Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Cob-24-2023.pdf
PDF · 174.73 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu: IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Česká republika, Brno, Trnitá, Čechyňská 419/14a, IČO: 24316717, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o. so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107, proti žalovanému 1/: JMS plus s.r.o., so sídlom Stará Turá, Rekreačná oblasť Dubník 1056, IČO: 51 007 886, zastúpený: JUDr. Vladimír Fraňo, advokát so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, a žalovanému 2/: Československé úvěrní družstvo v likvidaci, so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Pražské Předměstí, Gočárova třída 312/52, IČO: 64946851, Ing. Lukáš Vlašaný, insolvenční správce Československého úvěrního družstva v likvidaci, zo sídlom Vančurova 2904, Tábor, zast. Advokátní kancelář Hartmann, Jelínek, Fráňa a partneři, s.r.o., so sídlom Praha 8, Sokolovská 5/49, IČO: 24784 681, v konaní o určenie existencie záložného práva, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ voči rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 2. júna 2022
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 2. júna 2022 vo výroku I. a II. potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozhodnutím sp. zn. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 02.06.2022 výrokom I. určil, že nehnuteľnosti v ňom označené sú zaťažené záložným právom žalobcu ako záložného veriteľa v 1. rade, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 0095800211 zo dňa 17.02.2011. Výrokom II. okresný súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100%.
2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom v evidencii A. B. C., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., okres C., a to pozemky parcela registra „C“ č. 22/3 o výmere 1478 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. 22/4 o výmere 714 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby nachádzajúcej sa na parcele registra „C“, č. 22/4 so súpisným číslom XXX - práčovňa a čistiareň, sú zaťažené záložným právom žalobcu ako záložného veriteľa v 1. rade, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 0095800211 zo dňa 17.02.2011.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.02.2011 uzavreli spoločnosť UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidaci“ so sídlom Česká republika, Ostrava - Moravská Ostrava, Velká 2984/23, IČO: 25053892 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so spoločnosťou PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o.,
so sídlom Česká republika, Bohumín - Nový Bohumín, Šunychelská 1231, IČO: 26876256 (ďalej len „dlžník“) Zmluvu o úvere reg. č. 0095800211, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000.000,- Kč pôvodným veriteľom dlžníkovi.
4. Dňa 17.02.2011 pôvodný veriteľ ako záložný veriteľ a D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D., F. XXX/XX, ako záložca na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva. Na základe zmluvy o zriadení záložného práva vydala Správa katastra C. dňa 24.02.2011 rozhodnutie sp. zn. V 174/11, ktorým povolila vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. C. v prospech pôvodného veriteľa pod por. č. 1.
5. Dňa 15.07.2016 uzatvorili žalobca v postavení postupníka s G. H. C., konkurznou správkyňou pôvodného veriteľa v postavení postupcu zmluvu o postúpení vybraného portfólia pohľadávok pôvodného veriteľa, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 2 - Zoznam pohľadávok, v ktorom je pod č. A/14 ako postupovaná pohľadávka označená pohľadávka voči dlžníkovi s dlžnou sumou 9.974.387,54 Kč z titulu nároku na vrátenie dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere.
6. Žalobca listom zo dňa 15.07.2016 oznámil dlžníkovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal veriteľom všetkých pohľadávok vrátane príslušenstva a všetkých súvisiacich nárokov.
7. Žalobca v žalobe tvrdil, že pôvodný veriteľ mal údajne dňa 25.11.2011 podať Okresnému úradu C., katastrálny odbor, návrh na výmaz záložného práva, v ktorom okrem iného uviedol, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere bola v plnej výške uhradená a podpisy konateľov pôvodného veriteľa mali byť úradne overené na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Valigurovej, so sídlom Česká republika, Ostrava - Moravská Ostrava, 28. října 41/3138. Na základe predmetného návrhu na výmaz záložného práva Okresný úrad C., katastrálny odbor, vymazal záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C., ktoré bolo zapísané v prospech pôvodného veriteľa.
8. G. G. I. v zázname zo dňa 22.08.2012 na základe písomnej žiadosti pôvodného veriteľa konštatovala, že overovacie doložky na návrhu na výmaz záložného práva neboli vyplnené žiadnym z jej zamestnancov. Z uvedeného dôvodu žalobca v žalobe uviedol, že je presvedčený, že podpisy konateľov pôvodného veriteľa J. K. L. a L. M. neboli úradne overené, a teda návrh na výmaz záložného práva, na základe ktorého prišlo k výmazu záložného práva s odôvodnením, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere bola v plnej výške uhradená, bol sfalšovaný.
9. Žalobca sa vzhľadom k tomu, že jeho záložné právo k zálohu nikdy nezaniklo, domáha určenia existencie záložného práva. Naliehavý právny záujem na určení existencie záložného práva odôvodnil tým, že bez daného určenia nie je možné dosiahnuť jeho zápis na list vlastníctva, hoci objektívne existuje, a táto skutočnosť bráni výkonu záložného práva, teda uspokojenia splatnej pohľadávky a jej príslušenstva.
10. Právny predchodca žalovaného 1/ (spoločnosť KACEVAP 3H s.r.o.) so žalobou nesúhlasil. Poukazoval na to, že zo skutočností uvádzaných žalobcom nie je možné nijako usúdiť, že by záložné právo malo existovať. Namietal, že žalobca nijako nepreukázal žiadnu z uvádzaných skutočností ohľadne sfalšovaného podpisu osôb podpísaných na návrhu na vykonanie výmazu záložného práva zo dňa 25.11.2011. Priložený návrh na výmaz záložného práva je podpísaný overenými podpismi zástupcov spoločnosti UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo, p. J. K. L. a L. M.. Ako dôkaz, ktorý má preukazovať sfalšovanie podpisov preto nemôže stačiť len záznam notára, ktorý vlastne ani overenie nevykonal, ale vykonal ho G. N. I.. Navyše, sám notár uznáva, že pečiatka je skutočne jeho pečiatkou a aj podpis osoby vykonávajúcej overenie sa javí ako pravý, keď rozhodne nevyzerá akokoľvek pochybne. V ďalšom žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca podal žalobu po viac ako 5 rokoch od doby, kedy došlo k výmazu záložného práva. Žalobca pripojenými podkladmi vôbec nepreukázal, že by stále existovalo záložné právo. Žalovaný 1/ v ďalšom namietal premlčanie nároku žalobcu. Poukázal na to, že sa jedná o nárok z roku 2011, keďže záložná zmluva bola uzavretá v roku 2011 a žaloba bola pritom na súd doručená v roku 2016, čo je viac ako 5 rokov a premlčacia doba je 3 roky. Žalovaný 1/ v ďalšom poukázal na to, že z návrhu nie je známe, či základný záväzkový právny vzťah, ktorý bol zabezpečený predmetným záložným právom ako vedľajším právnym vzťahom ešte trvá. K zániku základného záväzkového právneho vzťahu mohlo dôjsť viacerými spôsobmi, jednak splnením, ktoré doposiaľ nebolo vyvrátené a jednak neuplatnením práva veriteľa zákonným spôsobom v insolvenčnom konaní vedenom proti
spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o., resp. či bol nárok uplatnený v riadnom súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ nemá s účastníkmi pôvodného záväzkového právneho vzťahu žiadnu spojitosť, nie je v jeho možnostiach objektívne preukázať skutočnosti týkajúce sa zániku pôvodného záväzkového vzťahu jeho splnením, ako aj skutočnosti týkajúce sa výmazu pôvodného záložného práva.
11. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 28.03.2013 žalovaný 2/ v postavení záložného veriteľa uzatvoril so žalovaným 1/ v postavení záložcu Zmluvu o zriadení záložného práva č. 069/2013, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 2/ vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 069/2013 zo dňa 28.03.2013 uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako veriteľom a spoločnosťou JASO s.r.o., so sídlom Čachtická 732/4, Nové mesto nad Váhom. Pred uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere žalovaný 2/ riadne preskúmal žiadosť o poskytnutie úveru spoločnosti JASO s.r.o. so zachovaním odbornej starostlivosti, pričom šetrením neboli zistené žiadne závažné nedostatky žiadosti o úver. Žalovaný 2/ poukázal na to, že na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bolo v dobrej viere zriadené záložné právo prvé v poradí na nehnuteľnosti v prospech žalovaného 2/. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva sa nenachádzal na liste vlastníctva žiaden údaj o akomkoľvek veriteľovi, ktorý by mal na nehnuteľnostiach zriadené akékoľvek záložné, resp. iné právo s obdobnými účinkami ako záložné právo. Existencia akéhokoľvek záložného práva zapísaného na LV k nehnuteľnostiam by podstatne ovplyvnila schvaľovací proces úverovej komisie, čo by mohlo mať za následok nefinancovateľnosť klienta. Žalovaný 2/ poukázal na to, že nie je možné skonštatovať nepravosť overovacích doložiek na návrhu na výmaz záložného práva len na základe písomného oznámenia JUDr. Jarmily Valigurovej. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol a v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
12. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe v súlade s ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, keď odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že bez daného určenia nie je možné dosiahnuť jeho zápis na list vlastníctva, hoci objektívne existuje, pričom táto skutočnosť bráni výkonu záložného práva, teda uspokojenia jeho splatnej pohľadávky a príslušenstva.
13. Okresný súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu v predmetnej veci je daná vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, Ostrava ako veriteľ a spoločnosť PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. ako dlžník uzatvorili dňa 17.02.2011 Zmluvu o úvere reg. č. 0095800211 so záväzkom právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné prostriedky vo výške 10.000.000,- Kč a záväzkom dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v dvoch splátkach, a to sumou 2.000.000,- Kč do 31.12.2011 a sumou 8.000.000,- Kč do 31.12.2012 a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 17.02.2011 bola zároveň uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, Ostrava ako záložným veriteľom a D. E. ako záložcom za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 10.000.000,- Kč a jej príslušenstva. Zmluvou o postúpení vybraného portfólia pohľadávok spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo „v likvidaci“, uzatvorenou medzi JUDr. Kateřinou Martínkovou, insolvenčnou správkyňou spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo „v likvidaci“ ako postupcom a IFIS investiční fond, a.s. ako postupníkom zo dňa 15.07.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok uvedených v zozname pohľadávok, ktoré tvoria prílohu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2016 žalobca ako postupník oznámil pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok.
14. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti - zálohu mal súd za preukázanú s poukazom na ust. § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Okresný súd poukázal na to, že uznesením č.k. 8Cb/119/2016-146 zo dňa 25.01.2018 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného 1/ vstúpil ako žalovaný JMS plus s.r.o., so sídlom Stará Turá, Rekreačná oblasť Dubník 1056, IČO: 51 007 886.
15. Pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ v predmetnej veci mal súd za preukázanú s poukazom na skutočnosť, že na LV č. XXXX pre k.ú. C. je v časti C listu vlastníctva zapísané v prvom rade záložné právo v prospech záložného veriteľa - žalovaného 2/ ako právneho nástupcu spoločnosti AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, pobočka Košice na základe Zmluvy o zriadenie záložného práva č. 069/2013, ktorej vklad bol povolený dňa 03.04.2013.
16. Okresný súd konštatoval, že v predmetnej veci je daná v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 s poukazom na čl. 24 bod 1 právomoc tunajšieho súdu.
17. V ďalšom okresný súd konštatoval, že v súlade s čl. 4 Nariadenia EÚ a Rady č. 593/2008, v danej veci aplikoval právo Slovenskej republiky, mimo posúdenia zániku záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu na základe „Smlouvy o zřízení zástavního práva k nemovitostem“ zo dňa 17.02.2011, nakoľko s poukazom na čl. IX. bod 7 zmluvy, tento odkazuje na § 170 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení, platného a účinného na území Českej republiky (čl. 3 bod 1 Nariadenia EÚ a Rady č. 593/2008).
18. V ďalšom okresný súd konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať, či došlo k zániku pohľadávky, ktorá bola predmetným záložným právom zabezpečovaná. Zánik predmetnej pohľadávky je naviazaný na zánik záložného práva, ktorý je potrebné posúdiť podľa § 170 a nasl. Občianskeho zákonníka Českej republiky vzhľadom na existujúcu dohodu zmluvných strán o použití hmotného práva v uvedenej časti. Na zánik samotnej pohľadávky je potrebné uplatniť právo Českej republiky z dôvodu, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi českými obchodnými spoločnosťami.
19. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo voči spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o., ktorá bola zabezpečovaná predmetným zálohom, nezanikla. Uvedené skutočnosti okresnému súdu vyplynuli jednak z predloženého výpisu z úverového účtu spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. za obdobie od 28.02.2011 do 14.07.2016, keď zostatok pohľadávky UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo voči spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. je uvedený sumou 10.749.018,88 Eur a jednak protokolom o ďalšom prieskumnom pojednávaní zo dňa 30.04.2013 konanom na Krajskom súde v Ostrave pod sp. zn. KSO 222 INS 12885/2012 z konkurzného konania spoločnosti UNIBON
- spořitelní a úveřní družstvo. Predmetom pojednávania v tomto konaní bolo preskúmanie riadne prihlásenej pohľadávky, uznanej vo výške 10.749.018,88 Eur. Pod číslom pohľadávky 21 je uvedená pohľadávka dlžníka PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. vo výške 10.749.018,88 Eur a ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedená Zmluva o úvere reg. č. 0095800211 zo dňa 17.02.2011 a ako pôvod a spôsob zaistenia je uvedená Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke reg. č. 0095800211 zo dňa 17.02.2011. Predmetná pohľadávka nebola popretá, čo preukazuje jej existenciu v čase prieskumného pojednávania.
20. Tú skutočnosť, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nezanikla, považoval okresný súd za preukázanú z výsluchu svedkov L. M. a K. L., ktorí mali podpisovať návrh na výmaz záložného práva ako členovia predstavenstva spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo. Okresný súd poukázal na to, že svedok L. M. sa nevedel k svojmu podpisu vyjadriť so stopercentnou istotou, avšak skutočnosť, že jeho podpis na danom návrhu nie je jeho, posudzoval z vyjadrenia notára o neoverení uvedeného podpisu, ako aj z toho, že v čase podávania podnetu na políciu pre spáchanie trestného činu podvodu bol presvedčený, že takýto dokument nemohol podpísať. Svedok K. L. nejednoznačne potvrdil svoj podpis na predmetnom návrhu na výmaz záložného práva, okolnosti overenia podpisu si nepamätal. Okresný súd konštatoval, že výpoveď svedka L. M. bola odlišná od jeho výpovede pred dožiadaným súdom, avšak ani z danej výpovede nie je možné dovodiť zánik predmetnej pohľadávky.
21. Z vykonaného dokazovania tak okresný súd konštatoval, že dôkazy o existencii predmetnej pohľadávky sa súdu javia ako jednoznačné a presvedčivé. Zánik predmetnej pohľadávky nemožno dovodiť zo skutočnosti, že na obálke, v ktorej bol zasielaný predmetný návrh na výmaz záložného práva katastru bola pečiatka spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo a obálka bola zasielaná z miesta sídla uvedeného družstva. Podporne okresný súd existenciu predmetnej pohľadávky považoval za preukázanú aj predložením záznamu notárky JUDr. Jarmily Valigurovej zo dňa 22.08.2012 o neoverení podpisov na návrhu na výmaz záložného práva v jej notárskej kancelárii, ako aj z oznámenia
JUDr. Kateřiny Martínkovej, insolvenčnej správkyne spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo „v likvidaci“, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.
22. K otázke premlčania okresný súd poukázal na § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka Českej republiky platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, podľa ktorého „u práva na plnění závězku běží promlčecí doba ode dne, kdy měl být závězek splněn nebo mělo být započato s jeho plněním (doba splatnosti)“ začala plynúť 4-ročná premlčacia lehota ohľadne sumy 2.000.000,- Kč dňa 01.01.2012 a ohľadne sumy 8.000.000,- Kč dňa 01.01.2013. Táto lehota nemohla uplynúť, pretože už dňa 30.04.2013 bola predmetná pohľadávka predmetom preskúmania na prieskumnom pojednávaní v konkurznom konaní spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. ako riadne prihlásená pohľadávka č. P21, ktorá nebola popretá. S poukazom na ust. § 173 ods. 4 zák. č. 182/2006 Sb. Insolvenčního zákona došlo prihlásením predmetnej pohľadávky do konkurzu k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Záverom okresný súd konštatoval, že keďže nedošlo k premlčaniu pohľadávky, nemohlo tak dôjsť ani k premlčaniu samotného záložného práva, keďže záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka.
23. K otázke namietanej dobromyseľnosti žalovaného 1/ okresný súd poukázal na to, že z LV č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že žalovaný 1/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti pôvodne od spoločnosti KACEVAP 3H s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 04.08.2017. Konateľkou uvedenej spoločnosti bola v období 24.11.2011 - 07.11.2017 D. E., ktorá bola súčasne aj konateľkou žalovaného 1/ od 25.07.2017. Je teda zrejmé, že D. E. bola konateľkou spoločnosti KACEVAP 3H s.r.o. a zároveň aj konateľkou žalovaného 1/ v čase, keď sa na súde už viedlo predmetné konanie, takže o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania, musela mať vedomosť. Tým je rušená jej dobromyseľnosť.
24. Okresný súd záverom konštatoval, že nevyhodnocoval ďalšie vykonané dôkazy, pretože nemali podstatný vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci s poukazom na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu, avšak len na tie, ktoré majú pre predmetnú vec podstatný význam.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/.
26. Voči predmetnému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný 1/ z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
27. Žalovaný 1/ uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo voči spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o., ktorá je zabezpečená predmetným záložným právom, nezanikla. Žalovaný 1/ dôvodil, že návrh na výmaz záložného práva zo dňa 25.11.2011 po formálnej aj obsahovej stránke nepostrádal žiadnu zákonnú náležitosť a išlo o perfektný právny úkon. Podpisy predsedu predstavenstva, ako aj členov predstavenstva spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo sú notársky osvedčené, pričom zo zápisnice z výsluchov svedkov pred Krajským súdom v Ostrave č.k. 54T/4/2014 vyplýva, že podpisy na predmetnom návrhu na výmaz záložného práva sú ich podpismi. K. L. na str. 7 zápisnice z hlavného pojednávania jednoznačne potvrdil, že podpis na návrhu na výmaz záložného práva je jeho podpisom. L. M. na str. 38 zápisnice z hlavného pojednávania síce jednoznačne nepotvrdil pravosť podpisu, nakoľko si už nepamätal, či tento návrh podpisoval, avšak potvrdil, že sa jedná o štandardný dokument UNIBONu, takýchto dokumentov podpisoval množstvo, pokiaľ ich podpisoval, tak len na základe predloženia od kompetentnej osoby z úverového oddelenia.
