Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3924-2000.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/3924/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného : Mestská časť Košice- Sever, Festivalové námestie 2,, Košice 041 37, IČO 00 690 929, proti povinnému: F. - M, spol. s r.o. N., M. 1, N. XXX XX, R. XX XXX XXX, o vymoženie 505,68 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, Exekútorsky úrad Košice, Žriedlová 3, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.7.2000 a následnej žiadosti súdneho exekútora bolo T. súdom N. I dňa X.X.XXXX vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 20.12.2011 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa zistení súdu dňa 30.06.2005 došlo k ex offo výmazu povinného. Spoločnosť bola vymazaná z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. kon. 1K 125/00-254 zo dňa 16.3.2005, právoplatného dňa 23.4.2004 o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia podľa § 44 ods. 1 písm. b, ZKV. Likvidáciu súd nenariaďoval, nakoľko po skončení rozvrhového uznesenia spoločnosti nezostal žiadny majetok.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.7.2000.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP) v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP, teda aj nemajetnosť povinného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.
Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Súd má za to, že uvedený postup možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré sa začali po 1.2.2002. Exekučné konania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa v zmysle § 235 ods. 2 EP dokončia podľa doterajších predpisov. Ako súd vyššie uviedol, dôvod zastavenia exekúcie - skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bol do § 57 ods. 1 EP doplnený s účinnosťou od 1.2.2002. Rovnako došlo aj k novelizácii § 203 EP.
Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 27.7.2000. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1K 125/00-254 zo dňa 16.3.2005 zrušil konkurzu vyhlásený na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia podľa § 44 ods. 1 písm. b, ZKV. Likvidáciu súd nenariaďoval, nakoľko po skončení rozvrhového uznesenia spoločnosti nezostal žiadny majetok.
Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.