Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-129-2011.pdf
PDF · 114.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/129/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. W., K.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, dieťa rodičov matky W. Z., K.. XX.X.XXXX, bývajúcej na Z. T. Č.. XX B. S., a otca Q. W., K.. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúceho B. Č. Y., I., S. J., Š. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Q.. Š. X., zamestnancom Okresného súdu Košice I, na návrh Q.. G. J., K.. XX.XX.XXXX, bývajúcej na S. T. Č.. XX B. Y. a H.. Q. J., K.. X.X.XXXX, O. K. S. T. Č.. XX B. Y., v konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Zveruje maloletú U. W., K.. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov manželov J. G., K.. XX.XX.XXXX U. Q., K.. X.X.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Navrhovatelia sú povinní vždy do 15.6. a 15.12. toho-ktorého roka podávať súdu písomnú správu o maloletej a o správe majetku maloletej.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej U. W. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov.
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej U. W. výživným vo výške po 30 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2011 žiadali, aby súd zveril maloletú U. W., K.. XX.XX.XXXX, do ich spoločnej náhradnej starostlivosti a zároveň, aby súd zaviazal rodičov maloletej prispievať na jej výživu sumou po 25,36 € mesačne k rukám navrhovateľov. K návrhu pripojili fotokópiu sobášneho listu, potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľov, fotokópiu rodného listu maloletej a výpis z katastra nehnuteľnosti LV č. XXXX v katastrálnom území Y.. Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletá U. bola predbežným opatrením zverená do starostlivosti krízového strediska, po jej prijatí sa s maloletou zoznámili, najprv sa stretávali sporadicky, medzitým sa informovali, či maloletá sa vráti do rodiny alebo
bude zverená do náhradnej rodinnej starostlivosti, postupne sa s maloletou natoľko zblížili, že s nimi trávila čím ďalej tým viac voľného času, navrhovatelia absolvovali informačné poradenstvo o právach dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovných metódach a postupoch, s maloletou sa stále stretávajú, chodievajú s ňou na prechádzky, spolu sa hrajú, maľujú, tvorivo rozvíjajú jej zručnosti, jej osud im nie je ľahostajný a keďže sa navzájom zblížili, chcú maloletej poskytnúť rodinné zázemie, podmienky na jej všestranný rozvoj a naplnenie jej vývinových potrieb.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/129/2011 zo dňa 27.6.2012, bol otcovi maloletej ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník, Q.. Š. X., zamestnanec Okresného súdu Košice I, v súlade s ust. § 29 O.s.p z dôvodu, že otec sa na súdu známej adrese trvalého pobytu nezdržiava a súčasný pobyt otca maloletej sa šetrením tunajšiemu súdu nepodarilo zistiť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky, dožiadaním Okresného súdu Tachov v Českej republike, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá U. bola uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 7PPOm/32/2010 zo dňa 29.9.2010 predbežným opatrením zverená do starostlivosti Krízového strediska Dorka, n.o. na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z dôvodu, že matka sa spolu s maloletou nachádza na ulici, nemá žiadne finančné prostriedky, žiadnu možnosť ubytovania, preto žiadala o pomoc pri riešení situácie, matka nikde nepracuje, zo zistených informácií mali vedomosť, že matka sa nedokáže riadne postarať o maloletú, otec maloletej sa nachádza na neznámom mieste, matka svojím nezodpovedným konaním napriek niekoľkonásobne poskytnutej pomoci, túto nedokázala využiť, a nedôsledným prístupom k starostlivosti o maloleté dieťa, neschopnosť zabezpečiť jej primerané a vhodné výchovné podmienky, ohrozuje ďalší život, psychický i fyzický vývin maloletej.
Dňa 26.8.2011 matka požiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Dňa 8.11.2011 tunajší súd uznesením sp. zn. 23P/129/2011 rozhodol o neustanovení zástupcov z radov advokátov matke z dôvodu, že matka nesplnila zákonné podmienky a predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu.
Matka maloletej súdne zásielky na adrese trvalého ani prechodného pobytu nepreberala, šetrením súdu ani polície sa nepodarilo zistiť, kde sa matka nachádza, na pojednávanie dňa 7.3.2012 sa nedostavila, svoju neúčasť vopred neospravedlnila, taktiež z výpovede kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka s ním spolupracovala veľmi krátky čas, opätovne s kolíznym opatrovníkom nespolupracuje.
Matka maloletej sa na ostatné pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, doručenie predvolania je vykázané dňa 2.7.2012. Matka dňa 11.7.2012 doručila súdu fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, kde bolo matkou dopísané, že sa na pojednávanie nedostaví a ospravedlňuje sa, súd pojednával a rozhodol v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v jej neprítomnosti z dôvodu, že matka svoju neúčasť vopred v súlade s § 119 O.s.p. neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.
