Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-45-2012.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/45/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. Ď., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, ul. Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - S. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č., P. XX a otca Z. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Y., Ľ. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. Ď., J.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 67 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k.: XXC XX/XXXX-XX L. O. XX.XX.XXXX.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 28.2.2012 domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXC XX/XXXX-XX, zo dňa 05.05.2009, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca dieťaťa v sume 67 eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že maloletý Z. prešiel na druhý stupeň základnej školy, náklady na jeho starostlivosť stúpli, navštevuje krúžok hokejbalu a plávanie. Vzrástli náklady na jeho športové vybavenie a súťaže. Matka maloletého je toho času na materskej dovolenke.
K návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 11.4.2012 vyjadril otec dieťaťa. Uviedol, že jeho príjem je 420 eur z výsluhového dôchodku, príjem zo živnosti je nulový. Dávky nepoberá žiadne, občas brigáduje.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise : potvrdenie o návšteve školy, vyčíslenie mesačných nákladov dieťaťa, matky a otca .
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Jakubovi bola a naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Pezinok XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 07.4.2009 a rozsudkom XXC XX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené. Otcovi dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť v sume 67 eur mesačne.
V tom čase mal maloletý Jakub 10 rokov, navštevoval 3. ročník základnej školy. Matka maloletého bola zamestnaná ako ošetrovateľla hydiny v Budmericiach, s čistým mesačným príjmom 14.500 Sk, poberala
prídavky na deti v sume 1080,-Sk. Mala vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi Patrikovi, ktorý navštevoval 9. ročník základnej školy. Momentálne je matka dieťaťa na materskej dovolenke, jej príjem je 386, 90 eur do augusta 2012 a potom naďalej 194 eur.
Otec detí pracoval ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho príjem bol 22.000,-Sk. Aktuálne poberá výsluhový dôchodok v sume 420 eur.
Podľa Potvrdenia o návšteve školy zo dňa 21.6.2012 je maloletý Z. Ď. žiakom 6. ročníka základne školy v Častej.
Náklady na maloletého Z. vyčíslila matka dieťaťa na sumu 81 eur ( oblečenie, kozmetika, vreckové, mobil, kaderník, krúžok ) . Náklady na bývanie 200 eur, strava v domácnosti 180 eur, internet 15 eur a digi TV 9 eur. Spolu celkom 236 eur.
Odporca vyčíslil svoje náklady na sumu 867 eur (telefón, strava, hygiena, cestovné, nájom + splátky pôžičiek).
Na nariadenom pojednávaní súd vypočul matku a otca dieťaťa, kolízneho opatrovníka.
Matka dieťaťa uviedla, že výživné nebolo upravované 3 roky. Syn už je na druhom stupni základnej školy, má krúžky. Ona je v súčasnosti na materskej dovolenke, s otcom dieťaťa nežije. Býva spolu so svojou matkou a deťmi.
Otec maloletého Z. vypovedal, že jeho situácia mu nedovoľuje platiť výživné. Poberá výsluhový dôchodok a brigáduje. Žije sám, vzťah si nemôže dovoliť. Brigáduje v spoločnosti Tip -top. Momentálne má zameškané výživné v sume 900 eur, ktoré musí doplatiť do konca septembra, inak bude podmienečne odsúdený.
Kolízny opatrovník doporučil zvýšenie výživného na sumu 100 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania je z väčšej časti dôvodný.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Jakubovi bola naposledy upravená v čase keď malo dieťa 9-10 rokov, bolo žiakom 1. stupňa základnej školy. Dnes prešlo na 2. stupeň, má mimoškolské aktivity. Matka maloletého bola v tom čase zamestnaná, dnes je ma materskej dovolenke s ďalším dieťaťom.
Odporca si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, toho času má zameškané výživné v sume 900 eur. Je výsluhový dôchodca, žije sám, brigáduje.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. „Schopnosti a možnosti“ rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. „Majetkové pomery“ rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.
Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že maloleté dieťa je odkázané na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Matka dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní, zabezpečuje všetky jeho potreby, o dieťa sa osobne stará. Otec dieťaťa si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne.
Porovnaním majetkových pomerov rodičov maloletého súd dospel k záveru, že domácnosť a rodina v ktorej navrhovateľka i odporca žije patrí k pásmu priemeru. Potreby maloletého predstavujú sumu cca 230 eur ( strava, oblečenie, cestovné, hygiena, lieky, školské pomôcky, bývanie ), Je povinnosťou rodičov dieťaťa a i ustálenou praxou, že obaja rodičia by sa mali na uhrádzaní nákladov podieľať každý v jednej polovici, t.j. v danom prípade sumou cca 100-130 eur.
Odporca je výsluhový dôchodca, je schopný pracovať, takže si privyrába brigádnicky. Žije sám, pričom jeho príjem je vyšší ako príjem matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva zo zákona a platenie výživného má prednosť pred akoukoľvek inou pohľadávkou. Každý človek musí zvážiť koľko záväzkov je na seba môže viazať a či ich bude schopný plniť, pričom výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou. Náklady dieťaťa, ktoré jeho matka vyčíslila sú skutočne nákladmi bežnými. S prihliadnutím na životnú úroveň odporcu, jeho nevyhnutné náklady súd ustálil a , že suma 100 eur mesačne odráža tak reálne náklady dieťaťa ako aj možnosti a schopnosti otca.
Pre rozhodnutie súdu je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom tento v prípade výživného musí vychádzať z reálne vynaložených nákladov a aktuálnych potrieb.
Výrokom rozsudku súd zmenil rozsudok XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Náhradu trov konania si účastníci konania neuplatnili a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 150 OSP. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vyživovacia povinnosť medzi rodičom a dieťaťom, súd mal za spravodlivé a adekvátne, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.