Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14CoE-260-2012.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/260/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : Ferratum Slovakia, spol. s r.o., so sídlom 851 04 Bratislava, Haanova č. 12, IČO : 43 770 207, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Žabotova 2/B, proti povinnému : K. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. D., W. XX, na vymoženie pohľadávky v sume 120,75 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, so sídlom Exekútorský úrad 905 01 Senica, Fajnorova 1547/13 pod spisovou značkou Ex 1240/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 23.03.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 2Er/2787/2011-16 zo dňa 12.03.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1240/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o pôžičke nebol uzatvorený v písomnej forme, ale vo forme viacnásobného odosielania SMS správ ako žiadosti, ponuky a jej odsúhlasenia. Oprávnený nezaslal súdu zmluvu o pôžičke , na podklade ktorej rozhodoval rozhodcovský súd a súd tak nemal preukázané, že táto zmluva skutočne existuje a že predmetná pôžička bola poskytnutá tak, ako to uvádza oprávnený. Okrem toho exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka formulovaná tak, ako je obsiahnuté v bode 14.4 Zmluvných podmienok nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Zmluvných podmienok, ako súčasti dodávateľom vopred pripravených podmienok, ktorých obsah nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na všeobecnom súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom a tým materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdnu exekútorku.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní súd nemôže zaujímať stanoviská a právne úvahy k hmotnoprávnej stránke exekučného titulu. Exekučný súd môže skúmať len, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či k návrhu je priložený exekučný titul
opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule. Cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon právoplatne rozhodnutej veci. Z povahy veci vyplýva, že nakoľko exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ani ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK nemôže mať na mysli konkrétny obsah alebo právny dôvod plnenia, ale „len“ povahu plnenia. Záver, že by ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK oprávňoval exekučný súd na hmotnoprávne preskúmanie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok, je absurdný. Navyše, oprávnený zdôraznil, že pohľadávka nebola povinným nikdy spochybnená a cieľom procesného práva nemôže byť poskytovanie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje dlhy. Existenciu dlho čo do základu ani čo do výšky nikdy povinný nespochybnil a nevyužil žiadny z prostriedkov ochrany, ktorý mu právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv (najmä žalobná odpoveď a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ak by sa pripustilo, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Vzhľadom na priebeh konania, predložené dôkazy a náležitosti rozhodcovského rozsudku nemožno mať pochybnosti o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený nesúhlasí so záverom súdu o neprijateľnosti dohodnutej rozhodcovskej doložky. S poukazom na jej konkrétne znenie v zmysle bodov 3.2 a 3.3 Všeobecných zmluvných podmienok považuje za zrejmé, že oprávnený si dohodol s povinným rozhodcovskú doložku v súlade s ustanovením § 53 OZ. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bol povinný sa oboznámiť so VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle ustanovenia § 53 OZ a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa, pretože dojednaná doložka neobsahuje povinnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní. V závere opätovne oprávnený zdôraznil, že dojednaná rozhodcovská doložka neobsahuje možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto má za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. V neposlednom rade oprávnený poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách, ktorý upravuje poskytovanie finančnej služby prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská bystrica . Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, resp. skutočnosti predchádzajúce jeho vydaniu so zákonom, neobstojí. Dikcia zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2), poskytuje exekučnému súdu zákonné splnomocnenie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora - dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým má povinnosť i oprávnenie skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor má vykonávať exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj
vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predloženého exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Najvyšším rozhodcovským súdom, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. NRS 41/2011 zo dňa 12.04.2011, ako aj Zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na pôžičky poskytované spoločnosťou Ferratum Slovakia, s.r.o., obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka upravená v čl. 14.4. týchto dojednaní - vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah vyplývajúci z neformálne uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.
Exekučný súd sa správne zameral na posúdenie predovšetkým spôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a zákonnosti dojednanej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka, pokiaľ by aj bola platne dojednaná, by v znení tak, ako je koncipovaná v Zmluvných podmienkach v čl. 14.4. neobstála z hľadiska naplnenia požiadavky vyváženosti práv a povinnosti dodávateľa a spotrebiteľa ako zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd, po oboznámení s obsahom spisu, sa však predovšetkým domnieva, že rozhodcovská doložka v danom prípade vôbec dojednaná nebola.
