Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcov: 1. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. D. XXXXX/X, D., 2. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovaným: 1. N. banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, 2. Dražobná spoločnosť a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zastúpený STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, o určenie, že zmluva o spotrebnom úvere je neplatná a ďalšie, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej 1 sa priznáva proti žalobcovi 1 a žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanej 2 sa priznáva proti žalobcovi 1 a žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1 a 2 sa žalobou zo dňa 28.06.2019 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že: 1.1. zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 26.11.2013 uzavretá medzi žalobcom 1 a žalovaným je neplatná, 1.2. zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX zo dňa 26.11.2013 je neplatná, 1.3. žalovaným 1 použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k/, je neplatná, 1.4. neprijateľnú podmienku V článku IV. Úroky v bode 6. Zmluvy: Zmluvné strany sa dohodli, že pri úhrade omeškanej anuitnej splátky Úveru a/alebo splátky úrokov a/alebo Poplatkov, a/alebo úroku z omeškania , resp. celej dlžnej sumy po splatnosti Úveru, sa prijatá suma peňažných prostriedkov zaúčtuje na náklady spojené s uplatnením omeškanej splátky, resp. celej dlžnej sumy, Poplatky, Úroky z omeškania, Splátku úveru alebo na Úroky a splátku Úveru v uvedenom poradí. Táto dohoda o poradí zaúčtovania prijatých súm peňažných prostriedkov na zaplatenie dlhu platí naďalej aj v prípade zániku tejto zmluvy za neplatnú, 1.5. neprijateľnú podmienku V článku IV. Úroky v bode 8. Zmluvy: Veriteľ má právo požiadať Dlžníka o predčasné splatenie Úveru a jeho Príslušenstva alebo Úver a jeho Príslušenstvo stanú predčasne splatnými v prípadoch podľa tejto Zmluvy alebo OP, najmä ak Dlžník poruší akúkoľvek povinnosti z tejto Zmluvy a/alebo zo zabezpečovacích zmlúv a/alebo z akejkoľvek inej zmluvy či zmlúv Veriteľ má právo požiadať Dlžníka o predčasné splatenie úveru a jeho Príslušenstva z dôvodu omeškania so zaplatením