28. Žalovaný 1/ v ďalšom poukázal na to, že samotná notárka JUDr. Valigurová potvrdila, že pečiatka notárskeho úradu na osvedčenie podpisov na listine návrhu na výmaz záložného práva je ich pečiatkou. Tá skutočnosť, že v osvedčovacej knihe je pod číslom daného osvedčenia osvedčený podpis inej osoby, nespôsobuje sama o sebe neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný 1/ v danom smere poukázal na to, že v Českej republike prebiehalo trestné konanie č.k. KRPT-189781-17/TČ-2012-070082, kde nebola skúmaná pravosť v podpisovaní ani pečiatok notárskeho úradu JUDr. Valigurovej. Žalovaný 1/
tak vyslovil záver o tom, že na vyslovenie záveru o tom, že daná listina je falzifikát, nepostačuje len podané vysvetlenie zo strany notárskeho úradu.
29. Podľa názoru žalovaného 1/ tá skutočnosť, že predmetné záložné právo zaniklo platne vyplýva aj z kontextu ďalších udalostí, ktoré chronologicky nasledovali po výmaze záložného práva. Návrh na výmaz záložného práva zaslala na Okresný úrad C., katastrálny odbor, samotná spoločnosť UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo priamo, a to bez akéhokoľvek splnomocnenca alebo iného sprostredkovateľa listinou, ktorá bola absolútne štandardnou listinou spoločnosti. Tento návrh bol Okresnému úradu C., katastrálnemu odboru, doručený poštou dňa 07.12.2011, pričom na to, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bolo potrebné toto rozhodnutie doručiť účastníkom konania, teda veriteľovi a záložnému veriteľovi. Z uvedeného tak vyplýva, že spoločnosť UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo mali vedomosť o výmaze predmetného záložného práva, pričom voči tomu nevzniesli žiadne námietky a nebol ani podaný opravný prostriedok.
30. Žalovaný 1/ považoval za nesprávne vyhodnotenú zo strany súdu prvej inštancie tú skutočnosť, že existenciu pohľadávky pokladal za danú na základe toho, že táto nebola v konkurznom konaní spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o., popretá. Žalovaný 1/ poukázal na to, že insolvenčný správca Ivo Kotaba v zápisnici z prieskumného pojednávania konaného na Krajskom súde Ostrava dňa 30.04.2013 uviedol, že táto pohľadávka bola z jeho strany preverená, resp. preskúmaná. Žalovaný 1/ vyslovil právny názor, že preskúmanie pohľadávky správcom predstavuje postup správcu, ktorý porovná prihlásenú pohľadávku s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka. Pokiaľ správca takúto dokumentáciu nemá k dispozícii, resp. nemá možnosť pohľadávku preskúmať a porovnať s účtovníctvom, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a pohľadávku poprieť. Uvedené popretie nemusí vykonať výlučne dlžník, avšak aj samotný správca. O samotnom konkurznom konaní aj o zabezpečenej prihláške pohľadávky mal byť zo strany správcu informovaný aj právny predchodca žalovaného 1/. Správca konštatoval, že zabezpečenú pohľadávku preskúmal, avšak následne vo svojom oznámení zo dňa 26.11.2020 uviedol, že účtovníctvom spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. v priebehu konkurzu nedisponoval. Správca tak reálne prihlásenú pohľadávku zákonným spôsobom nepreskúmal a mal ju poprieť. Takýto postup správcu preto nemôže zakladať fikciu existencie záväzku.
31. Žalovaný 1/ v ďalšom namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného 1/ nie je daná dobromyseľnosť vo vzťahu k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností nezaťažených záložným právom žalobcu. Žalovaný 1/ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že p. D. E. sa stala konateľkou spoločnosti žalovaného 1/ dňa 25.07.2017, a preto na základe týchto skutočností nesprávne vyvodil nedostatok dobromyseľnosti žalovaného 1/. D. E. vstúpila to funkcie konateľa spoločnosti žalovaného 1/ až dňa 10.02.2022, nie v konštatovaný deň súdom prvej inštancie 25.07.2017. Daná nezrovnalosť spôsobila nesprávne úvahy súdu o dobromyseľnosti žalovaného 1/ pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ tak nemohol mať žiadnu vedomosť o existencii iného záložného práva v čase prevodu, nakoľko to nevyplývalo ani z LV č. XXXX pre k.ú. C., ani z vyhlásenia vlastníka nehnuteľnosti.
32. Žalovaný 1/ sa tak domáhal odkazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, aby bolo postavené na rovnakú úroveň vlastnícke právo skutočného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným 2/ na základe dobrej viery. Poukazoval pritom na to, že je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Žalovaný 1/ v danej súvislosti poukazoval na to, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom konaní). Ak niekto pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vychádza zo štátom stanovenej evidencie nehnuteľností, teda koná v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, potom je štát povinný vlastníckemu právu tejto osoby poskytnúť primeranú právnu ochranu.
33. Žalovaný 1/ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/119/2016-515 zo dňa 02.06.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
34. Voči predmetnému rozhodnutiu podal včas odvolanie aj žalovaný 2/ v časti výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Žalovaný 2/ vyčítal súdu prvej inštancie, že v prípade rozhodovania o náhrade nákladov konania neaplikoval ust. § 257 CSP. Poukázal pritom na to, že žalobca sa v danom konaní domáha voči žalovanému 1/, ktorý je vlastníkom založených nehnuteľností a voči žalovanému 2/, ktorý je záložným veriteľom žalovaného 1/, určenia existencie záložného práva. Žalovaný 2/ pritom poukázal na to, že jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností na prvom mieste.
36. Osobité okolnosti daného prípadu žalovaný 2/ vidí v tom, že nezadal príčinu na podanie žaloby, ako aj v tom, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, keďže uznesením Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 19.10.2021 č.j. KSHK 35 INS XXXXX/XXXX-X-34/celk.5 bol zistený úpadok žalovaného 2/ a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Žalovaný 2/ má za to, že je to práve on, ktorý je v danej veci najviac poškodený, keďže jeho záložné právo voči žalovanému 1/ bude v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie posunuté na druhé miesto, a tak dôjde k zhoršeniu postavenia žalovaného 2/ ako veriteľa.
37. Žalovaný 2/ poukázal taktiež na to, že s neoprávnene podaným návrhom na výmaz záložného práva nemá nič spoločné a nijako nemohol vedieť, či predvídať, že návrh na výmaz záložného práva podal žalobca neoprávnene. Žalovaný 2/ nijako pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva nepochybil, s riadnou starostlivosťou skontroloval údaje zapísané v katastri nehnuteľností u založených nehnuteľností a týmto údajom dôveroval. Tá skutočnosť, že žalovaný 2/ sa v konaní aktívne bránil a veril údajom zapísaným v katastri nehnuteľností, nemôže byť vyčítaná v jeho neprospech.
