Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-1-2012.pdf
PDF · 131.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Ľ.. Y. Č.. XXXX/XX proti žalovanému: Stredná odborná škola, Topoľčany, Tovarnícka č. 1632, zast. JUDr. Dušanom Murínom, Topoľčany, Hurbanova č. 1791, o zaplatenie 4.840 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Konanie čo do sumy 2.184 eur z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.840 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2011 z dôvodu, že dňa 26.10.2009 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa stal zamestnancom žalovaného. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.6.2011. Počas trvania pracovného pomeru mu bola doručená pracovná náplň zo strany zamestnávateľa, teda žalovaného, ktorej plnenie od neho zamestnávateľ vyžadoval a ktoré povinnosti si aj plnil. Navyše počas trvania pracovného pomeru bola so žalovaným uzatvorená dohoda o vykonaní práce spadajúcej do oblasti strážnych služieb. Počas trvania pracovného pomeru bol zaradený do inej tarifnej triedy, ako mal byť zaradený, vzhľadom k vykonávaným prácam, nakoľko mal byť zaradený do vyššej tarifnej triedy, pričom mu bola vyplácaná mzda vo výške zaradenia do nižšej tarifnej triedy. Vzhľadom k plneniu pracovných úloh mal byť zaradený v tarifnej triede zodpovedajúcej tarifnému miestu v treťom stupni náročnosti, kde má byť plat zamestnanca vo výške 443,80 eura, pričom jeho mzda predstavovala sumu vo výške mzdy za práce v druhom stupni náročnosti, t. j. v sume 389 eur. Z uvedeného je zrejmé, že jeho plat mal byť, vzhľadom k vykonávaným prácam, v sume vyššej minimálne o 54,80 eura počas trvania pracovného pomeru, t. j. 20 mesiacov pracovného pomeru, čo predstavuje rozdiel v sume 1.096 eur. Ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že počas trvania pracovného pomeru mal pracovnú pohotovosť podľa pracovnej náplne aj v sobotu, nedeľu, sviatky s poukazom nato, že zabezpečoval aj služby súvisiace s ubytovaním, obhliadky priestorov školy a podobne, vykurovanie priestorov a vo viaczmennej prevádzke a kontrolu kotolne aj po 22.00 hod. S poukazom na vykonané práce v rámci pohotovosti, prípadne za vykonanú pohotovosť v trvaní 16 hodín denne aj mimo zákonnej úpravy, keď pohotovosť vykonával nepretržite počas celého trvania pracovného pomeru v trvaní celého mimo pracovného času, v podstate nepretržite za túto nemal vykonanú náhradu mzdy. Celkový počet odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti počas trvania pracovného pomeru predstavoval 9.600 hodín, čo v prípade minimálnej sadzby v sume 39 centov za pohotovostnú hodinu predstavuje 3.744 eur. Ďalej uviedol, že pre žalovaného vykonával aj práce nekonkretizované v pracovnej náplni, ale všeobecne uvedené a to vykonávať ďalšie práce podľa pokynov riaditeľa a vedúcej, čo malo za následok aj zhoršenie jeho zdravotného stavu. Výplatný termín bol stanovený do 7-eho dňa v mesiaci. I napriek uvedenému požaduje úhradu príslušenstva odo dňa skončenia pracovného pomeru, resp. nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru, t. j. od 1.7.2011. Žalobca so žalobným návrhom predložil listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu, pracovnú náplň, dohodu o vykonaní práce, doklad o skončení pracovného pomeru, oznámenie o plate, oznámenie o výške a zložení funkčného platu, mzdové listy, výkazy o odpracovaných hodinách.