Anuitnej splátky po uplynutí troch (3) mesiacov od omeškania so zaplatením Anuitnej splátky. Na predčasné splatenie úveru Veriteľ Dlžníka upozorní v lehote najmenej pätnásť (15) kalendárnych dní pred dňom požadovanej splatnosti Úveru za neplatnú, 1.6. neprijateľnú podmienku V článku IV. Úroky v bode 9. Zmluvy: Dlžník týmto splnomocňuje Veriteľa akéhokoľvek iného účtu Dlžníka uvedeného Veriteľom ako Bankou. Dlžník na to, aby v Platobný deň uhradil Anitnú splátku a/alebo Poplatky a/alebo Úroky z omeškania a/alebo náklady spojené s uplatnením omeškanej splátky, resp. celej dlžnej sumy podľa tejto Zmluvy alebo ich časť z Účtu Dlžníka uvedeného v čl. 2 tejto Zmluvy alebo z akéhokoľvek iného účtu Dlžníka uvedeného Veriteľom ako Bankou. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na dohodnutom Účte najneskôr v Platobný deň dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie splatnej splátky, resp. dlžnej sumy, za neplatnú, 1.7. že právny úkon záložného veriteľa Prima banka, a.s., výkon záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi žalobcom 1 a žalovaným 1 formou dobrovoľnej dražby je neplatný, 1.8. že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť a.s. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 1 zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Z. v katastrálnom území C., obec C., okres Z. v k.ú. C., obec C., okres Z., parcely W. ,,C“, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 342 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parc. č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 26 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/ X v spoluvlastníckom podiele 1/1 a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Z. v katastrálnom území C., obec C., okres Z. v k.ú. C., obec C., okres Z., parcely W. ,,C“, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 160 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 sú neplatné. Žalobcovia 1 a 2 žalobu odôvodnili tým, že im hrozí zásah do ich práv a právom chránených záujmov, žalovaný 2 má v úmysle vydražiť ich nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že celková výška úveru bola 60.600 eur. Právny predchodca žalovaného 1 im neposkytol úver v dohodnutej výške, ale len 60.015,20 eur v dôsledku bankou uplatnených poplatkov. Zmluvu o úvere tak žalobca 1 považuje za neplatnú. Jedná sa o formulárovú zmluvu a nemohol ovplyvniť jej obsah s neprijateľnými podmienkami. Právny predchodca žalobcu 1 neskúmal bonitu klienta, pred podpisom zmluvy mu nedal OP, VOP, Cenník. V zmluve nebola dohodnutá výška splátky ani celkové náklady na úver. Po podpise zmluvy mu z banky zatelefonovali, že bude platiť splátku vo výške 272,96 eur. Pri 51. splátke banka zaúčtovala sumu 51.887,12 eur, čo mu je dodnes nepochopiteľné. Dňa 13.08.2018 mu telefonovala matka o začatí výkonu záložného práva. Banka mu neoznámila, že sa so splácaním dlhu dostal do omeškania a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Považuje to za konanie banky v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žiada, aby súd podrobil zmluvu kontrole. Žalobcovia ďalej viedli, že 26.11.2013 zavrel žalobca 2 ako záložca so žalovaným 1 ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcim sa v k.ú. C., okres Z., N. reg. ,,C“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 342 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, pac. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, súp. č. XXX, rodinný dom na parc. č. XXX/X, vlastník v 1/1 - žalobca 2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v k.ú. C., okres Z., N. reg. ,,C“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 160 m2, vlastník v 1/1 - žalobca 2. Žalobca 1 sa dňa 20.12.2013 stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v máji 2015 prišiel o prácu, nemohol preto splátky úveru platiť. Neskôr úver splácal v rámci svojich možností, no v roku 2017 opäť prišiel o prácu. Úver splácal tak, ako vládal, no banka už prestala realizovať inkaso z jeho účtu, hoci na ňom mal dostatok finančných prostriedkov. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu. V roku 2018 tak dražobná spoločnosť začala podnikať kroky smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Má za to, že banka nepostupovala v súlade so zákonom a to aj napriek tom, že vedela o jeho ťažkej situácii. V dome bývajú žalobcovia 1 a 2 spolu s rodičmi žalobcu 2, ktorí majú 70 rokov. Žalobcovia boli uvedení do omylu, spoliehali sa na čestné jednanie banky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru mu nikdy nebolo doručené. Podľa ustálenej súdnej praxe ak si dodávateľ účtuje poplatok za poskytnutie úveru, požaduje neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona. Žalobcovia napokon uviedli, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny vzťah pre účastníkov sporu. Bez jeho určenia je ich právo ohrozené a bez tohto určenia je ich právne postavenie neisté.

2. Žalovaný 1 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je podaná bezdôvodne a špekulatívne s cieľom zmariť vymoženie pohľadávky zo strany žalovaného 1. Uviedol, že žalovaný 1 sa po uzavretí

zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX dňa 26.11.2013 zaviazal pravidelne splácať poskytnutý úver v riadne dohodnutom splátkovom termíne. Potom, ako svoju zmluvnú povinnosť porušil, žalovaný 1 žalobcu 1 vyzýval okrem upomienok aj sms správami na tel. č. +XXXXXXXXXXXX. V upomienke III. zo dňa 19.02.2018 bol žalobca 1 upozornený, že v prípade nehradenia omeškanej pohľadávky vo výške 1.302,45 eur, žalovaný 1 pristúpi k predčasnej splatnosti a bude požadovať okamžité splatenie celej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nereagoval, žalovaný 1 v súlade s platnou právnou úpravou pristúpil k zosplatneniu úveru. Opakované tvrdenia žalobcu 1 o tom, že nebol informovaní o zosplatnení predmetného úveru nie sú pravdivé. Keďže úver mal charakter úveru na bývanie, bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a žalovaný 1 v postavení záložného veriteľa bol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva v prípade nedodržania podmienok splácania úveru. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že ako vyplýva z ustanovení § 53 ods. 1 až 3 používanie ,,formulárových typov“ právny poriadok SR nezakazuje. V rozpore s právom je len používanie neprijateľných zmluvných podmienok v takýchto zmluvách so spotrebiteľmi. Klient (aj žalobca) má možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy v obmedzenom rozsahu (výška úveru, doba trvania zmluvy, termín splátky, výšku splátky- samozrejme s ohľadom na výšku úveru a dobu splácania úveru) a iné. Samozrejme, v prípade, ak klient nesúhlasí so zmluvnými podmienkami, ktorých obsah nemôže ovplyvniť, k zatvoreniu zmluvy nedôjde. Žalovaný 1 má za to, že zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované ust. o bankách. Výška pravidelnej mesačne splátky úveru nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, ako sa žalobcovia mylne domnievajú. Ale aj táto ako žalobcovia uviedli, im bola žalovanou 1 oznámená. V ďalšom žalovaný 1 uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na str. 2 bod II. zabezpečená pohľadávka presne vymenováva, čo sa záložnou zmluvou zabezpečilo. Poukazoval na ust. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ,,V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“. V zmysle uvedeného, v prípade, ak žalobcovia spochybňujú platnosť záložnej zmluvy, sú oprávnení uplatniť zákonom stanovený postup domáhania sa prípadného porušenia svojich práv určením neplatnosti dražby. Žalovaný 1 má za to, že podanie žaloby vo veci samej bolo neodôvodnené. Je zrejmé, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením svojho dlhu vyplývajúceho z Úverovej zmluvy (bez ohľadu na jej platnosť alebo neplatnosť) žalovaný 1 bol oprávnený vykonať a aj vykonal záložné právo v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný 1 ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je neplatná. Žalovaný 1 v závere svojho vyjadrenia uviedol, že návrh žalobcov, aby súd vyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky v bodoch IV až VI považuje za neopodstatnený a zjavne neodôvodnený. V prípade návrhu na vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v čl. IV. bod 6 žalovaný 1 uviedol, že uvedenú zmluvnú podmienku voči žalobcom nikdy neuplatňoval a v prípade zameškanej splátky úveru sa suma zaúčtovala výhradne na istinu úveru. K bodu V. návrhu rozsudku ohľadom vyhlásenia neprijateľnej podmienky žalovaný 1 uvádza, že bod 8. Zmluvy týkajúci sa predčasnej splatnosti je len opísanou literou zákona v prípade predčasného zosplatnenia, a to ustanovení a . K bodu VI navrhovaného rozsudku žalovaný 1 uviedol, že ide o štandardný záväzok dlžníka, že zabezpečí na úverovom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu mesačnej splátky úveru, ktorá je vykonávaná automaticky ku dňu splatnosti úveru. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný 1 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému 1 priznal proti žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta nedostatok vecnej pasívnej žalovaného 2 vo vzťahu k petitom 1-7. Uviedol, že žalovaný 2 nie je zmluvnou stranou úverovej zmluvy a rovnako nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy. To znamená, že žalovaný 2 ako dražobník nie je nositeľom žiadnych subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov z úverovej ani zo záložnej zmluvy existujúcich výlučne medzi žalobcom 1 a žalovaným 1. Žalovaný 2 ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu, ako jednu z foriem záložného práva, odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného 1 ako záložného veriteľa realizovať. Ak oprávnenie žalovaného 1 ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) alebo trvalo (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia vo veci samej), má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. Z toho je zrejmé, že žalovaný 2 nie je v časti súdneho konania týkajúcej sa posudzovania platnosti Úverovej zmluvy a platnosti Záložnej zmluvy, t.j. vo vzťahu k petitom č. 1-7 žaloby pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že petit č. 8 nekorešponduje s platnou právnou úpravou. Z dikcie o dobrovoľných dražbách explicitne vyplýva, že žalobca má možnosť sa domáhať vyslovenia neplatnosti

