.2011 upravil žalobca žalobný návrh v časti označenia subjektu konajúceho v mene žalovanej, keď za orgán príslušný konať v mene žalovanej Slovenskej republiky označil Ministerstvo spravodlivosti SR, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR vyplynulo, že označenie žalovanej: SR v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR považuje za nesprávne označenie orgánu príslušného konať v mene štátu, a teda za prekážku v postupe v konaní - vadu procesného zastúpenia žalovanej; ktorú je potrebné odstrániť postupom v zmysle § 104 ods. 2 OSP, resp. ak nedôjde k odstráneniu tejto prekážky, je potrebné konanie voči Slovenskej republike Ministerstvo spravodlivosti SR zastaviť.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že žiada návrhu vyhovieť, poukázal na judikát NS z 30.03.2011, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pasívne legitimovaná je v danom prípade SR
- v zastúpení Generálna prokuratúra SR. Žalovaná istina pozostáva výlučne zo záloh, ktoré musel žalobca zaplatiť advokátovi v rámci trestného konania. Predmetom konania je rozhodnutie - obžaloba, ktorú podala Okresná prokuratúra BA III 18.09.2007, č.k. 2Pv /1126/06, ktorým rozhodnutím nevyužila prokuratúra možnosť stíhať iba tie osoby, u ktorých mala dostatočné množstvo dôkazov nasvedčujúcich tomu, že spáchali trestný čin. Z prednesu zástupcu odporcu vyplynulo, že žiada návrh zamietnuť, poukázal, že zástupca žalovaného nie je správne označený, pretože ak je vznesenie podkladom žaloby, mala byť SR v tomto konaní zastupovaná MV SR, resp. ak je podkladom vydaný trestný rozkaz, odsudzujúci, resp. oslobodzujúci rozsudok, mala by v tomto konaní na strane žalovaného vystupovať SR zastúpená MS SR. V prípade, ak nie je možné príslušný orgán zistiť, zastupuje SR ten, kto začal konať ako prvý. Základom týchto právnych sporov je existencia objektívnej zodpovednosti prísl. orgánu. Objektívnosť však nespočíva len v nemožnosti sa jej zbaviť, ale aj v objektívne väzbe medzi v danom prípade nezákonným rozhodnutím a orgánom, ktorý za jeho vydanie zodpovedá. V konaní zatiaľ nebolo prezentované rozhodnutie, za vydanie ktorého by objektívne zodpovedala ktorákoľvek súčasť prokuratúry. Je teda zrejmé, že GP nikdy nebola príslušným orgánom a jej príslušnosť zastupovať štát nemožno založiť ani tým, že ako jediný z oslovených orgánov poslal žalobcovi vecnú odpoveď. Zákon č. 514/2003 Z.z. nepozná a nedefinuje žiadne konanie o návrhu na predbežné prerokovanie nároku, neukladá oslovenému ústrednému orgánu ani len povinnosť potvrdiť príjem takejto písomnosti. V príjmových pokladničných dokladoch absentuje č. pokladničného denníka, čím vzniká podozrenie, či platby boli vôbec realizované. Titulom záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi vznikla vyčíslená suma, ktorú zaplatil advokátovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Podstatu právnej argumentácie tvorí vyjadrenie MS SR, ktoré odkazuje na rozhodnutie NS SR, preto žalobca žaloval práve GP SR konajúcu za SR, nakoľko GP SR začala konať vo veci náhrady škody ako prvá.
Titulom záverečnej reči zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu, navrhol na toto neprihliadať, keďže sa jedná odlišný právny titul, než je titul nezákonného rozhodnutia. Plnenie titulom nesprávneho úradného postupu nebolo predbežne prerokované, pri nesprávnom úradnom postupe nie je potrebné čakať na ukončenie konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, zároveň uplatnil námietku premlčania, pretože k premlčaniu nároku došlo v septembri 2010, t.j. 3 roky od podania obžaloby. Žiadal návrh v celosti zamietnuť.
Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa z.č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci. Podľa § 4 ods. 1 bod 1. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Žalobca sa návrhom domáha od Slovenskej republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatenia 958,58,-EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
- uznesením o vznesení obvinenia OR PZ Bratislava Nové mesto - východ dňa 15.11.2006, ČVS: ORP-3622/1-OVS-B3-06, vydaným v konaní v ktorom bol žalobca neskôr spod podanej obžaloby oslobodený. Za škodu spôsobenú týmto rozhodnutím žalobca označil trovy obhajoby ním vynaložené v priebehu uvedeného trestného stíhania.