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že zaradenie žalobcu do príslušnej tarifnej triedy bolo riešené v zmysle ustanovení zákonníka práce Zákonom č. 552/2003 Z. z. a 553/2003 Z. z. Pred podpisom pracovnej zmluvy mu boli vysvetlené všetky skutočnosti a otázky súvisiace nielen s jeho pracovnou náplňou, ale aj s konkrétnym výkonom požadovanej práce a s platobným zaradením. V dobe trvania pracovného pomeru žalobca nepodal žiadny oficiálny podnet na preskúmanie správnosti jeho zaradenia do príslušnej tarifnej triedy. K finančným nárokom titulom pracovnej pohotovosti uviedol, že v zmysle ustanovení § 96 Zákonníka práce, pracovnú pohotovosť môže nariadiť len zamestnávateľ a to najviac v rozsahu osem hodín v týždni a sto hodín v kalendárnom roku. Pracovná pohotovosť nad tento rozsah je prípustná len po predchádzajúcej dohode so zamestnancom. Pracovnú pohotovosť si teda nemôže zamestnanec stanoviť sám, resp. neskôr si ju vykázať k preplateniu. S tým súvisí i skutočnosť, že plnenie určitých konkrétnych úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy nemôže byť zamestnancom považované za pracovnú pohotovosť, ani za nočnú prácu, za ktorú si následne môže nárokovať vyplatenie odmeny za pracovnú pohotovosť, resp. za nočnú prácu. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy a podklady o tom, žeby mu mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas bola nielenže nariadená pracovná pohotovosť, ale dokonca nariadená pracovná pohotovosť v tom rozsahu, ako uvádza, t. j. v rozsahu 9.600 hodín. Takýto rozsah je sám o sebe absolútne nereálny a prakticky nemožný. Vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru z uvedeného vypláva, že žalobca denne odpracoval, resp. si nároku za odmenu za prácu a pracovnú pohotovosť za 25 hodín denne. Žalobcovi v súlade s potrebami strednej odbornej školy bola určená pracovná doba pondelok až štvrtok od 6.30 do 11.00 hod. a 18.00 hod. do 21.00 hod., piatok od 6.30 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu do 14.00 hod. do 17.00 hod. Žalobcovi v zmysle zákonníka práce a ostatných právnych predpisov bola vyplácaná mzda a ostatné náhrady, ako aj iné oprávnené mzdové a finančné nároky v riadnych výplatných termínoch tak, ako aj ostatným zamestnancom.
Žalovaný ako listinné dôkazy predložil časť prevádzkového denníka plynovej kotolne a tiež vyhodnotenie čerpania RD (riadnej dovolenky), PN (práceneschopností), DoVP (dohoda o vykonaní práce) preplatenej mzdy za DoVP, vykonanej ostatnej práce nadčas a súm za nadčasové hodiny a ostatné príplatky za dobu trvania pracovného pomeru žalobcu.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bol úspešný vo výberovom konaní žalovaného, v ktorom bola podmienka bývanie v budove školy a tiež kuričský preukaz, kvôli čomu si aj kuričský kurz spravil a zaplatil. Dňa 26.10.2009 bola uzatvorená pracovná zmluva, šlo o funkciu domovníka - elektrikára. Podmienka bola bývanie v budove školy. Po dobu trvania pracovného pomeru ani jeden raz nespal doma cez pracovné dni, nakoľko to žalovaný vyžadoval. Inak jeho bývanie bolo na prechodnom pobyte, kde býval so svojou priateľkou. Priateľka v školskom byte s ním nebývala a nebola tam ani raz. Pracovný pomer trval do 30.6.2011. U žalovaného bol zaradený do druhej tarifnej skupiny, kde sú len pomocné a prípravné práce. Mal byť však zaradený do tretej tarifnej skupiny, kde sú zahrnutí údržbári, ktorí pracovali za 450 eur, pričom on pracoval za 389 eur. U žalovaného vykonával funkciu domovníka, elektrikára, údržbára. Potvrdil, že v pracovnej náplni mal uvedené domovník, kurič, elektrikár. K nároku titulom pohotovostnej služby uviedol, že pokiaľ ide o počet 9.600 hodín uvedených v žalobnom návrhu, stalo sa to chybou pri písaní tohto návrhu. Niekoľkokrát povedal riaditeľovi žalovaného, že má nárok na pracovnú pohotovosť. Vtedy mu povedal, že ho radšej prepustí a to sa aj stalo. Pohotovosť si vôbec nevykazoval, ktorú v tomto konaní požaduje. Nadčasové hodiny, ktoré doložil do spisu, tie mu boli nahradené. Podľa obsahu pracovnej náplne, keď bolo potreba, tak musel zabezpečovať ubytovanie záujemcom v sobotu, nedeľu i vo sviatky a tiež služby spojené s ubytovaním a to aj po 22.00 hod. Ďalej zabezpečoval svadby, stretávky, ubytovanie, odmetanie snehu. Potvrdil, že za nadčasové hodiny a za strážnu službu mu bolo riadne zaplatené, ale jeho nárok sa týka toho, že musel stále byť k dispozícií žalovanému, čo mu ukladá aj pracovná zmluva, takže musel čakať a byť k dispozícií.