dražby ako celku, a nie jednotlivých úkonov dražobníka podľa zákona, z ktorých dražba pozostáva. Petit č. 8 žaloby nie je konformný s platnou právnou úpravou, a preto z právneho hľadiska neobstojí a nemožno mu vyhovieť. Ďalej uviedol, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú možnosť danú na základe , v zmysle ktorého,, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak“. S poukazom na vyššie uvedené, žalobu navrhol zamietnuť z absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, rozporu petitov žaloby s platnou právnou úpravou, nedôvodnosti a nepodloženosti námietok žalobcov a žalovanému 2 priznať proti žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia 1, 2 v podaní doručenom súdu 17.03.2020 uviedli, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor. Žalobcovia sú spotrebitelia. Vyhlásenie o predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.03.2018 je neplaný právny úkon. Táto písomnosť žalovaného 1 nebola žalobcovi 1 doručená. Žiadali, aby súd predmetnú vec posudzoval podľa ustanovení ( a nasl.). Žalovaný 1 nemá nárok na náhradu splátok splatných v budúcnosti. Žalovaný 1 nemal právo navrhnúť a realizovať výkon záložného práva ich nehnuteľností formou dražby. Predmetný úver by mal byť bez úrokov bez poplatkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1, že dlžná suma k 19.02.2018 je 1.302,45 eur. Žalovaný 1 sumu 54.887,12 eur nešpecifikoval, preto je nedôveryhodná. Nikto, ani im žalobcom nesmie uprieť právo ochrany spotrebiteľských práv.

5. Žalovaný 1 vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 06.10.2020 poukazoval na skutočnosť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy ( ). Pokiaľ ide o hlavný predmet, ten je vylúčený spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak bol vymedzený jasne a zrozumiteľne, a to isté platí aj vtedy, ak ide o otázku primeranosti ceny. Pokiaľ ide o dve podstatné náležitosti zmluvy, ktoré musia byť vždy dojednané, aby bola zmluva platná, a to predmet plnenia a cena, samy osobe nemožno posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o zabezpečenie právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne dojednaný predmet zmluvy a jeho cena. Ďalej uviedol, že poplatky predstavujú bežnú časť ceny úveru, na ktorú sa nevzťahuje súdny prieskum primeranosti. Napokon žalovaný 1 vo vyjadrení uviedol, že účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať dopady nerozvážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi, ale nie ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinnosti, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok prevzal. Procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Musí aj v prípade spotrebiteľského sporu byť vyvážené, aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany, avšak za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa, čo je aj tento prípad. Žalovaný 1 vo vyjadrení doručenom súdu 29.10.2020 uviedol, že predmetný úver splácal aj po dátume 12.07.2018, doteraz nevie jeho zostatok. Právny úkon predčasné zosplatnenie úveru považuje za neplatný. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1 mu neposkytol dohodnutý predmet zmluvy.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, výsluchom strán sporu, zmluvou o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 26.11.2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX zo dňa 26.11.2013, výpismi z LV č. XXX, XXXX, oznámením žalovaného 1 o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.08.2018, listom žalovaného 1 zo dňa 15.09.2018, listom žalovaného 1 zo dňa 17.09.2018, listom žalovaného 1 zo dňa 11.10.2018, listom žalovaného 1 zo dňa 31.10.2018, potvrdením o pobyte žalovaného 2 zo dňa 12.12.2018, oznámením žalovaného 2 o dražbe zo dňa 20.06.2019, výpismi z účtu žalovaného 1, oznámením žalovaného 2 o dražbe zo dňa 27.08.2019, oznámením žalovaného 1 zo dňa 16.03.2018 o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, znaleckým posudkom č. 60/2022 znalca X.. N. H. to dňa 18.02.2022, III. upomienkou žalovaného 2 zo dňa 19.02.2018, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.11.2013 bola medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - I. I., a.s. a žalobcom 1 uzavretá zmluva o spotrebnom úvere. Veriteľ sa v zmluve zaviazal poskytnúť dlžníkovi za podmienok dohodnutých v zmluve a obchodných podmienok peňažné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľnosti

