Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-739-2010.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/739/2010
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnom konaní v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava a v neprospech povinných:
1/ Z. A., N.. XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXX, XXX XX Q.
2/ V. A., N..XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXX, XXX XX Q.,
o vymoženie sumy 3 073,39 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, nástupca súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom exekútorského úradu Vráble, trovy exekúcie vo výške 89,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 09.09.2010 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom exekútorského úradu Vráble, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.09.2010. Exekučným titulom je Rozsudok č.k. 53/03/10 ktorý vydal dňa 11.03.2010 Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi udelené dňa 29.09.2010 pod číslom 5403 076528*.
Podaním doručeným Okresnému súdu Nitra (ďalej len súd) dňa 19.11.2010 podal súdny exekútor podnet na preskúmanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ktorá je podkladom pre vydanie exekučného titulu.
Oprávnený na výzvu súdu predložil dňa 09.01.2012 zmluvu o úvere, ktorá je podkladom pre vydanie exekučného titulu a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie.
V predmetnom exekučnom konaní, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil nasledovné skutočnosti:
V exekučnom titule bola povinným uložená spoločne a nerozdielne povinnosť na zaplatenie sumy 3 073,47 EUR spolu s 9% ročným úrokom od 20.7.2009 až do dňa zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000014437 zo dňa 10.01.2006. Nakoľko žalovaní si svoju povinnosť riadne nesplnili, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd pri preskúmaní spisového materiálu, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 10.01.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver spolu vo výške 98 028 Sk. Povinní sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 1 500,- Sk, v 36-ich mesačných splátkach po 2723,- Sk. Keďže povinní bolí v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, obrátil na rozhodcovský súd s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie vyššie uvedenej istiny spolu s príslušenstvom, v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy..
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd konštatuje, že nakoľko súd je toho názoru, že úverová zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom ( § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom k začatiu exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 2 písm. a) bod 1. vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí odmena za
výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor predložil exekučný spis a špecifikáciu trov exekúcie, ktoré vyčíslil nasledovne:
1/ odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3,32 EUR
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3,32 EUR
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3,32 EUR
d) doručenie exekučného príkazu, 6,64 EUR
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 3,32 EUR
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 3,32 EUR
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 EUR
Spolu: minimálna odmena 33,19 EUR
2/ hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky:
založenie a archivácia spisu 6,00 EUR
poštovné 41,40 EUR
Celkom: 80,59 EUR + 20% DPH = 96,71 EUR
Exekútor si nesprávne vyúčtoval paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky písm. d), kde si exekútor vyúčtoval 2 x po 3,32 € za doručenie exekučného príkazu. Podľa názoru súdu má exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 € za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia tak, ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súdny exekútor tak vykonal spolu 7 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou odmenou 3,32 EUR, spolu 23,24 EUR. Nakoľko takto určená odmena nedosahuje minimálnu výšku odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spojených s archivovaním spisu, nakoľko sa jedná o zákonnú povinnosť súdneho exekútora, na ktorej náhradu nie je možné zaviazať niekoho iného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkom: 74,59 EUR + 20% DPH = 89,50 EUR.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.