Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4CoE-513-2011.pdf
PDF · 100.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/513/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej M. Y., bytom N. Y., E. XXX/XX, o vymoženie 1.193,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. septembra 2011, č.k. 5Er/1603/2008-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poverením č. 5309*040649 zo dňa 30.11.2007 poveril súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa so sídlom Exekútorského úradu Ružová dolina 6, Bratislava vykonaním exekúcie na vymoženie 1.193,02 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Gustáva Reta so sídlom v Bratislave, sp. zn. RK-506/06/GR vydaného dňa 27.12.2006. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa §18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z.. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000001274, ktorú si tamojší súd vyžiadal a ktorá bola dňa 02.09.2011 doručená, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 15.012,- Sk (498,31 Eur), sa povinná zaviazala splácať úver v mesačných splátkach vo výške 834,-Sk (27,68 Eur). V odôvodnení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd po začatí exekúcie šetrením zistil, že tu existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko exekučný titul, ktorý má byť podkladom pre exekúciu bol vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu, ktorý si "dohodli" zmluvné strany v zmluvných podmienkach poskytnutia úveru pripojených k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000001274 zo dňa 30.06.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorú tamojší súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Popri ust. Obchodného zákonníka však v danom prípade je potrebné použiť zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis (prednosť má špeciálna právna úprava) - a tiež preto, že podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000001274 zo dňa 30.06.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, pričom z úverových podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ďalších všeobecných záväzných predpisov SR. Ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok o použití Obchodného zákonníka však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vyššie uvedená
zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd ja povinný v ktorejkoľvek fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, exekučné konanie zastaví. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Súd zistil, že v úverových podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 17 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 44 EP). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (z. č. 568/2008 Z.z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinný od 01.04.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po tom, čo si ich súdny exekútor vyčísli.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Dôvodil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a publikované rozhodnutie R 58/1997, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok, pričom ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Namietal, že argumentácia exekučného súdu tým, že je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania, nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil tým, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu /rozhodcovskému rozsudku/ je vymedzený predovšetkým na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré ako jediné sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Popieranie platnosti v rozhodcovskej doložke je jedným z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať
zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie alebo zmeškanie lehoty nahradil na základe svojej úvahy a svojvôle svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch, uvedených v citovanom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Pre konanie o výkon rozhodnutia však ustanovenie právneho poriadku nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ. Základnou otázkou, ktorú si mal exekučný súd vyriešiť je rozsah jeho právomoci v exekučnom konaní, nakoľko v konaní nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, alebo o priznaní plnenia a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda mal vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 57 Exekučného poriadku). Ďalej uviedol, že z formulácie možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, ktorá bola dohodnutá v čl. 17 ods. 17.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva pritom neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Osobitne poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, čo čl. 17 ods. 17.1 zmluvy plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Súčasne aj dôvodová správa k zák. č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo doplnené ustanovenie § 53 ods. 1 O.s.p. o písmeno r/ k nemu uvádza, že toto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zastával názor, že vychádzajúc zo zákonného ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,48 Eur.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného len dodáva:
Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Skutočnosť, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ďalej na námietky povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku a tiež na prípadný návrh povinného na
odklad alebo zastavenie exekúcie v zmysle § 56 a § 58 Exekučného poriadku. Exekučný súd je však tiež oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť.
Preto správne súd prvého stupňa skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu.
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie zákona § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a napokon aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa preto v zmysle uvedeného správne skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi ako formulárová zmluva, súčasťou ktorej boli zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere napísané drobným písmom, ťažko čitateľným. V týchto zmluvných dojednaniach v článku 17 je zakotvené riešenie sporov - rozhodcovská doložka. Podľa čl. 17.1 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v článku 17.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 17.2 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich /tam určených rozhodcov/. Odvolací súd k tomuto dodáva, že je však všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všetkými zmluvným dojednaniami prijme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinná ako spotrebiteľ v prípade sporov začatých na návrh oprávneného a vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu, keď je zrejmé, že oprávnený si spravidla vyberie práve rozhodcovské konanie. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .