Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/77/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného S.. K. K., advokátom so sídlom D., N. XX, proti povinnej: U. R., bytom D. R. D., A. XXX/XX, o vymoženie 523,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -54 zo dňa 25. mája 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke S.. E. C. trovy exekúcie vo výške 105,30 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ust. , a Ex. por. platného v čase začatia konania, ako aj ustanoveniami vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie nasledovne: a/ odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 23,24 eur (7 x 3,32 Eur - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu), b/ odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu 26,56 eur (4 hod. x 6,64 eur - zaregistrovanie návrhu 15 minút, žiadosť o udelenie poverenia 15 minút, oprava návrhu 10 minút, zaslanie opraveného návrhu na súd 10 minút, upovedomenie o začatí exekúcie 30 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti 4 x 10 minút, výzva na úhradu pohľadávky 2 x 10 minút, príkaz na začatie exekúcie 20 minút, exekučný príkaz 20 minút, predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov exekúcie 35 minút, t. j. spolu 200 minút, čo predstavuje štyri začaté hodiny), c/ hotové výdavky (poštovné - 12x zásielka po 1,33 eur, 4x zásielka po 1,59 eur a 18x zásielka po 0,80 eur + poplatok banke 0,13 eur + kancelárske náklady

- papier a toner 6,24 eur, obálky 2,69 eur a spisový obal 0,13 eur) 36,72 eur + 0,13 eur + 9,19 eur, d/ DPH z priznanej odmeny vo výške 9,46 eur. Súd nepriznal exekútorke sumu 33,20 eur ako odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko dospel k záveru, že pre vykonanie exekúcie bolo účelne potrebných 4 hodiny. Účelnosť v danom prípade súd posúdil podľa spôsobu exekúcie, podľa jej rozsahu, ako aj podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok vzniknutých v konaní. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu odôvodnil časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov a čas strávený súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch v konečnom dôsledku spočítal. K náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného z dôvodu, že rozhodcovský súd na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc konať, no aj napriek tomu oprávnený podal návrh na začatie rozhodcovského konania a následne aj návrh na vykonanie exekúcie. Vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neplatnú mohol oprávnený predpokladať aj s poukazom na spotrebiteľské právo Európske únie, ktorej je Slovenská republika platným členom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s výškou trov priznaných súdnej

exekútorke. Namietal, že vo veci došlo k duplicitnému priznaniu odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky (časovej i paušálnej odmeny) za totožné úkony. Mal za to, že vyhláška presne stanovuje, ktoré úkony sú odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur a za tieto úkony už exekútorke nepatrí hodinová sadzba 6,64 eur. Navyše, kým za úkony uvedené v § 15 ods. 1 pod písm. g/ až j/ patrí exekútorke odmena za každý úkon, pri úkonoch podľa písm. a/ až f/ jej patrí odmena len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát taký úkon vykonala. Ďalej uviedol, že súd pochybil, keď exekútorke priznal odmenu za úkon: „predloženie návrhu na zastavenie exekúcie“ a „špecifikácia trov exekúcie“, ktoré úkony nie sú účelne vynaložené na exekúciu, a teda jej za ne nepatrí odmena. Úkonom „vyúčtovanie trov exekúcie“ exekútorka sledovala len záujem na priznaní trov, a nesmeroval k vymoženiu pohľadávky oprávneného.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa

Exekúcia bola v danej veci zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. uznesením súdu č.k. -33 zo dňa 12.12.2011, ktorým súd taktiež zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2010, ako aj návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora S.. E. C. a na poverenie súdneho exekútora S.. W. J. zo dňa 02.09.2010. Súd prvého stupňa oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi S.. E. C. náhradu trov exekúcie 105,30 eur. Na odvolanie oprávneného odvolací súd uznesením č.k. -46 zo dňa 16.02.2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil, potvrdil a vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením opätovne rozhodol o trovách exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa

určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že prvostupňový súd v súlade s ustanovením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Za trovy exekúcie sa vo všeobecnosti považuje odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pre určenie účelne vynaloženého času na exekúciu je potrebné, aby čas strávený súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch bol v konečnom dôsledku spočítaný, pretože podstatný je celkový vynaložený čas a nie čas jednotlivých úkonov. Na druhej strane, v zmysle citovaného ust. § 14 ods. 1 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určí podľa počtu hodín účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sú výslovne ustanovené v § 15 vyhlášky. Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv. časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnemu exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu, prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Je logické, že časová odmena má pokryť všetok čas, ktorý exekútor strávil exekučnou činnosťou, teda aj čas za realizáciu úkonov, odmeňovaných paušálnou odmenou. Netreba pritom zabúdať na fakt, že v niektorých prípadoch patrí exekútorovi paušálna odmena za úkony doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a pod.), a teda vyslovene nezahŕňa odmenu za vyhotovenie týchto písomností, ktoré sa doručujú. Opačný názor by viedol k tomu, že exekútor bude síce odmenený napríklad za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale nie za jeho vyhotovenie. Odvolací súd sa teda v tomto smere nestotožnil s námietkou oprávneného a v zhode s názorom prvostupňového súdu zastáva právny názor, že je plne v súlade s právom, ak súdnemu exekútorovi bude priznaná tzv. časová (hodinová) odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie a k tejto odmene pristúpi aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle § 15 odmeňované.

Súd má pritom povinnosť odmenu uplatnenú súdnym exekútorom preskúmať aj z hľadiska, či deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. Časová špecifikácia jednotlivých úkonov podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky predpokladá teda posúdenie účelnosti času potrebného na vynaloženie exekúcie. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne priznal exekútorke odmenu za celkom 4 hodiny exekučnej činnosti účelne vynaložených na predmetnú exekúciu podľa vyhlášky č. á 6,64 eur, t.j. sumu 26,56 eur. Takto vymedzený čas odvolací súd vzhľadom na úkony, za ktoré si exekútorka časovú odmenu uplatnila, považuje za primeraný.

Pokiaľ oprávnený namieta, že súd pochybil, keď exekútorke priznal odmenu za úkon: „predloženie návrhu na zastavenie exekúcie“, ktorý úkon nie sú účelne vynaložený na exekúciu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tomto smere postupoval správne. Súdna exekútorka je nielen oprávnená, ale v zmysle § 57 ods. 4 Ex. por. dokonca povinná podať návrh na zastavenie exekúcie, ak má za to, že sú dané zákonné dôvody na jej zastavenie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je tak nepochybne úkonom exekučnej činnosti, vykonávanej v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, za ktorý exekútorke patrí časová odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Je pravdou, že za úkon „špecifikácia trov exekúcie“ súdnej exekútorke časová odmena nepatrí, pretože tento úkon priamo s vykonávaním exekúcie nesúvisí, avšak pokiaľ súd prvého stupňa priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ za čas strávený úkonom „predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov exekúcie“ v trvaní 35 min., odvolací súd mal za to, že tento časový údaj je primeraný povahe, rozsahu a charakteru návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, a teda jej patrí odmena za jeho vykonanie v rozsahu, ktorý stanovil súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne postupoval i pri priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 46,04 eur.

Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného ohľadne priznania paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 písm. c/ za dve doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, odvolací sú konštatoval, že je dôvodná. Súdnej exekútorke podľa dikcie ust. prináleží paušálna odmena len za jedno doručenie a nie za každé doručenie. Vyhl. č. v znení účinnom do 30.04.2008 v vymedzuje, ktoré úkony súdneho exekútora sa odmeňujú paušálnou sumou, pričom za úkony doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, ako aj doručenie exekučného príkazu nemožno priznať paušálnu odmenu opakovane, za každé jedno doručenie. Správne teda patrí súdnej exekútorke paušálna odmena podľa v spojení s vyhlášky č. 19,92 eur za 6 úkonov exekučnej činnosti (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu).

Ďalej súd prvého stupňa nepostupoval správne pri výpočte DPH, patriacej súdnej exekútorke.

Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Novelou, účinnou od 01.01.2012, zavedenou do Exekučného poriadku ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, však bolo znenie zmenené tak, že za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Exekučný poriadok v znení novely pritom neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012, a na vec tak bolo nutné aplikovať nové ustanovenia účinné v čase, v ktorom o trovách exekúcie rozhoduje súd.

Súd bol pri svojom rozhodovaní vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení viazaný aktuálnou právnou úpravou, ktorá medzičasom nadobudla účinnosť, a preto odvolací súd konštatoval, že DPH patrí súdnej exekútorke nielen z odmeny, ako rozhodol prvostupňový súd, ale i z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky (46,04 eur). DPH súdnej exekútorky tak predstavuje sumu 17,58 eur.

Spolu trovy exekúcie predstavujú sumu 110,10 eur, t.j. viac, ako priznal súd prvého stupňa. Nakoľko však proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie len oprávnený, ktorý tvrdil, že suma súdom prvého stupňa priznaných trov exekúcie mala byť nižšia a súdna exekútorka sa proti rozhodnutiu súdu neodvolala, odvolací súd nemohol rozhodnúť v neprospech odvolateľa oprávneného.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.