Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-9Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: Ing. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 14.01.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.01.2022 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, (ktorého nesprávne označil ako Sociálna poisťovňa - ústredie, poznámka správneho súdu) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mu prizná invalidný dôchodok.

2. Správnu žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho zdravotné problémy začali 02.06.2020 hospitalizáciou v UNLP v Košiciach po náhlom krvácaní do mozgu, následnom ochrnutí oboch ľavých končatín a poruchou reči, pričom jeho práceneschopnosť trvala l rok, počas ktorého absolvoval rôzne rehabilitácie a kúpeľnú liečbu v kúpeľoch v Kováčovej. Poukázal na to, že v súčasnej dobe stále trpí bolesťami hlavy spojenými so závraťami, malátnosťou a pocitom únavy, niekedy pociťuje tlak v hlave, ktorý stav je ovplyvnený fyzickou námahou, stresom a zmenami počasia. Tento stav sa neustále mení a vyvíja. Uvedené ťažkosti dospeli až k vyšetreniu mozgu magnetickou rezonanciou dňa 2.12.2021, kde mi bolo zistené, že v pravej časti mozgu sa ešte stále po 1,5 roku od hospitalizácie nachádzajú stopy po chronickom krvácaní, spôsobujúce žalobcovi zdravotné problémy. Podľa ošetrujúcej lekárky z Neurologického oddelenia Nemocnica AGEL Košice - Šaca je jeho zdravotný stav vážny, vyžadujúci si kľudový režim bez fyzickej námahy a stresu ,preto žalobcu čakajú ďalšie neurologické vyšetrenia mozgu ohľadom vývoja chronickej hemoragie. Neurologický deficit v ľavých končatinách bol zhodnotený ako ľahký. Na ľavej hornej končatine -nedominantnej ruke je ľahký neurologický deficit v zmysle postihu jemnej motoriky. Konštatoval, že má obmedzenú hybnosť prstov a palca, menšiu silu v danej končatine a zníženú citlivosť v končekoch prstov. Tieto skutočnosti sa v reálnom živote prejavujú jeho neschopnosťou napríklad zaviazať si šnúrky, či zapnúť gombíky, bežne pri chôdzi zakopáva ľavou nohou. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pretrvávajú aj jeho problémy s vysokým krvným tlakom, ktorá liečba prebieha od 11.6.2020, t.j. začala až v priebehu jeho hospitalizácie. Má problémy s kolísaním tlaku. Niekedy sa mu zníži tlak do takej miery, že pociťuje závrate. Počas hospitalizácie v nemocnici, dňa 16.6.2020 mu podľa vlastných slov zavedením katétra vznikla urologická infekcia, čo mu spôsobovalo veľmi nepríjemné, dlhodobé bolesti, spojené s častým nedokonalým vymočením, ale aj s únikom moču. Nakoľko išlo o

veľmi intímny problém, nezdôverí sa o probléme s únikom moču svojmu ošetrujúcemu lekárovi, pričom táto uroinfekcia sa postupne vyvíjala, bola liečená ambulantne urológom najprv rôznymi antibiotikami, neskôr aj hospitalizáciou (podaním antibiotík do žily). Keďže mu antibiotiká zaberali len dočasne, po cca roku prerástla uroinfekcia do takej miery, že musel dňa 05.11.2021 absolvovať operáciu močového mechúra a prostaty z dôvodu vytvorenia močových kameňov. Stále má problémy s náhlou, nutkavou potrebou močiť, častým močením a únikom moču, ktorý je spôsobený nedostatkom času ,,dobehnúť“ na toaletu. Po roku hospitalizácie sa so svojim zamestnávateľom, firmou EUROCAST s.r.o. Košice, dohodol o rozviazaní pracovného pomeru, nakoľko mu jeho zdravotný stav nedovoľoval vykonávať pracovnú náplň funkcie dispečera a správcu budov, ktorú do 02.06.2020 vykonával. Momentálne je vedený na úrade práce a po operácii močového mechúra a prostaty je práceneschopný.

3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa) zo dňa 05.08.2021 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, nakoľko dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny.

4. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 07.06.2021 rozhodol tak, že podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení žiadosť zamietol, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „posudkový lekár“) zo dňa 07.06.2021 účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola určená na 15 %. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so zamietnutím invalidného dôchodku a poukázal na posledné odborné lekárske správy, ktoré preukazujú jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Žalobca v odvolaní žiadal o priznanie invalidného dôchodku.

5. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 293 eu, § 71 ods. 1 až 9, § 70 ods. 1 a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu ako účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu. Posudkový lekár dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je stav po prekonaní cievnej mozgovej príhody po preliečení s celkovo ľahkým funkčným postihnutím, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné zdravotné postihnutia sú podľa posudkového lekára svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálnemu navýšeniu. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného nevykonalo v súlade s citovanými ustanoveniami za osobnej účasti žalobcu.

6. Žalovaný konštatoval, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), ľahké formy podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 9 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o zdravotnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu určil na 15% z percentuálneho rozpätia 5-15 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je podľa žalovaného invalidným, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, a preto bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektívnosť a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je aj odborný posudok posudkového lekára o invalidite, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 20.10.2021.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav

nebol v konaní správne posúdený sú podľa žalovaného neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Poukázal na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil, do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobca podľa názoru žalovaného ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili, alebo vyvrátili. Mal za to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s eu v znení s účinnosťou od 2. apríla 2020 v spojení s nevykonáva. Súčasne poukázal na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V ostatnom sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a zotrval na jeho vecnej správnosti. Mal za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia (rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa) sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.

9. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.

10. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením , , v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

11. Podľa ustanovenia vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

12. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu viac ako päť dní pred jeho vyhlásením. Súd zároveň konštatuje, že žiaden z účastníkov tohto konania nepožiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej veci, nie je potrebné vykonať dokazovania na pojednávaní v tomto konaní, nevyžaduje to verejný záujem, nariadenie pojednávania vo veci nie je potrebné, a v predmetnej veci nie je potreba nariadenia pojednávania ustanovená zákonom. Z vyššie uvedeného dôvodu má súd za to, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa (ďalej len „“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal

správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach ( ) ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť.

14. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 05.08.2021 rozhodnutie č. 641 204 6399 0, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok, a to vzhľadom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Z pripojených administratívnych spisov je zrejmé, že výrokom odborného posudku o invalidite zo dňa 07.06.2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na hodnote 15 %. Na základe žalobcom podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 01.10.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach vychádzajúc z celej zdravotnej dokumentácie zhodnotil (posudok zo dňa 20.10.2021) zhodne s predchádzajúcimi posudkami, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobcu stanovená na hodnote 15 %.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.11.2021, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.08.2021 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec, alebo poškodený požiada.

27. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené a nahradené rozhodnutím, ktorým mu žalovaný prizná invalidný dôchodok. Žalobca sa teda domáha uznania jeho osoby za invalidnú, teda konštatovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

31. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je stav po prekonaní cievnej mozgovej príhody po preliečení s celkovo ľahkým funkčným postihnutím, ktoré zaradil do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické akty a pod.), písmena a) - ľahké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %, z percentuálneho rozpätia od 5 % do 15 %, čo teda predstavuje hornú hranicu percentuálneho rozpätia. Iné zdravotné postihnutia žalobcu sú svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného teda vyplýva, že aj podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobcu preto v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity.

32. Posudkoví lekári pobočky ako i ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z aktuálnych objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 %, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.

33. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

34. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

35. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie jeho invalidity, súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne.

36. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

37. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O

objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

38. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.