Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/854/2011

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Martin Rišian, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna Poisťovňa Bratislava, pobočka Čadca, IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta, 813 63 Bratislava, proti povinnému: G. O., K.. XX.XX.XXXX, P. X, XXX XX S. K. Q., o námietkach voči exekúcii a predbežným trovám exekúcie, takto

rozhodol:

I. Námietky povinnej voči vedenej exekúcii z a m i e t a .

II. Námietky povinnej voči predbežným trovám vedenej exekúcii z a m i e t a .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti exekútora, tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 107005* dňa 06.12.2011.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, povinná podala v zákonom stanovenej lehote námietky proti vedenej exekúcii. Žiadala, aby súd zastavil vedenú exekúciu, z dôvodu jej neprípustnosti. Namietala, že dodnes súd nerozhodol o vyporiadaní BSM, na základe čoho nie je výlučnou vlastníčkou hnuteľného ani nehnuteľného majetku, a preto považovala vedenú exekúciu za nezákonnú. Ďalej tvrdila, že je príjmy klesli pod úroveň životného minima a v súčasnosti nemá možnosť zvýšiť príjem. Povinná súčasne namietala aj exekútorom vyčíslenú sumu 812 eur predbežných trov exekúcie uvedenú v upovedomení i začatí exekúcie, pričom tvrdila, že tieto sú v rozpore zo zákonom ako aj z dobrými mravmi.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že povinnú viac krát vyzvali na úhradu dlžného poistného na základe exekučného titulu. So zastavením exekúcie nesúhlasili, keď poukazovali na to, že dlžnú sumu sa pokúšali vymáhať aj mimo exekútora a však neúspešne. Zastávali názor, že odo dňa 20. 04. 2009, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť', až do podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28. 11. 2011 mala povinná dostatok času nato, aby svoj dlh uhradila aspoň čiastočne, pretože ako vyplýva z výpisov daňových priznaní, v čase vzniku predmetného dlhu mala povinná príjem, z ktorého mohla postupne uhrádzať pohľadávku. Povinná však svoj dlh neuhradila ani napriek viacerým upozorneniam a preto podali návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o vysporiadanie BSM má povinná v zmysle § 56 Exekučného poriadku podať návrh na odklad exekúcie do skončenia konania o BSM. Ďalej uviedol, že prehlásenie povinnej o nemajetnosti nie je dôvodom na zastavenie vedenej exekúcie. Čo sa týka trov exekúcie ich výška je predbežná, ktorá sa môže v priebehu exekúcie meniť vzhľadom na vzniknuté náklady.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený na základe podaných námietok preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že oprávnený má právo podať návrh na vykonanie exekúcie v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, táto skutočnosť je nevyhnutným predpokladom pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Povinná mala uhradiť oprávnenému na základe exekučného titulu (rozhodnutie č.k. 700-1710043909- GC04/09 zo dňa 11.03.2009, vydaný Sociálnou poisťovňou pobočka Čadca) pohľadávku v celkovej výške 1922,92 eur s príslušenstvom.

Námietky podala povinná v zákonom stanovenej lehote, avšak skutočnosti, ktoré udáva v týchto námietkach, nie sú podľa názoru exekučného súdu skutočnosťami, ktoré odôvodňovali vyhovenie podaným námietkam a následné zastavenie vedenej exekúcie. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že tento spĺňa všetky stránky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti.

Pokiaľ povinná poukazovala na to, že v súčasnosti ešte nie je skončené konanie o vysporiadanie BSM na základe čoho nie je výlučnou vlastníčkou hnuteľného ani nehnuteľného majetku, súd tu poznamenáva. Konanie o vysporiadanie BSM je konaním, ktoré prebieha nezávisle od exekučného konania t.j. takéto konanie nebráni súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu spôsobom, ktorý pripúšťa exekučný poriadok. A však v prípade ak povinná zastáva názor, že takéto konanie by mohlo do značnej mieri ovplyvniť výkon exekúcie, môže v súdu v zmysle § 56 Exekučného poriadku doručiť návrh na odklad exekúcie do skončenia konania o vysporiadanie BSM, ktorý súd osobitne posúdi. Čo sa týka prehlásenia povinnej o tom, že nie je výlučnou vlastníčkou hnuteľného ani nehnuteľného majetku súd konštatuje, že takáto skutočnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom zisťovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku vykonáva v priebehu exekúcie súdny exekútor. Rovnako mal súd za to, že z predloženého spisu nebolo nijako preukázané, že výkon exekúcie prebieha nezákonne, čím sa nepotvrdili tvrdenia povinnej o nezákonnosti vedenej exekúcie.

Vychádzajúc z toho, že povinná v rámci exekučného konania neuviedla žiadne iné dôvody spôsobujúce neprípustnosť vedenej exekúcie, jej nezákonnosť, alebo nevykonateľnosť exekučného titulu, súd podané námietky ako nedôvodné zamietol.

V prípade povinnou namietaných predbežných trov exekúcie súd poukazuje na nasledovné zákonné ustanovenia a skutočnosti.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) - trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 201 ods. 1 EP - predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 EP - účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky - odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur

Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky - ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.

Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhlášky - ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Súd mal z upovedomenia o začatí exekúcie preukázané, že predbežné trovy boli určené sumou vo výške 320 eur ak povinná uhradí dlžnú sumu do 14 dní od doručenia upovedomenia. Predmetná suma zahŕňa odmenu exekútora 192,50 eur + 38,50 eur DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 89 eur ku dňu vydania upovedomenia. Ak povinná sumu v uvedenej lehote neuhradí suma trov exekúcie môže byť zvýšená až na 812 eur t.j. odmena 385 eur, DPH 77 eur, hotové výdavky 350 eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedený skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenie, súd konštatuje, že pri spôsobe určenia predbežných trov exekúcie nezistil rozpor s citovanými ustanoveniami vyhlášky č. ako aj s ustanovenia Exekučného poriadku a preto námietky povinnej proti trovám exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol. Na záver súd poznamenáva, že povinný v námietkach vôbec nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť vyčíslenia predbežných trov exekúcie ako aj určenia ich výšky.

Na záver súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že ide o predbežné trovy exekúcie, ich úplné vyúčtovanie a preukázanie musí exekútor vykonať po vymožení pohľadávky v prospech oprávneného, a to k rukám povinnej. Prípadný preplatok na predbežných trovách exekúcie bude povinnej zo strany exekútora vrátený.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.