38. S ohľadom na uvedené žalovaný 2/ odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že žalobca nemá vo vzťahu k žalovanému 2/ právo na náhradu nákladov konania.
39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a riadne odôvodnený. Poukázal pritom na to, že do konania riadne doložil dôkazy, ktoré vyvracajú zánik pohľadávky žalobcu voči PHS ako dlžníkovi. Naopak, uvedené dôkazy preukazujú, že nemohlo dôjsť v roku 2011 k zániku pohľadávky jej úplným splatením a následne aj k zániku záložného práva. Ani v rámci konkurzného konania dlžníka PHS nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu, ktorá je zabezpečená záložným právom, keďže konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku. Pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom nemôže byť premlčaná, nakoľko ju veriteľ prihlasoval do konkurzného konania PHS pred uplynutím premlčacej lehoty.
40. K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko žalovaný 2/ nie je poškodenou stranou a z povahy veci žalovaný 2/ musel byť účastníkom sporu a pasívne legitimovanou osobou.
41. V ostatných vyjadreniach v rámci odvolacieho konania strany sporu zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii. Keďže v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, ani keby odvolacia replika a odvolacia duplika obsahovali novoty, odvolací súd by k nim nemohol prihliadnuť, preto nepovažoval za nutné ďalej reprodukovať obsah repliky a dupliky.
42. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 14.08.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP) .
43. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
44. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 17.2.2011 reg. č. 0095800211 súd zistil, že túto uzatvoril UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, Ostrava, ako veriteľ a spoločnosť PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. ako dlžník. Predmetom zmluvy je záväzok veriteľa najneskôr do 29.3.2011 poskytnú prospech dlžníka finančné prostriedky vo výške 10.000.000,-Kč a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Čerpanie finančných prostriedkov bolo dohodnuté stranami zmluvy v bode II. zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dvoch splátkach a to sumu 2.000.000 Kč do 31. 12. 2011 a sumu 8.000.000 Kč do 31. 12. 2012.
45. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.7.2016 reg. č. 0095800211 vyplýva, že túto uzatvoril ako záložný veriteľ UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, Ostrava, a D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D., F. XXX/XX, ako záložca. V bode I. zmluvy sa uvádza, že záložné právo je zriadené na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva zo Zmluvy o úvere reg. č. 0095800211 zo dňa 17. 2.2011, úver vo výške 10.000.000,- Kč. Ako predmet záložného práva sú uvedené nehnuteľnosti - budova č.p. - práčovňa a čistiareň, na parc. č. 22/4, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 22/3 o výmere 1478 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 714 m2, zastavané plochy a nádvoria, nehnnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., obec C., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.
46. Z Rozhodnutia Správy katastra C. číslo vkladu: V 174/11 zo dňa 24.2.2011 vyplýva, že Správa katastra C. povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. - pozemok registra C KN parcelné číslo 22/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1478 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 22/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN p. č. 22/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2 v prospech spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo, Ostrava, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15. 7. 2016, reg. č. 0095800211.
47. Zo zmluvy o postúpení vybraného portfólia pohľadávok spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo v „lilkvidaci“, vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi JUDr. Kateřinou Martínkovou, insolvenčnou správkyňou spoločnosti UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo v „lilkvidaci“ ako postupcom, a IFIS investiční fond, a.s. ako postupníkom. Predmetom postúpenia sú pohľadávky úpadcu evidované k rozhodnému dňu, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 2 zmluvy. Z prílohy číslo 2 predmetnej zmluvy - zoznamu pohľadávok vyplýva že v zozname pohľadávok sa nachádza i pohľadávka voči spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o.
48. V návrhu na vykonanie výmazu záložného práva zo dňa 25.11.2011, adresovanom Katastrálnemu úradu D., Správa katastra C., sa ako navrhovateľ uvádza UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo v „lilkvidácii“, zastúpený Ing. Davidom Rusňákom predsedom predstavenstva a L. M., členom predstavenstva, sa uvádza, že spoločnosť UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo v „lilkvidácii“, potvrdzuje, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere reg. č. 0095800211 zo dňa 17. 2. 2011, bola v plnej výške uhradená. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby katastrálny úrad D. Správa katastra C. vykonal výmaz záložného práva V-174/2011, ktorý viazne na uvedených nehnuteľnostiach. Pod návrhom sa nachádzajú mená J. K. L. predsedu predstavenstva a L. M., člena predstavenstva a pri uvedených menách sa nachádzajú nečitateľné podpisy. Návrh obsahuje doložky overenia podpisov J. K. L. predsedu predstavenstva a L. M., člena predstavenstva, ktoré mali byť overené na notárskom úrade JUDr. Jarmily Valigurovej, dňa 25.11.2011.
49. Zo záznamu G. G. I., notárky, zo dňa 22.08.2012, vyplýva, že bola dohľadaná príslušná overovacia kniha a bolo zistené, že pod uvedenými bežnými číslami neboli overené podpisy J. K. L. a L. M..
50. Z výpisu z úverového účtu spoločnosti PHS stavebne obchodní společnost, s.r.o. za obdobie od 28. 2. 2011 do 14. 7. 2016 vyplýva, že zostatok pohľadávky UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo je vedený sumou 10.749.018,88 Eur.
51. Z protokolov o ďalšom prieskumnom pojednávaní zo dňa 30. 4. 2013 konaného na Krajskom súde v Ostrave vo veci pod sp. zn. KSO 222 INS 12885/2012, vyplýva, že predmetom pojednávania bolo preskúmanie riadne prihlásenej pohľadávky číslo P21. Pod číslom pohľadávky č. 21 je uvedená pohľadávka dlžníka PHS stavebne obchodní společnost, s.r.o. vo výške 10.749.018,88 Eur. Ako
„právny dôvod vzniku pohľadávky“ je uvedená zmluva o úvere reg. č. 0095800211 zo dňa 17. 2. 2011. Ako „pôvod a spôsob zaistenia“ je uvedená zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke reg. č. 0095800211 zo dňa 17. 2. 2011. Pohľadávka bola uznaná vo výške 10.749.018,88 Eur.
52. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 24. 2. 2020 na Krajskom súde v Ostrave vo veci vedenej pod sp. zn. 54T/4/2014, súd zistil, že ide o trestnú vec obžalovaných J. J. O., J. P. H. a G. E., pre trestný čin podľa §§ 23, 209/1, 5a Trestného zákona. Vo veci vypovedal K. L., , ktorý uviedol, že podpis na návrhu na výmaz záložného práva je jeho. Na otázku, či bol niekedy overovať podpis v súvislosti s PHS, svedok uviedol: „Neviem, myslím, že nie“. Na ďalšiu otázku ako vysvetľuje, že na návrhu je overenie podpisov overením notárky svedok uviedol, že v tom prípade asi podpis overiť bol, na konkrétne okolnosti overenia podpisu si nepamätá. Bol mu predložený záznam notárky JUDr. Valigurovej, k tomu uviedol, že ho vidí prvýkrát. Svedok L. M. na uvedenom pojednávaní k návrhu na výmaz záložného práva uviedol, že to vypadá ako štandardný dokument UNIBONU, pokiaľ bol takýto dokument vypracovaný, musel byť vyhotovený úverovým oddelením na základe podkladov. Pokiaľ ho podpisoval, tak na základe predloženia niekým z úverového oddelenia. Je vylúčené, aby si pamätal či takýto materiál podpisoval, prípadne či bol overiť podpis u notárky, pretože podpisoval stovky, tisíce dokumentov.
53. Z trestného spisu polície Českej republiky, Krajského ředitelství policie Moravskoslezského kraje, odbor hospodařské kriminality, č.j. KRPT-189781-17/TČ-2012-070082 súd zistil, že polícia odložila trestnú vec - podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 209/1, 5a Trestného zákonníku, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ. Polícia uzavrela, že vykonanými úkonmi sa nepodarilo zistiť páchateľa, ktorý sfalšoval návrh na vykonanie výmazu záložného práva a následne ho zaslal na Katastrálny úrad v Trenčíne, Správu katastra Myjava.
54. Podľa článku 24 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EU č.1215/2012 výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
55. Podľa článku 3 bod 1. Nariadenia EU a Rady č. 593/2008, voľba rozhodného práva: 1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
56. Podľa článku 4 Nariadením EU a Rady č. 593/2008, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza; d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine; e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta; f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora; g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť; g) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.
57. Prednostne sa odvolací súd zaoberal preskúmaním záverov súdu prvej inštancie ohľadne právomoci tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodovať, ako aj otázkou aplikácie rozhodného práva, keďže odvolací súd v súlade s § 380 ods. 2 CSP prihliada na splnenie procesných podmienok aj v prípade, pokiaľ
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ aplikoval na právomoc súdov Slovenskej republiky čl. 24 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012, podľa ktorého majú súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť výlučnú právomoc v konaniach (bez ohľadu na bydlisko účastníkov), ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti.
58. Pokiaľ ide o aplikáciu právneho poriadku, okresný súd správne uzavrel, že prejednávaná vec sa riadi právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza v súlade s ust. čl. 4 Nariadenia EÚ a Rady č. 593/2008, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva v súlade s čl. 3 daného nariadenia. Keďže v danom prípade v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.02.2011 bolo v čl. IX bod 7 medzi zmluvnými stranami dojednané, že zánik záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti bude posudzovaný podľa § 170 a nasl. Občanského zákonníka v platnom znení, platného a účinného na území Českej republiky, v danom smere okresný súd správne uzavrel, že na zánik záložného práva bude aplikovaný právny poriadok Českej republiky a v ostatnej časti právny poriadok Slovenskej republiky. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia EÚ a Rady č. 593/2008 (Rím I) si strany môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať buď celá zmluva, alebo len jej časť. Keďže v danom prípade si zmluvné strany vymienili aplikáciu rozhodného práva Českej republiky len na prípad zániku záložného práva, v ostatnej časti aplikoval okresný súd správne rozhodné právo Slovenskej republiky.
59. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaných podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným 1/ a žalovaným 2/ podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné:
60. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie brániac sa tým, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená predmetným záložným právom nezanikla, odvolací súd konštatuje, že jeho závery nie sú vecne správne. Žalovaným 1/ v odvolaní tvrdená skutočnosť, že návrh na výmaz záložného práva zo dňa 25.11.2011 po formálnej a obsahovej stránke nepostrádal žiadnu zákonnú náležitosť, a teda podľa názoru žalovaného 1/ išlo o právne perfektný právny úkon, nie je jednak vecne opodstatnená a daná argumentácia ani nie je správna. K tomu, aby príslušný orgán (príslušný okresný úrad, katastrálny odbor) mohol pristúpiť k výmazu záložného práva, je nutné predložiť právne perfektný právny úkon. O perfektnosti právneho úkonu je možné hovoriť vtedy, pokiaľ právny úkon spĺňa tak formálne, ako aj materiálne náležitosti. Takýto právny úkon predovšetkým musí zachytiť vôľu konajúcej osoby smerujúcej k zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V danom prípade súd prvej inštancie správne konštatoval, že prejav vôle predsedu predstavenstva a člena predstavenstva, ako štatutárnych orgánov spoločnosti pôvodného veriteľa UNIBON - spořitelní a úveřní družstvo bol spochybnený, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podpisy na uvedenej listine výmazu záložného práva neboli podpismi daného štatutárneho orgánu. Súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania uzavrel, že tak svedok L. M., ako aj K. L. s istotou nepotvrdili, že podpisy na ich listine sú ich vlastnými podpismi. Naopak, svedok L. M. si nepamätal okolnosti podpisu danej listiny vzhľadom na odstup času, avšak vyjadril presvedčenie, že takýto dokument nemohol podpísať vzhľadom k tomu, že podávali podnet na políciu pre spáchanie trestného činu podvodu. Samotná tá skutočnosť, že L. M. potvrdil, že predmetný návrh vypadá ako štandardný dokument UNIBONU nie je spôsobilým potvrdením toho, že sa jedná o právne perfektný právny úkon, keďže ostatné náležitosti tohto úkonu boli spochybnené. Pokiaľ ide o svedka K. L., tento sa k svojmu podpisu nevedel vyjadriť, veľmi nejednoznačne potvrdil svoj podpis na predmetnom návrhu, pričom jeho výpovede v jednotlivých konaniach sa odlišovali.