Riaditeľ žalovaného T.. P. Č., O.. vo svojej výpovedi uviedol, že k vzniku pracovného pomeru so žalovaným predchádzalo výberové konanie. Žalobca vedel, že požadujú pre prácu kuriča mať kuričský preukaz, ďalej vyžadovali vykonanie skúšky elektrikára, ktoré žalobca vykonané vtedy mal. K zaradeniu do platovej skupiny uviedol, že z oznámenia o plate zo dňa 27.10.2009 vyplýva, že bol zaradený žalobca do 4. platovej triedy a 12-ho platového stupňa. Táto náplň bola v zmysle zákona o plate č. 553/2003. Pokiaľ ide o platovú triedu a výšku vždy musia vychádzať z toho, ako im to ukladajú predpisy. Podľa nich žalobca nemohol byť zaradený do inej platovej triedy. Ďalej uviedol, že každý zamestnanec sa zapisoval do dochádzkového listu. Stávalo sa u žalobcu, že sa zapisoval i dodatočne. Pokiaľ ide o výkaz odpracovaných hodín, tento si žalobca vykazoval a podľa toho mu to bolo vyplácané. Išlo o príplatky za soboty, nedele a za nadčasy. K pracovnej pohotovosti uviedol, že na túto žalobca nemá nárok, pretože by musela byť riadne vykázaná. V škole mal možnosť bývať v byte, avšak sa tam stále nezdržiaval. Nebolo jeho povinnosťou sa tam zdržiavať. Tiež nemal nariadenú pohotovosť, tak aby sa zdržiaval doma. Pohotovosť mal len vtedy, keď musel prísť, vtedy si ju riadne vykázal a mal ju aj zaplatenú.
Listom zo dňa 6.6.2012 žalobca uviedol, že mení pôvodný žalobný návrh v časti pracovnej pohotovosti, keď odpracoval celkom 20 mesiacov, z toho mal 50 dní dovolenky a 50 dní bol práceneschopný. Z uvedeného je teda odpracovaných v pracovnej pohotovosti 500 dní, avšak nárok má iba na polovicu, t. j. 250 dní x 16 hodín pracovnej pohotovosti mimo pracovnej doby. Teda v pracovnej pohotovosti odpracoval 4.000 hodín x 0,39 eura za odpracovanú pohotovosť. Teda mu vznikol nárok na pohotovostné v sume 1.560 eur.
Na pojednávaní dňa 2.7.2012, vzhľadom na zmenu žalobného návrhu, žalobca čo do sumy 2.184 eur zobral návrh späť. Preto súd podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., teda i za súhlasu žalovaného, konanie čo do sumy 2.184 eur zastavil.
