Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-292-2011.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/292/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Z., Kubániho 16 proti povinnej: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., W. XXX/XX v konaní o vymoženie 2.824,60 eura s prísl. vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Murgašova 3, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.8.2011, č.k. 11Er/700/2008-16, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 2.8.2011, č.k. 11Er/700/2008-16 (ďalej len „uznesenie“) čiastočne zastavil exekučné konanie čo do vymoženia sumy 1.406,03 eura, 6 % ročného úroku zo sumy 3.388,47 eura od 8.12.2007 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 11,29 eura.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na návrh oprávneného a na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 13.1.2009 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka na vymoženie sumy 2.824,60 eura s prísl., zmenkovej odmeny 11,29 eura, trov konania vo výške 49,79 eura, poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 15.1.2008, č. RK-XXXX/XX-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2008 a vykonateľnosť dňa 8.3.2008. Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd vyžiadal od oprávneného zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.8.2006, na základe ktorej rozhodcovský súd vo veci rozhodol. Z predloženej zmluvy súd zistil, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1.328,22 eura, ktorý sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 73,79 eura. Celkom sa teda povinná zaviazala zaplatiť sumu 2.656,44. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 73,96 %. Súd ďalej citoval § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2 písm. a) a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, 2 a smernicu Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ZoRK súd môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu a ak zistí, že rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, môže exekučné konanie na návrh alebo aj bez návrhu zastaviť. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže je z neho zrejmé, že oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby. Povinná je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a z rozhodcovského rozsudku ani zo zmluvy nevyplýva, že jej bol úver poskytnutý na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd poukázal na to, že zo zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným, pričom podmienky úveru boli uvedené drobnými písmenami s nahusteným textom, čo znemožňuje ich riadne prečítanie a oboznámenie sa povinnej s nimi, čo má za následok porušenie informačných povinností zo strany oprávneného. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ním bola oprávnenému priznaná suma 3.388,47 eura, a to ako zmenková suma, ktorá okrem poskytnutého úveru má pozostávať aj zo zmluvných pokút. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinná podpísala blankozmenku, nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinnej - spotrebiteľa. Takéto zabezpečenie úveru spôsobilo celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zabezpečení záväzku blankozmenkou súd preto považoval za neprimeranú podmienku, ktorá je neplatná. V závere súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi zmluvy je neprimerane vysoká, a preto ju súd považoval za neprimeranú.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 103,44 eura.
V odvolaní oprávnený poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané súdom prvého stupňa dňa 13.1.2009 po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu a posúdení súladu žiadosti a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, tým deklaroval splnenie podmienok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto bez zmeny podmienok vtedajšie rozhodnutie súdu v kontexte s odôvodnením napadnutého uznesenia, nemožno chápať ako zákonnú činnosť a v súlade s Ústavou SR. Ku dňu vydania uznesenia súdu prvého stupňa nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene ustanovení právnych predpisov, a preto nie je možné zistiť, prečo potom súd prvého stupňa poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne v uznesením výhrady mal. Súd teda napadnutým uznesením rozhodol bez relevantnej zmeny podmienok a bez toho, aby zmenu postoja súdu v uznesení náležite odôvodnil, čo je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.. Ďalej oprávnený uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a posúdením rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený ďalej v podanom odvolaní namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberal Zmluvou o úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posúdenia súladu plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom podľa § 45 ZoRK. Takýto postup považoval za rozpor so zákonom, resp. za jeho obchádzanie, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou preskúmania rozhodcovského rozsudku je jeho preskúmanie rozhodcom alebo všeobecným súdom na základe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Oprávnený tiež poukázal na znenie § 45 ZoRK, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného mal zato, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Taktiež oprávnený nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o neprimeranej výške zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, keďže prevyšovala polovicu poskytnutého úveru. Oprávnený mal za to, že nakoľko zmluvná pokuta predstavuje sumu 0,15 eura za každý deň omeškania, teda jednu päťstotinu zo zabezpečenej sumy, nie je preto v rozpore s dobrými mravmi, a to aj z pohľadu porovnania výšky zmluvnej pokuty a výšky splátky ako zabezpečenej povinnosti. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že nároky uplatnené v exekučnom konaní majú zmenkovoprávnu povahu. Nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom teda nie je nárokom zo zmluvy o úvere, ale zmenkovým nárokom. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Nielen v exekučnom konaní, ale ani v základnom konaní súd (rozhodca) nemôže jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že nároky uplatnené v exekučnom konaní majú zmenkovoprávnu povahu. Nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom teda nie je nárokom zo zmluvy o úvere, ale zmenkovým nárokom. Zmenka
je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Nielen v exekučnom konaní, ale ani v základnom konaní súd (rozhodca) nemôže jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu. Oprávnený zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košice a Krajského súdu v Prešove. Uviedol, že z napadnutého uznesenia nevyplýva žiaden právne relevantný dôvod vzťahujúci sa k právnemu dôvodu judikovaného plnenia. Exekučný súd tak popri nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu spôsobom, aký je uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia aj neprípustne zasiahol do zmenkovoprávneho vzťahu bez zákonom danej právomoci.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a k zmenkovému nároku a nesprávne právne posúdenie nároku oprávneného na zmluvnú pokutu.