61. Správne poukázal okresný súd aj na to, že pochybnosti ohľadne overenia podpisov členov štatutárneho orgánu vyplývajú aj z vyjadrenia samotnej notárky JUDr. Jarmily Valigurovej, ktorej notársky úrad mal zabezpečovať ich osvedčenie. Notársky úrad JUDr. Valigurovej jednoznačne potvrdil, že pod uvedenými bežnými číslami neboli overené podpisy J. K. L. a L. M.. Odvolací súd na danom mieste
zdôrazňuje, že JUDr. Valigurová vo svojom vyjadrení k osvedčeniu podpisov poukázala nielen na to, že uvedené podpisy sa v osvedčovacej knihe pod danými číslami osvedčenia nenachádzajú, avšak aj na to, že podpis C. N. I. ako zástupcu notára (ktorý mal dané podpisy osvedčiť) nie je jeho podpisom a v deň osvedčenia sa nachádzal mimo notárskeho úradu na školení. Notárka vo vyjadrení ďalej poukázala na to, že písmo na osvedčovacích doložkách nepatrí ani jednému z jej zamestnancov, či na to, že rozloženie jednotlivých položiek na listine o osvedčení podpisov z notárskeho úradu nezodpovedá ich zaužívaným zvyklostiam. Preto ani námietka žalovaného 1/, že v prebiehajúcom trestnom konaní nebola skúmaná pravosť podpisov zodpovedných osôb, či pravosť použitých pečiatok pri ich overovaní, nemá relevantnú výpovednú hodnotu.
62. Preto len samotná tá skutočnosť, že listina má formálne všetky zákonné náležitosti nepostačuje, vo svetle uvedených nezrovnalostí, ku konštatovaniu, že sa jedná o právne perfektný úkon. Jeho perfektnosť je narúšaná tak, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie, jednak svedeckými výpoveďami štatutárneho orgánu (J. K. L. a L. M.), z ktorých jeden z nich spochybnil svoj podpis na danej listine a ďalší z nich sa nevedel jednoznačne vyjadriť ku svojmu podpisu, ako aj podaním vysvetlenia notárskeho úradu ohľadne osvedčenia daných podpisov, keď notársky úrad jednoznačne spochybnil predložené osvedčovacie doložky podpisov ako ich vlastné. Danú líniu dôkazov súčasne dopĺňa výpis z úverového účtu spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. za obdobie od 28.02.2011 do 14.07.2016, keď zostatok bol uvedený sumou 10.749.018,88 Eur, čo je ďalším dôkazom o tom, že predmetná pohľadávka nemohla zaniknúť k dátumu vystaveného návrhu na výmaz záložného práva datovaného dňa 25.11.2011 ako aj protokol z prieskumného pojednávania zo dňa 30.04.2013 konaného na Krajskom súde v Ostrave vo veci konkurzného konania spoločnosti PHS stavebně- obchodní společnosť s.r.o., v ktorom je uvedená pohľadávka UNIBON voči dlžníkovi PHS stavebne obchodní spoločnosť, s.r.o. vo výške 10.749.018,88 €. V konaní ani neboli produkované dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že pohľadávka mala zaniknúť iným spôsobom ako jej splatením.
63. Ani samotná tá skutočnosť, ako to už konštatoval súd prvej inštancie, že uvedený návrh na výmaz záložného práva bol zaslaný Okresnému úradu Myjava, katastrálnemu odboru spoločnosťou UNIBON
- spořitelní a úveřní družstvo priamo, bez akéhokoľvek splnomocnenca a adresy danej spoločnosti v originálnej obálke tejto spoločnosti nedokazuje, že uvedený právny úkon bol právne perfektný a spôsobilý vyvolať účinky výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností.
64. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalovaný 1/ v konaní namietal, bolo to, že súd prvej inštancie považoval existenciu pohľadávky za danú na základe toho, že táto nebola v konkurznom konaní spoločnosti PHS stavebně-obchodní společnost, s.r.o. popretá. Žalovaný 1/ namietal, že správca konkurznej podstaty Ivo Kotaba nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže prihlásenú pohľadávku neporovnával s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, s ktorou nedisponoval. Žalovaný 1/ tak namietal, že súd prihlásenú pohľadávku zákonným spôsobom nepreskúmal, a preto ju mal poprieť. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že v súlade s ust. § 366 CSP je možné prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany použiť v odvolacom konaní bez toho, aby boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, len v zákonom stanovených prípadoch, ktoré v danom prípade neboli naplnené, keďže uvedené námietky sa netýkajú ani procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o prípad, keď odvolateľ tieto námietky nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ použil danú procesnú obranu až v konaní pred odvolacím súdom, teda dané prostriedky procesnej obrany ním neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu na ne nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na dané námietky žalovaného 1/ prihliadnuť.
65. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd pre úplnosť argumentácie dodáva, že správne vychádzal súd prvej inštancie z výsledkov konkurzného konania o tom, že predmetná pohľadávka nebola správcom konkurznej podstaty popretá. Na podklade tohto konkurzného konania potom okresný súd považoval za preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky ako aj jej výšku. Nebolo úlohou okresného súdu v prejedávanej veci zaoberať sa prípadným pochybením správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní, ktoré bolo dokonca vedené v inom členskom štáte Európskej únie. Zistený stav pohľadávky z konkurzného konania je pre závery súdu o existencii pohľadávky záväzný. Prípadné porušenie povinnosti správcu konkurznej podstaty v predmetnom konkurznom konaní je v tomto konaní irelevantné. Pokiaľ sa žalovaný 1/ domnieva, že nesprávnym postupom správcu konkurznej podstaty boli porušené jeho práva, má možnosť domáhať sa náhrady škody voči správcovi v osobitnom súdnom konaní.
66. Žalovaný 1/ v odvolaní upozornil na nesprávny záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného 1/, ktorý okresný súd vyvodil z nesprávneho predpokladu, že p. D. E. sa stala konateľkou spoločnosti žalovaného 1/ dňa 25.07.2017. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi v tom, že D. E. sa stala konateľkou žalovaného 1/ podľa výpisu z obchodného registra až 10.02.2022, moment vzniku funkcie konateľky v žalovanom 1/ však nie je pre dané konanie relevantný, keďže dobromyseľnosť žalovaného 1/ sa posudzuje ku nadobudnutiu prevodu nehnuteľnosti a nie ku dňu zmeny konateľa.