Opatrovník otca maloletej, Q.. Š. X., zamestnanec Okresného súdu Košice I, sa na ostatné pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, doručenie predvolania je vykázané dňa 2.7.2012, svoju neúčasť vopred v súlade s O.s.p. neospravedlnil, a preto súd pojednával a rozhodol v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice IV, zo dňa 29.12.2011 vyplýva, že matka maloletej je rozvedená, z jej manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti otca, matka po rozvode žila v družobnom pomere s otcom maloletej U., maloletá U. bola predbežným opatrením zverená do starostlivosti krízového strediska, matka od umiestnenia maloletej navštívila maloletú asi 3krát, potom sa o dieťa prestala zaujímať, pri pohovore uviedla, že dieťa nenavštevuje, pretože to zle psychicky znáša, toho času bola nezamestnaná, so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí, dieťa má rada, nechce sa ho vzdať,
biologický otec dieťaťa žije v Českej republike, o dieťa neprejavil záujem, výživné na dieťa neplatí, navrhovatelia maloletú viackrát navštívili, trávia s ňou voľný čas, vzájomné interakcie sa pozitívne rozvíjajú, dieťa sa na nich stále teší, rada by s nimi ostala, preto odporučili návrhu vyhovieť so zreteľom na prednosť výchovy dieťa v rodine pred ústavnou starostlivosťou.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľov zo dňa 2.3.2012 vyplýva, že navrhovatelia sú zamestnaní, bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve, z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti, navrhovateľka pozná maloletú od prvého dňa jej umiestnenia v krízovom stredisku Dorka, pretože vo voľno čase spolupracuje s týmto zariadením, postupne sa medzi ňou a maloletou vytvárali citové väzby, maloletá sa zoznámila aj s jej manželom, v rodine sa rýchlo adaptuje, maloletá spočiatku často spomínala matku, teraz prestala hovoriť o minulosti, matka o maloletú neprejavuje skutočný záujem, naposledy ju navštívila v decembri 2010 v krízovom stredisku, maloletá od septembra začne navštevovať základnú školu, dvakrát týždenne chodí na tenis, maloletá aj zo zdravotného a najmä psychického hľadiska potrebuje rodinné zázemie, pocit lásky a pravidelný režim, napriek tomu, že vyžaduje zvýšenú starostlivosť navrhovatelia majú k maloletej vytvorené pozitívne emocionálne väzby a vytvárajú pre ňu pozitívne stabilné výchovné prostredie, preto zverenie maloletej do náhradnej rodinnej starostlivosti je v jej najlepšom záujme.
Zo správy Krízového strediska Dorka, n.o. zo dňa 29.2.2012 o prejavovanom záujme rodičov o dieťa, vyplýva, že matka bola maloletú navštíviť dňa 6.12.2010 a potom ešte 3krát, naposledy v júni 2011, od 3.2.2012 je maloletá na základe súhlasu riaditeľky krízového strediska na pobyte v domácom prostredí navrhovateľov, manželov J., u ktorých bola aj počas letných prázdnin, vplyv pobytu maloletej u navrhovateľov hodnotia ako veľmi pozitívny, vzájomné citové väzby, rodinné zázemie aj kvalita výchovy a starostlivosti navrhovateľov o dieťa veľmi podnetne vyplývajú na psychické naladenie maloletej a všestranný rozvoj jej osobnosti, maloletá má navrhovateľov rada, rešpektuje ich, teší sa, že sa stane členkou ich rodiny a nebude sa musieť do krízového strediska vrátiť.
Tunajší súd dožiadaním zo dňa 16.3.2012 požiadal o predvolanie a vypočutie otca maloletej Okresný súd Tachov v Českej republike a žiadal ho o súčinnosť pri zistení jeho súčasnej adresy a zamestnávateľa. Okresný súd Tachov dňa 2.5.2012 a taktiež opätovne dňa 2.7.2012 tunajšiemu súdu oznámil, že otec maloletej sa na uvedenej adrese nezdržiava, nepodarilo sa mu doručiť zásielku súdu, predvolať ho a vypočuť, taktiež sa nepodarilo otca maloletej nájsť a zistiť o ňom akékoľvek informácie, pretože sa na adrese uvedenej v registri obyvateľstva nezdržiava niekoľko rokov.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 7.12.2011a taktiež zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že matka maloletej nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a o túto dávku ani nepožiadala.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že otec maloletej nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a o túto dávku ani nepožiadal, taktiež nie je poberateľom iných štátnych sociálnych dávok ani peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov M..