Svedkyňa M. L. vo veci uviedla, že od roku 1992 pracuje ako ekonómka u žalovaného. Žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovaného mal v pracovnej náplni funkcie uvedené v tejto náplni a mimo nej mu nedávala robiť žiadne iné funkcie. Šlo o funkcie, ktoré vykonával na jej pokyn. Keď bolo vykurovacie obdobie, bolo to od októbra do marca v roku, tak nechávali žalobcu aby sa iba tomuto venoval a iné práce, napr. ako údržbárske počas tohto obdobia žalobca nevykonával. Na tieto práce mali údržbára. Počas vykurovacieho obdobia sa kúrenie vyplo v piatok, zapínalo sa v nedeľu o 14.00 hod, takže v piatok vyznačila a vykazovala 4 hodiny odpracované žalobcovi a ďalšie 4 odpracoval potom v nedeľu, s čím samotný žalobca súhlasil. Pretože ráno bolo treba opisovať plyn, tak preto mal vždy o jednu hodinu skrátenú pracovnú dobu. Pracovné zaradenie žalobcu bolo do najvyššieho stupňa. Žiadnu pracovnú pohotovosť žalobcovi neurčovala, nebolo treba aby sústavne bol žalobca v pohotovosti. Pokiaľ vykonával žalobca prácu naviac, ako bolo ubytovanie, šlo o práce mimo pracovnej náplne a tieto mu boli vyplácané na základe dohôd o vykonaní práce. Každú činnosť, ktorú urobil si písal do výkazu a to mu bolo platené ako nadčasy. Nebývalo pravidlom, že keď bol žalobca doma bolo nutné, aby bol v pohotovosti. Keď bola takáto nutnosť, bolo mu hlásené dopredu a on sám to potom zdokladoval a bolo mu to preplatené. Žalobca vedel o týchto podmienkach v čase uzatvárania pracovnej zmluvy. Jeho podmienkou bolo to, že bude bývať v škole. Poprela, žeby pracovná náplň žalobcu bola vypracovaná po piatich mesiacoch. Táto bola vypracovaná súčasne s pracovnou zmluvou, kedy ju aj riaditeľ žalovaného podpisoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne uvedenej vyššie, oboznámením sa s obsahom pripojených dokladov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 26.10.2009 podpísali účastníci pracovnú zmluvu a to žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec, s dohodnutým nástupom dňa 27.10.2009 a dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú do 26.10.2010. Dohodnutý druh práce bola domovnícka práca vrátane údržby objektu, zabezpečovanie prevádzky kotolne a oprava a údržba elektrického zariadenia školy. Miesto výkonu práce bola SOŠ, Tovarnícka 1632, Topoľčany. Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že pracovný čas podľa uznesenia vlády č. 522/2002 Z. z. a kolektívnej zmluvy bude 37,5 hodín týždenne bez prestávok v práci s tým, že zamestnávateľ je povinný najneskôr po 4-och hodinách poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, ak je pracovná zmena dlhšia ako 6 hodín. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.10.2010 sa účastníci konania dohodli, že sa predlžuje pracovný pomer na dobu určitú do 30.6.2011. Z pracovnej náplne žalobcu vyplýva, že jeho pracovnou náplňou bola funkcia domovníka s tým, že okrem iného vykonával obhliadku priestorov školy, Domova mládeže, nádvoria a celého areálu, najmä v dňoch pracovného voľna, pokoja, počas sviatkov, ako i po 22.00 hod. V náplni sa tiež uvádza, že podľa potreby v sobotu, nedeľu a vo sviatok zabezpečuje ubytovanie zamestnancov a služby pre ubytovaných v prípade potreby, zabezpečuje služby pre ubytovaných aj po 22.00 hod. Ďalšou pracovnou náplňou bola funkcia kuriča s tým, že počas vykurovacej sezóny bude pracovať i vo viac zmennej prevádzke a zabezpečiť občasnú kontrolu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu a v nočných hodinách, podľa harmonogramu práce v kotolni, Ďalšou náplňou bola funkcia elektrikára. Dňa 14.5.2010 uzavreli účastníci dohodu o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou, práce spojené so strážnou službou na vrátnici podľa pokynov p. O.E.. Pracovná úloha bola dohodnutá tak, že bude vykonávaná v čase od 17.5.2010 do 31.12.210, s dohodnutou odmenou 2 eurá za odpracovanú hodinu. Dňa 11.1.2011 bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce č. 02/2011, s dohodnutou pracovnou náplňou a to práce spojené so strážnou službou na vrátnici, podľa pokynov p. O. s tým, že táto pracovná úloha bude vykonávaná od 12.1.2011 do 30.6.2011. Z listu žalovaného zo dňa 25.5.2011 vyplýva skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného 30.6.2011. Z oznámenia o plate zo dňa 27.10.2009 súd zistil, že žalovaný oznamuje žalobcovi s účinnosťou od 27.10.2009 určenie platovej triedy štvrtej a dvanásteho platového stupňa. Tarifný plat podľa § 7 ods. 6 Zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 385 eur, čo predstavuje funkčný plat. Listom zo dňa 3.1.2011 žalovaný oznamuje žalobcovi výšku a zloženie funkčného platu a to s účinnosťou od 1.1.2011, keď tarifný plat podľa § 7 Zák. č. 553/2003 Z. z. je 389 eur. Z predložených mzdových listov vyplýva vyčíslenie hrubého a čistého príjmu žalovaným žalobcovi s tým, že sa vyčísloval i príplatok za prácu v sobotu alebo nedeľu, práce nadčas, príplatok za prácu a sviatok tak, ako je to uvedené v mzdových listoch podľa toho, ako to bolo vykazované v odpracovaných hodinách za jednotlivé mesiace, ktorých výkaz si viedol žalobca. Podľa žalobcu však nebol zaradený riadne v tarifnej triede zodpovedajúcej jeho pracovnému miestu a to v treťom stupni náročnosti, kde mala byť mzda zamestnanca vo výške 443,80 eura, pričom jeho mzda predstavovala sumu vo výške mzdy za práce v druhom stupni náročnosti, t. j. v sume 389 eur a preto si uplatnil rozdiel za dobu trvania pracovného pomeru, teda za 20 mesiacov po 54,80 eura , teda 1.096 eur. Ďalej si uplatnil svoj nárok za vykonávanú pohotovosť v trvaní 16 hodín denne, ktorú vykonával nepretržite počas trvania celého pracovného pomeru, čo po zmene návrhu uplatnil za 250 dní x 16 hodín, teda v pracovnej pohotovosti odpracoval 4.000 hodín , začo si uplatnil 0,39 eura za hodinu a to spolu 1.560 eur. Nárok za pracovnú pohotovosť si uplatnil za neaktívnu časť pohotovosti. Žalovaný poprel nárok žalobcu, keď do príslušnej tarifnej triedy bol zaradený podľa príslušných zákonných ustanovení a ďalej poprel nariadenie pracovnej pohotovosti tak, ako si to uplatnil žalobca, keďže túto nemal žalovaným stanovenú a určenú.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej ZP), Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 ZP, V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 ZP, Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Podľa § 47 ods. 1 ZP, Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 48 ods. 2 ZP, Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát.
Podľa § 59 ods. 2 ZP, Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Podľa § 226 ods. 1 ZP, Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Podľa § 96 ods. 1 - 7 ZP , Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Podľa § 1 ods. 1, 4 Zák. č. 552/2003 Z. z., o výkone práce vo verejnom záujme, Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, o/, p/, r/, s/, ods. 2 Zák. č. 553/2003 Z. z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a) tarifný plat,
o) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
p) príplatok za prácu vo sviatok,
r) plat za prácu nadčas,
s) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa § 22 náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.
Podľa § 7 ods. 1, veta prvá citovaného zákona, Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 5 patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej stupnice platových taríf.
Podľa § 19a citovaného zákona, Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť na pracovisku, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti 50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnancovi nepatrí príplatok podľa § 16 až 18 a plat za prácu nadčas podľa § 19. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi plat podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí funkčný plat.