Z vyjadrenia oprávneného, ako aj z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že pôvodný právny vzťah, tvoriaci základný právny rámec uplatneného nároku, mal vyplynúť z neformálne uzatvorenej zmluvy o pôžičke na podnet povinného, ktorý zaslaním textovej správy SMS požiadal oprávneného o poskytnutie peňažnej pôžičky, čím mal akceptovať návrh na uzatvorenie zmluvy o pôžičke v zmysle čl. 3.5. zmluvných podmienok umiestnených na internetovej stránke veriteľa - oprávneného. Zo všetkých písomností, tvoriacich obsah spisu, však nevyplýva a nie je zrejmé, kedy presne sa tak malo stať. Následne dňa 23.06.2009 mal oprávnený v súlade s bodom 4.1 zmluvných podmienok informovať povinného o schválení žiadosti o poskytnutie pôžičky a to opäť formou SMS správy s výzvou, že zaslaním spätnej SMS s textom „súhlasím“ na určené číslo dlžník týmto úkonom odsúhlasí zmluvné podmienky pre pôžičky. Dlžník podľa bodu 4.2 odsúhlasil ponuku zaslaním SMS, čím mal „potvrdiť“, že súhlasí so zmluvnými podmienkami, že ponuka zodpovedá jeho vôli a že bude plniť svoje záväzky z nich vyplývajúce. Tieto skutočnosti konštatoval rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku, pričom je zrejmé, že ich konštatoval iba na základe tvrdenia oprávneného, ako veriteľa, bez toho, aby mal akoukoľvek hodnovernou a verifikovateľnou formou preukázané čokoľvek z tvrdeného skutkového stavu, na základe ktorého potom následne nárok oprávnenému rozhodcovským rozsudkom priznal. Hoci je pravdou, že na platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, no v konkrétnej veci danosť zmluvného vzťahu nie je žiadnym spôsobom preukázaná; oprávnený na preukázanie a zdokladovanie existencie Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX neprodukoval žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý hodnoverne preukázať, že zmluva o pôžičke, kedy a za akých konkrétnych podmienok medzi konkrétnymi zmluvnými stranami vôbec vznikla. Okrem otáznosti existencie už základného zmluvného vzťahu, však odvolací súd ako prvotnú a z hľadiska rozhodovania o zákonnosti uplatneného nároku aj smerodajnú konštatuje skutočnosť, že celkom zjavne predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nebola platne uzatvorená.
Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Z obsahu spisu, z vyjadrení oprávneného, ako aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že citovaná zákonná dikcia v danom prípade naplnená nebola a tak nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že rozhodcovská doložka bola medzi oprávneným a povinnou platne dojednaná. Nebola dojednaná písomne, nebola dojednaná ani žiadnym iným z alternatívnych spôsobov, upravených v odseku 2 tohto ustanovenia na to, aby bolo možné konštatovať platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Samotné umiestnenie Zmluvných podmienok spoločnosti poskytujúcej pôžičku na jej internetovej stránke, súčasťou ktorých je v bodu 14.4 upravená aj rozhodcovská doložka, nepostačuje na konštatovanie platnosti dojednania zmluvnej rozhodcovskej doložky v danom prípade a medzi konkrétnymi subjektmi. Samotné reagovanie žiadateľa na ponuku pôžičky formou odoslania jednoduchej textovej SMS správy „Súhlasím“ nemožno považovať za jednoznačný prejav vôle ohľadom jeho súhlasu s obsahom podmienok poskytnutia pôžičky (jej splatnosťou, sankčnými mechanizmami, Všeobecnými zmluvnými podmienkami ... ) a vzťahovať takýto nekonkrétny prejav okrem iného i na dojednanie rozhodcovskej doložky. Nie sú splnené náležitosti prejavu vôle v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (predovšetkým určitosť a zrozumiteľnosť takto prejavenej vôle), v dôsledku čoho je takýto prejav vôle neplatný. Okrem samotnej pochybnosti o tom, či vôbec, kedy a kým bol tvrdený právny úkon vykonaný, je zrejmé, že neboli jednoznačne naplnené ani predpoklady platnosti takéhoto prejavu vôle a napokon, neboli celkom zjavne naplnené ani zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní pre to, aby bolo možné rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať za platne dojednanú medzi danými konkrétnymi zmluvnými stranami. Pre úplnosť, Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 ods. 3 umožňuje akúsi konvalidáciu neplatnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorého ustanovenia nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu, pričom obsahom zápisnice v takom prípade musí byť rozhodcovská zmluva. Z obsahu rozhodcovského rozsudku je však zrejmé, že ani toto ustanovenie na daný prípad aplikovateľné nie je.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá platne uzatvorená nebola, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.