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 8.12.2011 vyplýva, že matka maloletej bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.3.2009 do 29.9.2009, dňa 30.9.2009 bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu pri sprostredkovaní zamestnania.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice IV, zo dňa 6.7.2012 vyplýva, že otec maloletej nie je ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 26.1.2012 vyplýva, že otec maloletej nie je v Českej republike registrovaný ako zamestnanec, taktiež nie je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie je evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, naposledy bol evidovaný v roku 2003 na Úrade práce Chomutov.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na nimi podanom návrhu spolu s manželkou, maloletú spoznali v krízovom centre a bolo im oznámené, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude maloletá umiestnená do detského domova, pretože matka sa o ňu nevedela postarať a otec sa nevie nájsť, po zblížení s maloletou sa medzi nimi vytvoril citový vzťah, maloletá bola viackrát na pobyte u nich, zvykli si na ňu, aj ona na nich, ich záujem o maloletú nie je podmienený žiadnymi zištnými dôvodmi, nemajú z toho žiaden finančný prospech, pokiaľ ide o ich pomery, obývajú 3-izbový byt, z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, matka maloletú nijakým spôsobom u nich nekontaktovala, zaslala len pohľadnicu do krízového strediska, ktorú maloletej následne odovzdali.
Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že trvá na podanom návrhu, vo všetkom sa pripojila k výpovedi navrhovateľa, poukázala na to, že dôvodom ich rozhodnutia neboli žiadne finančné alebo iné zištné dôvody, medzi nimi a maloletou sa vytvoril hlboký citový vzťah, ktorý sa denne prehlbuje, maloletá sa u nich podľa jej názoru cíti dobre, čo im dáva aj často najavo a pri modlitbách ďakuje, že môže byť u nich, v ich domácnosti.
Kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že odporučuje návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, keďže navrhovatelia zabezpečujú všetky potreby maloletej, matka o dieťa neprejavuj skutočný záujem, dlhodobo nevytvára podmienky pre prevzatie dieťaťa do jej starostlivosti, je v záujme maloletej, aby vyrastala v rodine, s navrhovateľmi si vybudovali veľmi pekný vzťah, dieťa je v ich starostlivosti od februára tohto roka, maloletá v ich starostlivosti riadne prospieva, cíti sa u nich dobre, má ich rada,, navrhovatelia jej vytvorili dostatočné rodinné zázemie.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľa, spoločnosti W. Z. V. W., W..Y..R.., W. W. Z. Z. XXX, zo dňa 10.1.2012 vyplýva, že navrhovateľ dosahuje v zamestnaní priemerný čistý mesačný príjem 1063,24 €.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky, S. G. Š. W.. X. K. B. Y., zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľky je 742,26 €.
Zo správy súčasného zamestnávateľa matky maloletej, spoločnosti Z. S., W..Y..R.., W. W. B. K. Ľ. XXX, vyplýva, že matka maloletej je u nich zamestnaná od 20.6.2012 na základe dohody o výkone pracovnej činnosti a jej čistý príjem za jún 2012 predstavoval sumu 34,02 €.
Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa ust. § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Ako bolo zistené, navrhovatelia sa o maloletú v súčasnosti osobne starajú a zabezpečujú všetky jej potreby, pretože matka maloletej nedokáže napriek jej poskytnutej opakovanej pomoci poskytnúť maloletej potrebnú starostlivosť a vhodné podmienky pre jej výchovu, matka o maloletú neprejavuje dlhodobo skutočný záujem, otec maloletej sa nachádza na neznámom mieste a taktiež o maloletú neprejavil záujem, umiestnenie maloletej v rodine navrhovateľov je v jej najlepšom záujme, medzi navrhovateľmi a maloletou je vytvorený silný citový vzťah, navrhovatelia poskytujú maloletej potrebné rodinné zázemie a lásku, ktorú dieťa potrebuje, navyše k zvereniu maloletej do starostlivosti navrhovateľov dala súhlas aj kolízna opatrovníčka.
Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletej, otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu v zákonne stanovenej minimálnej výške z dôvodu, že sa tunajšiemu súdu nepodarilo otca maloletej nájsť a zistiť jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, matku maloletej zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 30 € mesačne z dôvodu, že matka bola dlhodobo nezamestnaná, nachádza sa v hmotnej núdzi, v súčasnosti si našla zamestnanie, ale jej príjem je príliš nízky, preto takto určené výživné zodpovedá jej majetkovým a zárobkovým pomerom a zároveň potrebám dieťaťa.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).