alebo jej časti do výšky 100% z poskytnutého úveru. Dlžník sa zaviazal, že poskytnutý úver v dohodnutom čase vráti, zaplatí úroky, poplatky a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Celková výška úveru predstavovala sumu 60.600 eur. Lehota splatnosti úveru bola 30 rokov. Úver sa mal splácať mesačne. Úroková sadzba bola 3,39 % ročne, ktorá bola fixovaná na tri roky. Pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.11.2013 vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2, zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcim sa v k.ú. C., okres Z., N. reg. ,,C“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 342 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, pac. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, súp. č. XXX, rodinný dom na parc. č. XXX/X, vlastník v 1/1 - žalobca 2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v k.ú. C., okres Z., N. reg. ,,C“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 160 m2. Žalobca 1 nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. V 4652/2013, vklad povolený dňa 20.12.2013, č.z. 296/13. Žalobca 2 v záložnej zmluve prehlásil, že je oprávnený a ochotný zriadením záložného práva založiť nehnuteľnosti tvoriace záloh na zabezpečenie pohľadávky banky, a to v prospech záložného veriteľa. Ďalej žalobca prehlásil, že zmluvou bezpodmienečne a neodvolateľne zriaďuje v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu. Hodnota zálohu stanovená záložným veriteľom je vo výške 60.600 eur. Podľa čl. VIII bod 1,2,4 Zmluvy o zriadení záložného práva, ak dlžník nezaplatí zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, je záložný veriteľ oprávneným uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zmluvy a uspokojiť si svoje nároky výkonom záložného práva. Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva na ktorúkoľvek z vecí patriacich do zálohu za účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky alebo jej časti. Záložný veriteľ môže v rámci výkonu záložného práva uskutočniť priamy predaj zálohu, vyhlásiť verejnú súťaž, vykonať dobrovoľnú dražbu alebo zvoliť iný právne možný spôsob speňaženia zálohu. Podľa čl. VIII bod 6,7 záložnej zmluvy záložca sa zaväzuje poskytnúť záložnému veriteľovi pri výkone záložného práva všetku potrebnú súčinnosť a vykonať všetky úkony a kroky, ktoré záložný veriteľ považuje za nevyhnutné. Záložca je povinný umožniť a strpieť uspokojenie záložného veriteľa výkonom záložného práva i v prípade, ak zabezpečená pohľadávka bude či i len sčasti premlčaná. Žalobca 1 nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. V 4652/2013, vklad povolený dňa 20.12.2013, č.z. 296/13. Právny predchodca žalovaného v 1. rade I. I., a.s. listom zo dňa 16.03.2018 oznámila žalobcovi vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru. V listine sa uvádza, že napriek ustanoveniam úverovej zmluvy o včasnom a riadnom platení splátok táto povinnosť bola zo strany dlžníka porušená. Na základe toho bola vyhlásená predčasná (mimoriadna) splatnosť úveru ku dňu 16.03.2018. Dlžník bol vyzvaný na zaplatenie celej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá ku dňu vyhlásenia predstavovala sumu 56.253,73 eur. Žalobca 1 si túto listinu v odbernej lehote neprevzal. Napriek zosplatneniu úveru a výzvou na zaplatenie dlžník svoj záväzok veriteľovi neuhradil. Listom zo dňa 13.08.2018 žalovaný 1 oznámil žalobcovi 1 začatie výkonu záložného práva. V listine sa uvádza, že záložný veriteľ v súlade s l ods. 1 oznamuje, že začína výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa .

7. Zástupkyňa žalobcu 1 na pojednávaní uviedla, že aktuálne sa situácia stabilizovala a žalobca 1 naďalej predmetný úver spláca. Zmluvu považuje za neplatnú, keď správne malo byť uvedené, že sa jedná o úver na bývanie, v zmluve nie je uvedená mesačná splátka úveru, nie je v nej uvedené priemerné RPMN, chýba presný dátum splatenia úveru. Jedná sa o formulárovú zmluvu, žalobca 1 nemohol ovplyvniť jej obsah. Navrhla, aby súd predmetnú zmluvu posudzoval podľa a nasl. . Ako aj aplikoval ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže zmluva o úvere neobsahuje výšku splátky, je dôvodné ju považovať za neplatnú podľa . Ďalej nebola skúmaná platobná schopnosť a bonita žalobcu 1, nebol dojednaný termín splatenia úveru. Žalobca 1 si vymienil inkasovanie splátok úveru z jeho bežného účtu. Žalovaný 1 si splátky inkasoval mesačne v rôznych sumách. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Jedná sa o osobitný druh žaloby, ktorý nemožno subsumovať pod ust. , .

8. Žalobca 1 na pojednávaní uviedol, že keď začal mať v roku 2017 problémy s úverom, kontaktoval banku za účelom možností riešiť situáciu. Na pobočke v Seredi mu bolo povedané, že ho v systéme nemajú, hoci mu úver poskytnutý bol. Odkázali ho na pobočku do Z. a potom do T.. Na jar 2018 bol úver zosplatnený bez toho, aby mu to bolo oznámené. V auguste 2018 dostal od dražobnej spoločnosti list, o tom, že dom v C. sa bude dražiť. Úver stále spláca v rámci svojich možností. Upomienka č. III zo dňa 19.02.2018 mu nebola doručená. Má za to, že žalovaný 1 nebol oprávnený pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti celej pohľadávky. Poukazoval na skutočnosť, že úver stále spláca.

9. Žalobca 2 uviedol, že zmluva o úvere bola vopred pripravená, v banke ju boli už len podpísať. Až o mesiac sa dozvedeli, že splátka bude cca 270 eur mesačne. Ďalej uviedol, že má za to, že nikto nemá právo dražiť dom ani žiadať o splatenie úveru skôr ako bolo v zmluve dohodnuté. Všetky úkony, ktoré robila banka a dražobník sú neplatné.

10. Zástupca žalovaného 1 uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá 26.11.2013, kedy sa na tento vzťah vzťahoval o bankách a zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Úrok tohto úveru na bývanie bol na tú dobu slušný. Žalobcovi 1 boli zasielané tri upomienky na ktoré nereagoval až potom bol úver zosplatnený a to až aj po telefonických upozorneniach zo strany žalovaného 1. Upozornenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si žalovaný 1 v odbernej lehote neprevzal. Zmluva sa uzatvára podľa zákona platného a účinného v čase jej podpisu. Zopakoval, že v konaní riadne preukázali, že žalovaný 1 bol od 20.03.2017 v omeškaní so splácaním úveru, preto došlo k jeho zosplatneniu a následne k výkonu záložného práva. Ďalej uviedol, že poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca 2 nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, nakoľko prevodom predmetných stratil vecné právo k nehnuteľnosti, hoci tam má vedený trvalý pobyt. Pokiaľ sa jedná o splátky úveru, bolo žalobcom vysvetlené, že ich výška sa bude odvíjať od reálneho načerpania sumy úveru, čo sa aj stalo. Upozornenie na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovanému 1 bankou doručované bolo. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že žalobca splátky úveru mohol žalovanému 1 zasielať aj z mimo územia SR. V prípade, že sa žalovaný dlhšiu dobu zdržiaval mimo územia Slovenska mal to, aj svoju korešpondenčnú adresu žalovanému 1 oznámiť, čo sa nestalo. Žalovaný 1 takto nemal mať odkiaľ vedomosť o tom, že sa nachádza mimo nahláseného miesta pobytu na u. X. D. 6, D..