Podľa § 21 ods. 1, 2 citovaného zákona, Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
a) náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
b) s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.
Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu práce; takéto vykonávanie práce je prácou nadčas.
Podľa prílohy 2 Zákona č. 553/2003 Z. z., 4. PLATOVÁ TRIEDA -
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Odborné rutinné práce vykonávané podľa rámcových pokynov a spravidla spojené s hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť aj iných osôb. Organizovanie jednotlivých ľahko ovládateľných technologických procesov, prevádzkových procesov alebo iných procesov alebo zariadení s určitou možnosťou úpravy postupu. Jednoduché individuálne remeselné práce.
5. PLATOVÁ TRIEDA - Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie.
Rôznorodé odborné rutinné práce spojené spravidla s vysokou hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou, s prípadnou osobnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, s presnými väzbami na ďalšie pracovné procesy. Organizovanie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení s možnosťou voľby postupu, spravidla spojené s vysokou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb. Zložité individuálne remeselné práce.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere, ktorý trval odo dňa nástupu do zamestnania, teda od 27.10.2009 do 30.6.2011, kedy skončil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú uvedeným dňom. Pracovný čas, ako to vyplýva z pracovnej zmluvy žalobcu bol 37,5 hodín týždenne. Pracovnou náplňou žalobcu bola funkcia domovníka, kuriča, elektrikára a údržbára, a ďalej ako to vyplýva z dohody o vykonaní práce, bola dohodnutá jeho pracovná úloha a to práce spojené so strážnou službou na vrátnici, podľa pokynov p. O.. Za prácu dohodnutú podľa pracovnej zmluvy v súlade s ustanoveniami Zákona č. 553/2003, bol zaradený žalobca žalovaným do 4. platovej triedy 12-ho platového stupňa s tarifným platom 385 eur a od 1.1.2012 s platom 389 eur. Z prílohy č. 2 charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti, remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme vyplýva, že pre 4. platovú triedu kvalifikačnými predpokladmi sú stredné vzdelanie. Odborné rutinné práce vykonávané podľa rámcových pokynov a spravidla spojené s hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť aj iných osôb. Organizovanie jednotlivých ľahko ovládateľných technologických procesov, prevádzkových procesov alebo iných procesov alebo zariadení s určitou možnosťou úpravy postupu. Jednoduché individuálne remeselné práce a pokiaľ ide o 5. platovú triedu kvalifikačné predpoklady predstavujú stredné vzdelanie, alebo úplné stredné vzdelanie, rôznorodé odborné rutinné práce spojené spravidla s vysokou hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou, s prípadnou osobnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, s presnými väzbami na ďalšie pracovné procesy. Organizovanie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení s možnosťou voľby postupu, spravidla spojené s vysokou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb. Zložité individuálne remeselné práce.
