Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-197-2006.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/197/2006
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného : SR - Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava, Špitálska 14, 812 13 Bratislava, IČO: 00725795, proti povinnému : C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D. P. o vymoženie sumy 66,38 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, 040 11 Košice vo výške 30,68 € a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 2 000,- Sk (66,38 €) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia- bloku na pokutu č. AA 1109131, ktoré vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v Bratislave dňa 27.2.2004. Súdny exekútor JUDr. Andrej Dembický požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 15.5.2006 pod číslom 5710 009771*.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu oznámenie o uplynutí prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. V zmysle uvedeného žiadal súd, aby v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu a rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil v prílohe k oznámeniu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné
uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 12.3.2007, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§7 ods. 2 a 3 - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. (§ 203 ods. 1,2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 30,68 € a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.
- získanie poverenia 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 €
Odmena exekútora: 16,60 €
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 6,78 €
- založenie exekučného spisu 3,32 €
20 % DPH : 3,98 €
Trovy exekúcie celkom: 30,68 €
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie súd nezapočítal čas za úkon „spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie“ podľa § 57 EP exekučný úkon v trvaní 60 minút a „ vrátenie poverenia “ v trvaní 10 minút, pretože súd nepovažuje tento úkon za úkon smerujúci k uskutočneniu účelu exekúcie, a teda má za to, že uvedený úkon nie je úkonom účelne vynaloženým na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. Uvedený úkon má administratívnu povahu, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhl.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, teda súdny exekútor za nich žiadnu DPH neplatil. Súd priznal náhradu poštovného súdnemu exekútorovi iba v skutočne zaplatenej sume.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.