11. Z listu vlastníctva č. XXX a listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je žalobca 1. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou č. V 4652/2013, vklad povolený 20.12.2013 pod č.z. 296/13.

12. Z listu žalovaného 1 zo dňa 19.02.2018 súd zistil, že sa jedná o III. upomienku, ktorou bol žalobca 1 upozornený na celkovú omeškanú sumu pohľadávky k uvedenému dňa vo výške 1.302,45 eur a upozornený, že v prípade neuhradenia pohľadávky, alebo nedohodnutia sa s bankou na inom riešení vzniknutej situácie, banka pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti a bude požadovať okamžité splatenie celej pohľadávky.

13. Z oznámenia žalovaného 1 zo dňa 13.08.2018 súd zistil, že žalovaný 1 začal s výkonom záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.

14. Z listu žalovaného 1 zo dňa 11.10.2018, ktorý bol odpoveďou na list žalobcu 1 zo dňa 14.09.2018 a 20.09.2018 banka žalobcovi 1 oznámila, že ho niekoľko krát vyzývala na zaplatenie dlžných splátok. Boli mu zaslané upomienky aj sms správy. Bol upozornený na možnosť banky pristúpiť k predčasnej splatnosti úveru. Keďže na danú upomienku nereagoval, banka pristúpila k zosplatneniu úveru v súlade s platnou právnou úpravou a zmluvou o úvere.

15. Z oznámenia o dražbe súd zistil, že žalovaný 2 oznamuje, že na základe citovaného zákona je oprávnený pristúpiť k výkonu 1. kola dražby nehnuteľností opísaných v oznámení.

16. Z listu žalovaného 1 zo dňa 16.03.2018 súd zistil, že žalovaný uvedeným listom ku dňu 16.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 56.253,73 eur najneskôr do 06.04.2018.

17. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

17.1. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. 17.2. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17.3.Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. 17.4.Podľa , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo . 17.5. Podľa , predať spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17.6. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17.7. Podľa o bankách hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie a) poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov, b) poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.

17.8. Podľa § 68 ods. 1 zákona o bankách hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely: a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti, b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb, c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmena a) až c), ktorý je hypotekárnym úverom, e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmena a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.

17.9. Podľa o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcovi nie je možné vyhovieť.

19. Z dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom 1 a právnym predchodcom žalovaného 1 I. I., a.s. bola uzavretá úverová zmluva a medzi žalobcom 2 a právnym predchodcom žalovaného 1 bola uzavretá záložná zmluva, ktoré žiadajú žalobcovia určiť za neplatné. Ďalej sa domáhajú určenia, že nimi označené zmluvné podmienky sú neprijateľné, ako aj určení, že právny úkon žalovaného 1 - výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neplatný a určenia, že právne úkony žalovaného 2 smerujúce k výkonu realizácie dražby sú neplatné.

20. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu

svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Po posúdení predmetu sporu súd uzatvára, že žalobca 2 nemá aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k petitom 1, 3, 4, 5, 6. Žalovaný 2 nie je v časti súdneho konania týkajúcej sa posudzovania platnosti Úverovej zmluvy žaloby pasívne vecne legitimovaný, keď žalovaný 2 nie je zmluvnou stranou Úverovej zmluvy.

21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.3.2016 sp. zn. naliehavý právny záujem je základným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby. Bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie so žalobou. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Najvyšší súd ďalej vo svojom rozsudku uvádza, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy, by neodstránilo stav právnej neistoty t.j. nemohlo by zabrániť veriteľovi domáhať sa vrátenia plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia a platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej postate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného predpisu je potrebné považovať za vadný. Procesná prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle §-u 137 písm. d) je daná výlučne vtedy, ak podanie takejto žaloby predpokladá osobitný predpis. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Platnosť zmluvy o úvere preto v danom prípade nemožno napadnúť neplatnosťou v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Prípadným vyhovením žalobe by sa nevyriešil stav neistoty právneho postavenia, ohrozenia práva a neznamenalo by to úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom. Nasledoval by ďalší spor, a to súdne konanie o plnenie. Z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o úvere.