Z pracovnej náplne žalobcu vyplýva jeho funkcia domovníka, kuriča, údržbára a elektrikára. Z pracovnej náplne domovníka vyplýva, že ráno odomyká a po skončení pracovnej doby uzamyká vchodové dvere do priestorov školy a vstupnej brány na nádvorí školy. Dbá, aby všetky zariadenia školy, domova mládeže a celého areálu boli udržiavané tak, aby bola zabezpečená ochrana školského majetku. Vykonáva ohliadku priestorov školy, DM, nádvoria a celého areálu, najmä v dňoch pracovného voľna, pokoja, ako i počas sviatkov a po 22. hod. Ďalej čistí chodníky okolo DM, udržuje v poriadku priestory pred hlavných vchodom, pred vchodom do jedálne, pivnice a tak ako je to bližšie uvedené v pracovnej náplni. Podľa potreby v sobotu, nedeľu a vo sviatok zabezpečuje ubytovanie záujemcov a služby pre ubytovaných a to aj po 22.00 hodine. V zimnom období zabezpečuje bezpečný prístup do budovy školy, DM, odpratáva sneh, posyp vytvoreného naladia, v prípade potreby vykonáva kosenie trávy. Ďalej vykonáva maliarske, murárske práce podľa potreby a pokynov riaditeľa, drobné údržbárske práce v priestoroch DM a školy podľa pokynov vedúcej, na základe požiadaviek nahlásených vychovávateľkami a ostatnými zamestnancami školy a vykonáva ďalšie práce podľa pokynov riaditeľa školy a vedúcej. Ďalej ako kurič mal v pracovnej náplni počas celého roka zabezpečovať prevádzku kotolne tak, aby boli vykúrené všetky objekty areálu, počas vykurovacej sezóny pracovať i vo viac zmennej prevádzky, zabezpečiť občasnú kontrolu vo sviatok, v sobotu a nedeľu i v nočných hodinách podľa harmonogramu práce. Počas zmeny medzi kontrolou kúrenia a zapisovaných prevádzkových parametrov kotlov vykonáva činnosť ako údržbár, vykonáva ďalšie práce v kotolni podľa pokynov. Ako elektrikár mal v pracovnej náplni vykonávať všetky činnosti na základe oprávnenia pod evidenčným číslom tak ako je to uvedené v náplni. Ďalej povinnosťou bolo dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, z čoho vyplýva, že kvalifikačné predpoklady napĺňajú zaradenie do 4. platovej triedy tak ako je jej charakteristika citovaná vyššie, keď vzhľadom na pracovnú náplň žalobcu nemožno hovoriť o zaradení do 5. platovej triedy, keď nešlo o rôznorodé odborné rutinné práce spojené spravidla s vysokou hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou, s prípadnou osobnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, s presnými väzbami na ďalšie pracovné procesy. Organizovanie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení s možnosťou voľby postupu, spravidla spojené s vysokou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb. Zložité individuálne remeselné práce.
Z uvedeného potom vyplýva, že aj jeho odmeňovanie a mzda tak ako bola určená žalobcovi 385 eur a s účinnosťou od 1.2.2011 v sume 389 eur bola v zmysle riadneho zaradenie žalobcu do 4. platovej triedy a 12-ho platového stupňa , preto v tejto časti bolo potrebné žalobný návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.
Ďalej predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu za pracovnú pohotovosť. V zmysle ustanovenia § 96 TP pracovnou pohotovosťou sa rozumie stav pripravenosti zamestnanca bezodkladne nastúpiť výkon práce v okamihu získania vedomostí o vzniku potreby túto prácu vykonávať. Súčasťou pracovnej pohotovosti je teda povinnosť zamestnanca byť v určený čas zamestnávateľovi k dispozícií pre prípad vzniku potreby vykonávať prácu a umožniť mu kontakt na účely získania vedomosti o tejto skutočnosti. Zamestnanec je predovšetkým povinný zdržiavať sa na mieste určenom zamestnávateľom, t. j. na takom mieste, ktoré je zamestnancovi ľahko dostupné buď priamo na pracovisku alebo nepriamo prostredníctvom telefonického kontaktu v stave umožňujúcom na základe výzvy zamestnávateľom bezodkladne nastúpiť na výkon práce. Zamestnávateľ sa podľa ods. 1 môže v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh dohodnúť so zamestnancom, že mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, sa bude zamestnanec v rámci pracovnej pohotovosti zdržiavať v určený čas na dohodnutom mieste a bude pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec nesúhlasí s dohodou o pracovnej pohotovosti, zamestnávateľ má právo nariadiť zamestnancovi, že mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a bude zamestnanec v rámci pracovnej pohotovosti zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a pripravený na výkon práce, podľa pracovnej zmluvy. Citované ustanovenie ďalej uvádza rozsah nariadenej pracovnej pohotovosti. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o nástup pracovnej pohotovosti, možno ju nariadiť jednostranným opatrením zamestnávateľa, alebo možno ju dohodnúť medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Citované ustanovenie pozná termíny ako neaktívna časť pracovnej pohotovosti a aktívna časť pracovnej pohotovosti. Pod aktívnou častou pracovnej pohotovosti treba podľa ods. 6 rozumieť čas, keď zamestnanec počas nariadenej alebo dohodnutej pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, čo v danom prípade nie je predmetom konania, pretože pokiaľ žalobca vykonával prácu v rámci pracovnej pohotovosti, táto mu bola riadne aj uhrádzaná, čo aj sám žalobca potvrdil a vyplýva to aj zo mzdových listov.