S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZoRK.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, kedy už bolo súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie, čo však neznamená, že v prípade, ak súd dodatočne zistí, že už v čase začatia exekučného konania a vydania poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky na udelenie poverenia, tak už nemá právo tieto podmienky posúdiť. Práve naopak, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa je povinný splnenie podmienok na vykonanie exekúcie preveriť v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky, je povinný exekučné konanie zastaviť.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd prvého stupňa pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.
V napadnutom uznesení súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.8.2006, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň ako neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi posúdil zmluvnú pokutu.
Na zabezpečenie nároku oprávneného na vrátenie sumy poskytnutého úveru povinná vystavila vlastnú blankozmenku na rad oprávneného.
Je nesporné, a oprávnený túto skutočnosť v odvolaní ani nenamietal, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaných zákonných ustanovení sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení do 1.1.2008, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V prejednávanej veci sa jedná o zmluvu, ktorá bola vopred vypracovaná oprávneným a povinná nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto ak niektoré podmienky boli dohodnuté v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné podľa § 53 ods. 4, ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto bola v zmluve o revolvingovom úvere dohodnutá vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, čo znamená 73 % ročne, pričom podľa vyhlášky č. 87/1995 Z.z. sa úroky z omeškania pohybovali v rozmedzí od 5 % do 9,5 %. Pri omeškaní viac ako 15 dní okrem
uvedenej zmluvnej pokuty bola dohodnutá ďalšia zmluvná pokuta vo výške 5 % a pri omeškaní nad 30 dní ďalšia zmluvná pokuta vo výške 10 % z výšky splátky. Odvolací súd preto dojednania o zmluvných pokutách, dohodnuté za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa splácať úver v dohodnutých splátkach, ktoré je postihované úrokom z omeškania, považuje za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a v neprospech spotrebiteľa, ktoré je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 54 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Pokiaľ ide o odmenu za poskytnutie úveru, táto v zmluve nebola uvedená, bola uvedená iba v zmluvných dojednaniach na 2. strane zmluvy, ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorých zmluvná odmena predstavuje úročenie úveru a v zmluve nebola jednoznačne dohodnutá, ale jej výšku mal oprávnený oznamovať povinnej. To znamená, že v čase uzavretia zmluvy povinnej neboli známe podmienky, za ktorých sa úver poskytol, čo spôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy minimálne v časti zmluvnej odmeny pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho Zmluvné dojednania zmluvy sú vypracované tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že sú takmer nečitateľné, čo tiež samo osobe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v ktorých boli uvedené dojednania o zmluvnej odmene a zmluvnej pokute.
K námietke oprávneného, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení sa nevysporiadal s tým, že predmetom rozhodcovského konania bol zmenkový nárok z vlastnej zmenky vystavenej povinnou, odvolací súd uvádza, že aj z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že blankozmenka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na splnenie povinnosti dohodnutých v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 17.8.2006. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť aj vzťah, ktorý predmetná blankozmenka zabezpečovala. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dôvodne posudzoval platnosť zabezpečovaného úverového vzťahu.
Okrem toho odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neplatnú, keďže ňou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, keďže táto sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdala práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovská doložka, uvedená v zmluvných dojednaniach a to takmer nečitateľne malými písmenami /čl. 18/ je uvedená v znení, ktoré bolo dohodnuté ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné podľa prílohy bod 1 písm. q/ Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej takéto trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.