Vzhľadom na námietku žalovaného, že zástupca žalovaného nie je správne označený a príslušným orgánom by malo byť Ministerstvo vnútra SR, resp. Ministerstvo spravodlivosti SR, súd sa zaoberal otázkou, ktorý z orgánov štátu uvedených v § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. by mal v danej veci konať v mene štátu.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.) podal žalobca na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré postúpilo žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody s poukazom na ust. § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) z.č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu vnútra SR, ktoré následne postúpilo žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá vo veci začala konať ako prvá a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietla, nakoľko bola v plnom rozsahu nedôvodná.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Generálna prokuratúra SR sa stala orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. citovaného zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občianskym zákonníkom).
Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009) Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Zvolením obhajcu v trestnom konaní žalobca využil svoje právo dané Ústavou SR v čl. 47 ods.2. Postavenie právneho
zástupcu obvineného v trestnom konaní umocňuje skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu nemôže byť podľa judikatúry Ústavného súdu SR porušené, ak právo na obhajobu uplatnil zvolený alebo ustanovený zástupca (sp.zn.II ÚS 218/2000 z 12.9.2000).
V konaní bolo preukázané, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 04.03.2011, adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR, domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody vo výške 958,58 Eur, v rámci predbežného prerokovania, titulom náhrady nákladov jeho obhajoby v trestnom konaní, ktorá žiadosť bola následne postúpená Generálnej prokuratúre SR, ktorá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietla. Náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a následným podaním obžaloby prokurátorom na súd. Úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané a cielené na zmenu nezákonného stavu a na účelnú ochranu žalobcu ako obvineného, podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní.
Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní vyvolalo zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre žalobcu, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia a podanie obžaloby prokurátorom, bolo teda príčinou vzniku trov za úkony obhajoby v záujme žalobcu. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané. Súd na základe uvedeného priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením preddavkov na náhradu trov obhajoby v uplatnenej výške za úkony vykonané advokátom v trestnom konaní. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci.
O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods.1, veta prvá a ods.2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ods. 3, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal k príslušenstvu pohľadávky odo dňa nasledujúceho od doručenia listu žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t.j. od 24.05.2011 vo výške 9% ročne z dlžnej sumy Eur do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 338,51 eura. Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi za nasledujúce právne úkony právnej služby:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania dňa 26.05.2011 2x á 51,45 Eur, + režijný paušál 2x 7,41 Eur, t.j. celkom 117,72 Eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na pojednávaní dňa 11.06.2012, 16.07.2012- 2x á 51,45 Eur, + režijný paušál 2x 7,63 Eur, t.j. celkom 118,16 Eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 22.02.2012, 1 základnej sadzby 1x á 12,86 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, t.j. celkom 20,49 Eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 5, § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.),
Cestovné náhrady:
- cestovné dňa 22.02.2012 Dolný Kubín - Bratislava a späť spolu 134,57 Eur (506 km, pri spotrebe 5,8 l, cena paliva 1,430 Eur, pri základnej sadzbe na 1 km 0,183 Eur)
- cestovné dňa 11.06.2012 Dolný Kubín - Bratislava a späť spolu 133,54 Eur (506 km, pri spotrebe 5,8 l, cena paliva 1,395 Eur, pri základnej sadzbe na 1 km 0,183 Eur)
- cestovné dňa 16.07.2012 Dolný Kubín - Bratislava a späť spolu 133,39 Eur (506 km, pri spotrebe 5,8 l, cena paliva 1,390 Eur, pri základnej sadzbe na 1 km 0,183 Eur) (§ 16 ods. 4, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., z.č. 283/2002 o cestovných náhradách),
Spolu cestovné náhrady: 401,50 Eur
Náhrada za stratu času dňa 22.02.2012 - 12 polhodín x 12,71, t.j. 152,52 Eur; náhrada za stratu času dňa 11.06.2012 - 12 polhodín x 12,71, t.j. 152,52 Eur; dňa 16.07.2012 - 12 polhodín x 12,71, t.j. 152,52 Eur; (§ 17 ods. 1, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.), t.j. spolu 457,56 Eur.
Trovy právneho zastúpenia 1 115,43 Eur 20% DPH 223,08 Eur Trovy právneho zastúpenia s DPH 1 338,51 Eur
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu v uplatnenom rozsahu - účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012- za tento úkon súd priznal odmenu vo výške 1 základnej tarifnej sadzby podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky, keďže išlo obhajobu žalobcu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej. O povinnosti zaplatiť priznanú náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu - advokátovi, súd rozhodol podľa § 149 ods. 1, O.s.p.
Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Keďže žalovaný je rovnako oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd ho z uvedeného dôvodu nezaviazal na úhradu súdneho poplatku za konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).