22. Žalobcovia ďalej žiadali určiť neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej účelom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).

23. Ako už bolo uvedené, z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch sú vylúčené zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností. Hypotekárny úver, ktorý je zabezpečený nehnuteľnosťou na bývanie je osobitnou kategóriou úverov. Zmluva o hypotekárnom úvere, ktorej účelom bolo nadobudnutie nehnuteľností nepodlieha úprave spotrebiteľského práva a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia týkajúce sa práva spotrebiteľov a teda ani ustanovenie a nasl. o neprijateľných zmluvných podmienkach. Zmluva o úvere sa spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov . Žalobcovia ďalej žiadali určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,

že ak žalobcovia spochybňujú platnosť záložnej zmluvy, sú oprávnení uplatniť zákonom stanovený postup domáhania sa prípadného porušenia svojich práv určením neplatnosti dražby. Ako už bolo vyššie uvedené, nepripúšťa možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti neplatnosti právneho úkonu (žaloba na určenie právnej skutočnosti). Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko v čase podania žaloby žiadny osobitný právny predpis nepripúšťal možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je aj tento nárok žalobcov nedôvodný. K nároku žalobcov určiť, že právny úkon žalovaného 1 - výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neplatný, súd uvádza, že začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba predstavuje osobitné verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide o spôsob výkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v zákone o dobrovoľných dražbách. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži inštitút dobrovoľnej dražby, upravený v zákone o dobrovoľných dražbách. Zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne nespláca. Nepriaznivá finančná situácia žalobcu 1 nie je dôvodom na to, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2 a taktiež nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom pre dlhodobé neplnenie si povinností vo vzťahu k veriteľovi. Ani skutočnosť, že predmetom je ako tvrdili žalobcovia ich obydlie nie je dôvodom na vyhovenie žaloby. Výkon záložného práva je iba realizáciou práva záložného veriteľa vyplývajúceho zo záložnej zmluvy. Je to postup smerujúci k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky. Návrh, ktorým sa žiada určiť, že výkon záložného práva je neplatný nespĺňa povinné znaky práva, ani atribúty právnej skutočnosti. Žalobcovia tiež v žalobe žiadali, aby súd určil neplatnosť právnych úkonov dražobníka, ktoré smerujú k realizácii dobrovoľnej dražby. Tu treba vychádzať zo zmluvy medzi záložným veriteľom a dražobníkom, v ktorej záložný veriteľ poveril dražobníka vykonaním dražby. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.9.2014, v ktorom uvádza, že priamo záložný veriteľ plní takpovediac funkciu nezávislej súdnej moci, nakoľko bez priznania práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu umožňuje vyhlásením veriteľa o pravosti výške a splatnosti pohľadávky realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov právneho štátu, ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľnosti a realizovať dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. K realizácii dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby, nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti v tomto prípade predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalobca 1 ako súd opakovane uviedol v rozhodnutiach o návrhoch žalobcov na nariadenie neodkladných opatrení, má k dispozícii iný možný právny prostriedok, ako žiadaný v žalobe, na prípadnú ochranu svojich práv. Zákon o dobrovoľných dražbách podľa poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo namieta porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Spornosť pohľadávky nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ústavný súd v uznesení zo dňa 24.9.2014 sp. zn. uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez existencie titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci patrí právo na ochranu vlastníckeho práva podaním žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

24. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, pána Horníka z dôvodu, že pre právne posúdenie veci tento navrhnutý dôkaz nemá žiadny význam, čo vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia. 25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovaným ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Bratislava IV, písomne v dvoch vyhotoveniach, ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).