Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-175-2008.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/175/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému FAROS Banská Bystrica s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Stavebná 1, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 044 199, na vymoženie pohľadávky vo výške 18.688,24 Eur (563.002,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 158/08, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,62 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 18.688,24 Eur (563.002,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľných rozhodnutí - platobných výmerov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, č.k. PV 601/01821/2007 zo dňa 31. 10. 2007, č.k. PV 601/01822/2007 zo dňa 31. 10. 2007 a č.k. PV 601/01823/2007zo dňa 05. 11. 2007.
Poverením č. 5601 038099 * zo dňa 11. 04. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 158/08.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19. 12. 2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Taktiež uviedol, že spoločnosť povinného bola dňom 14. 02. 2011 zrušená.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Daňový úrad oznámil súdnemu exekútorovi čísla účtov povinného, ktoré má povinný vedené v troch peňažných ústavoch (V. D. I., Č., B. D.). Súdny exekútor do uvedených peňažných ústavov doručil príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak z účtov neboli získané žiadne finančné prostriedky. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu je povinný vlastníkom motorového vozidla J. R. XX/XXX/XP, EČV: D. XXXYC, ktoré je však už blokované deviatimi inými súdnymi exekútormi. Povinný je taktiež držiteľom troch ďalších motorových vozidiel, ktoré sú však vo vlastníctve iného subjektu. Povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Zvolen, obci Q., k. ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX so spoluvlastníckym podielom ?. Súdny exekútor na predmetnú nehnuteľnosť zriadil exekučné záložné právo. Nehnuteľnosť je však blokovaná mnohými inými súdnymi exekútormi, ktorých exekúcie začali skôr. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 166,42 Eur /z toho odmena 102,91 Eur (46,48 Eur za 7 zač. h. á 6,64 Eur + 23,24 Eur za 7 úkonov á 3,32 Eur + 33,19 Eur odmena za zriadenie exekučného záložného práva), náhrada hotových výdavkov 42,93 Eur (pozn. súdu - súdny exekútor v sumarizácii skutočných trov uviedol náhradu hotových výdavkov vo výške 41,34 Eur, súd má však za to, že sa jedná o chybu v počítaní, nakoľko správny súčet jednotlivých položiek hotových výdavkov je 42,93 Eur), 20 % DPH z odmeny, t.j. 20,58 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. . Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 18. 01. 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia ..... 35 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 4 x spracovanie PNZE .... 4 x 35 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. b) ako doručenie príkazu na začatie exekúcie. Keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za uvedené úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pokiaľ ide o úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ... 35 min., súd poukazuje na to, že tento úkon je odmeňovaný paušálnou sumou v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu vo výške paušálnej sumy 3,32 Eur. Prípadné neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou považuje súd za obchádzanie znení vyhlášky, nakoľko pokiaľ vyhláška predvída určitý úkon, za ktorý určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške a to uplatnením času potrebného na vykonanie takéhoto úkonu.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 245 min., na 35 min, t.j 1 hodina, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Preto súd neakceptoval názor súdneho exekútora, že pri každom úkone alebo činnosti pri vykonávaní exekúcie patrí náhrada časovej odmeny za každú začatú hodinu (teda v minimálnom rozsahu 1 hodina) osobitne pri každom úkone. To by znamenalo, že ak exekútor vykonaním jednoduchých rutinných úkonov (napr. zmenou adresáta v šablóne podania) vyhotoví za 1 hodinu čistého času viaceré listiny, mal by nárok na časovú odmenu za viac hodín ako skutočne účelne vynaložil na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle odmeňovať exekútorov za každý úkon exekúcie osobitne odmenou minimálne za 1 hodinu, tak by musel špecifikovať čo je a nie je možné považovať za úkon služby exekútora a výslovne uviesť, že odmena je priznaná podľa počtu úkonov vykonaných v exekučnom konaní s tým, že pri jednotlivom úkone má exekútor nárok na odmenu za každú začatú hodinu pri vykonávaní úkonu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke- štyrikrát (4 peňažné ústavy). Súd má za to, že v týchto prípadoch sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za uvedený úkon odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tento úkon paušálnu sumu len jedenkrát.
Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu vo výške 33,19 Eur za zriadenie exekučného záložného práva. Súd konštatuje, že nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon v zmysle § 6 vyhlášky. Vyhláška v ust. § 2 definuje činnosť, za výkon ktorej patrí súdnemu exekútorovi odmena. Súdnemu exekútorovi patrí nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti, ktorá sa určí podľa ustanovení vyhlášky Prvého oddielu (§ 4 až 6). V danej veci však došlo k zastaveniu exekúcie, a v takom prípade sa pri určovaní odmeny postupuje len v zmysle § 14, § 15 vyhlášky, tretieho oddielu - spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k tým ustanoveniam vyhlášky, ktoré upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na nepeňažné plnenie. Súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie patrí odmena určená len podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Zriadenie exekučného záložného práva nie je vlastným spôsobom výkonu rozhodnutia, nakoľko ide o zriadenie zabezpečenia vykonateľnej pohľadávky, ktoré súdny exekútor zriaďuje príkazom na zriadenie exekučného záložného práva. /viď. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 14CoE 17/2012-43 zo dňa 27. 02. 2012/
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady - poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení (1,60 Eur) a za vrátenie poverenia (1,60 Eur). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 67,62 Eur /z toho odmena 23,24 Eur (6,64 Eur za 1 h. + 16,60 Eur za 5 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 39,73 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 4,65 Eur/.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.