Pod pojmom neaktívna časť pracovnej pohotovosti podľa ods. 2 - 4 treba rozumieť časový úsek výkonu pracovnej pohotovosti počas ktorej je zamestnanec pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. V tejto súvislosti si treba uvedomiť významný rozdiel medzi výkonom pracovnej pohotovosti na pracovisku (ods. 2) a výkonom pracovnej pohotovosti na dohodnutom mieste mimo pracoviska (ods. 4). Pri pracovnej pohotovosti na pracovisku sa čas pohotovosti považuje za pracovný čas, avšak pri pracovnej pohotovosti na dohodnutom mieste mimo pracoviska sa čas pracovnej pohotovosti do pracovného času nezapočítava. Z komentára k zákonníku práce k ustanoveniu § 96 vyplýva , že treba upozorniť na potrebu vedenia presnej evidencii priebehu jednotlivých časových úsekov, resp. časti pracovnej pohotovosti, teda odkedy - dokedy prebieha neaktívna časť pracovnej pohotovosti a kedy sa začal a kedy skončil výkon práce počas pohotovosti, teda kedy neaktívnu časť pracovnej pohotovosti nahradila aktívna časť pracovnej pohotovosti. Toľko z komentára k zákonníku práce.
V danej veci uvedená potreba vedenia presnej evidencie v priebehu jednotlivých časových úsekov nebola preukázaná a táto dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, ktorý v prípade výkazu odpracovaných hodín, ako je príplatok za sobotu a nedeľu, za sviatok, počet nadčasových hodín, príplatok za noc si riadne viedol a vykazoval vo výkazoch o odpracovaných hodinách za jednotlivé mesiace, pričom v časti tohto výkazu, kde sa uvádza počet hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku neboli vykonané, ako to vyplýva z jednotlivých výkazov, žiadne záznamy. Žalobca tak nepreukázal svoje tvrdenia o počte hodín pracovnej pohotovosti a to neaktívne časti pracovnej pohotovosti, za ktorú podľa súdu nemožno považovať tú skutočnosť, že žalobca bol v pracovnej pohotovosti, keď trávil svoj čas mimo pracovnej doby v byte, ktorý bol služobným bytom alebo v byte svojej priateľky. Nebolo preukázané v konaní, že medzi účastníkmi došlo k takejto dohode, prípadne že pracovná pohotovosť bola žalobcovi nariadená zamestnávateľom jeho jednostranným opatrením. Podľa súdu za pracovnú pohotovosť teda nemožno považovať to, že ukončil pracovnú dobu a po jej ukončení bol v neustále pracovnej pohotovosti, teda najmä neaktívnej.
Aj zo svedeckej výpovede M. L. vyplýva, že pracovná pohotovosť žalobcovi nebola určená, nebolo potrebné, aby bol sústavne v pohotovosti. Práce, ktoré vykonával naviac, napr. ako ubytovacie, mimo pracovnej náplne, tieto mu boli riadne vyplácané na základe dohôd o vykonaní prác. Ďalej uviedla, že keď bola nutnosť kontaktovať žalobcu bol o tom už vopred upozornený, takže ani tú skutočnosť, že býval v škole v byte nebolo možné považovať za pracovnú pohotovosť žalobcu. Preto žalobný návrh bolo potrebné zamietnuť i v tejto časti ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože túto náhradu ani nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.