Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-63-2012.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/63/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO:45869464 proti povinnému Y. S., bytom Z. XXX/XX, W. B., o vymoženie 521,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 21Er 774/2011-18 zo dňa 05.01.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava, sp. zn. IBC0610058 zo dňa 15.07.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 521,03 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), ust. § 52 ods. 1, a 2, § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r), ods. 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) článok 2, 3 a 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43 a 32 rozsudku, rozhodnutie vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil MileniumSL, bod 38 rozsudku.
Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a zistil že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. S účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký štandard ochrany aký, stanovuje smernica Rady 93/13/EHS.
V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Takéto dojednanie sa podľa názoru prvostupňového súdu prieči dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy, súdu v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V predmetnej veci na základe ich dodávateľa vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom.
Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Svojím postupom chránil neexistujúce právo spotrebiteľa a zasiahol do ústavných práv oprávneného na súdnu ochranu vlastníckeho práva i práva podnikať. Poukázal na to, že aj Európsky súdny dvor vo veci Asturcom Telecomunicaciones (bod 47) zdôraznil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z toho dôvodu stal právoplatným. Hmotnoprávne meritórne preskúmanie platnosti nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka, považoval za nezákonné a protiústavné. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon právoplatne rozhodnutej veci a tým ukončiť realizáciu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu. Tomuto cieľu nevyhnutne zodpovedá i rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smerujúcej výlučne k zisteniu, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Zastával názor, že slovenský preklad smernice Rady 93/13/ EHS je zavádzajúci, pričom poukázal na nemecký, anglický a český preklad. Podotkol, že súd prvého stupňa uviedol len všeobecné dôvody, pre ktoré považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, a preto je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Neprijateľná podmienka obsiahnutá v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bola doplnená až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01. 2008. Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami zákona č. 568/2007 Z.z. spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere nemožno posudzovať podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, na základe ktorého je banka povinná ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadne spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné ju považovať za neprijateľnú. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicatea v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn. IBC0610058 zo dňa 15.07.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 521,03 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 3856924308 zo dňa 28.02.2008 (v spise na č.l. 10) uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s., Bratislava, vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 663,87 Eur (20.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať v 20 mesačných splátkach po 42,82 Eur (1.290,- Sk). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola 25,59%. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 11 bode 11.2. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešiť dohodou zmluvných strán. Ak k takej dohode nedôjde, klient a banka sa dohodli, že pokiaľ bude žalobcom v spore banka, predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a pokiaľ bude žalobcom v spore klient je oprávnený predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, alebo všeobecnému súdu.
V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka označuje ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. ako zmluvu spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 28.02.2008 povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.
Uplatnené námietky týkajúce sa právoplatne rozhodnutej veci neboli opodstatnené. Oprávnenie preskúmavať materiálnu a formálnu právoplatnosť exekučného titulu vyplýva exekučnému súdu z osobitného právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní.
Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.
Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. O rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Povinný ako spotrebiteľ pri takto formulovanej doložke nemal na výber, ak bol žalovaný na rozhodcovskom súde, čím je naplnené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, podáva žalobu na všeobecný súd.
Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky nie je podpísané účastníkmi zmluvy. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.