67. Zároveň odvolací súd upozorňuje, že žalovaný 1/ po celý čas vo svojej obrane poukazoval na dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva, teda dôvodil ochranou skutočného vlastníka nehnuteľnosti z dôvodu dobrej viery nadobúdateľa, že vec riadne podľa práva nadobudol. V danom smere žalovaný 1/ poukazoval jednak na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2011 o dňa 27.02.2013, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, ale aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR – nález sp. zn. II.ÚS 165/11 zo dňa 11.05.2011, a nakoniec aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva - napríklad rozsudok vo veci GLADYSHEVA vs. Ruská federácia zo 06.12.2011. Vo všetkých citovaných rozhodnutiach sa súdy venovali ochrane dobrej viery nadobúdateľa, že vec nadobudol dobromyseľne podľa práva. V daných rozhodnutiach súdy riešili vzájomnú koreláciu práv, a to jednak ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv než sám má“ a na druhej strane ochranou dobrej viery nadobúdateľa, že vec nadobudol riadne podľa práva. V prejednávanom prípade však nejde o spor o nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného 1/, jeho vlastnícke právo nie je nikým spochybňované, a nie je o ňom spor. Predmetom žaloby je určenie existencie záložného práva viaznuceho na tejto nehnuteľnosti, ktoré malo byť z katastra nehnuteľností vymazané na podklade listiny, ktorej pravosť bola žalobcom z viacerých dôvodov spochybnená. Dovolávanie sa preto aplikácie rozhodnutí, ktoré uprednostňujú dobrú vieru nadobúdateľa v nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka, nie je pre prejednávaný prípad právne relevantné.
68. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd poukazuje len okrajovo na to, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný 1/ pri svojej obrane, boli neskoršou rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít Slovenskej republiky prekonané. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2022 uviedol, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom prelomovom rozhodnutí I.ÚS 510/2016 zo dňa 19.01.2021 dospel k záveru, že materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený, preto iba viera nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris.
69. Vo vzťahu k žalovaným 1/ tvrdenej dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez vyznačenia záložného práva odvolací súd zdôrazňuje, že táto ostala v rovine tvrdenia a nebola podporená relevantným dôkazom, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného 1/. Samotný výpis z LV nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k dobromyseľnosti, teda vnútornému psychickému vzťahu konajúceho. Odvolací súd preto len nad rámec uvedeného pripomína, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť prevodom na základe zmluvy ku dňu 04.08.2017, kedy už sa viedol súdny spor ohľadom existencie záložného práva. Pokiaľ existencia záložného práva už bola spochybnená do takej miery, že sa jej ohľadom viedol súdny spor, nemožno hovoriť o dobromyseľnosti zúčastnených subjektov, ani nadobúdateľa nehnuteľnosti, i keď tento ešte nebol sporovou stranou v prebiehajúcom spore (do konania pristúpil až po nadobudnutí nehnuteľnosti). Ako nadobúdateľ v čase nadobudnutia nehnuteľnosti (kedy sa už viedol súdny spor) mohol a mal zistiť všetky relevantné informácie ohľadne predmetu kúpy. Ak nadobudol nehnuteľnosť zaťaženú právnou vadou (záložným právom) a nebol o tom informovaný predávajúcim, uvedené zakladá zodpovednosť predávajúceho za právne vady veci, ale nespôsobuje to zánik záložného práva.
70. Žalovaný 2/ sa vo výroku o trovách konania domáhal pred odvolacím súdom v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania poukazom na ust.
§ 257 CSP a na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jestvujú na jeho strane z dôvodu, že nezadal príčinu na podanie žaloby, ako aj z dôvodu, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii.
71. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
73. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, ako to vyplýva z cit. ust. § 255 CSP. Z konštantnej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že úspech vo veci sa vždy zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť daného prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach jestvujúcich na strane sporu, a jednak v okolnostiach danej veci. Odvolací súd nevzhliadol v danom prípade výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by mal súd pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP ohľadne trov konania, a to ani ohľadom prejednávanej veci, ani postavenia žalovaného 2/. Použitie predmetného ustanovenia nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti.
74. V danom smere odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 2/ bol ako záložný veriteľ žalovaného 1/ pasívne legitimovaný v spore o určenie existencie záložného práva, v tomto konaní aktívne vystupoval, produkoval svoju obranu a pre prípad úspechu v konaní si v konaní uplatňoval trovy konania. Žalovaný 2/ vystupoval v súdnom konaní ako strana sporu a ako strane sporu mu prináležalo uplatňovanie práv, ako aj plnenie si povinností spojených s týmto účastníctvom v súdnom konaní. Tá skutočnosť, že žalovaný nezadal príčinu na podanie žaloby, sama o sebe nezakladá výnimočnosť prípadu, keďže žalovaný 2/ mal postavenie pasívne legitimovaného subjektu v konaní, pričom táto procesná strana nie je pánom sporu a neprináleží jej určovať ani predmet sporu, ani okruh účastníkov konania. Samotná tá skutočnosť, že nezapríčinil vedenie súdneho konania, nie je výnimočným dôvodom pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.
75. Je síce pravdou, že všeobecné súdy prihliadajú pri skúmaní existencie dôvodu hodného zreteľa aj na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, avšak v danom prípade je potrebné dané ustanovenie aplikovať i s prihliadnutím na postavenie subjektu a s použitím testu primeranosti. Súd je teda povinný prihliadnuť nielen na status a pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá. V danom prípade sa žalovaný 2/ domáhal aplikácie daného ustanovenia, pričom jedným z dôvodov bolo to, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, keďže uznesením Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 19.10.2021 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Uvedená skutočnosť síce svedčí o úpadku žalovaného 2/, a teda o jeho nepriaznivej finančnej situácii, avšak sama o sebe nie je vzhľadom na postavenie žalovaného 2/ v súdnom konaní okolnosťou hodnou osobitného zreteľa. Žalovaný 2/ je právnickou osobou, na ktorú sú kladené prísnejšie kritériá pri posudzovaní jej finančnej gramotnosti v nadväznosti na jej ekonomickú situáciu ako subjektu v porovnaní s fyzickou osobou. Samotná tá skutočnosť, že na majetok právnickej osoby je vyhlásený konkurz, teda automaticky nezakladá dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mal súd zohľadniť vo vzťahu k náhrade trov konania. Žalovaný 2/ ako právnická osoba nesie riziko podnikania v podobe jeho prípadného neúspechu a tým spojenej platobnej neschopnosti plniť svoje splatné záväzky, ktoré ho však automaticky nezbavuje povinnosti ich uhradiť. Dovolávanie sa aplikácie ust. § 257 CSP v jeho prípade preto nie je namieste.
76. V danom prípade bol žalobca procesne úspešný v súdnom spore o určenie existencie záložného práva, a preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov konania voči neúspešným stranám sporu, teda v danom prípade voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaný 2/ nemal hradiť vzniknuté trovy konania, ktoré žalobcovi uplatňovaním jeho práv v súdnom konaní vznikli. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v plnom rozsahu, je jeho rozhodnutie vecne správne, a preto ho potvrdil.
77. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej , ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodoval podľa zásady úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne neúspešní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
79. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).