Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-9-2012.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci proti obž. U. U. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2012 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. U. , nar.XX.XX.XXXX v TD., trvale bytom F. B.6, invalidný dôchodca, slobodný,
t.č. odo dňa XX.XX.XXXX vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Nitra,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
obžalovaný U. U. dňa XX.XX.XXXX asi o 16.00 hodine prišiel k rodinnému domu číslo XXX na Ulici X. mája v F., okres Topoľčany tak, na ktorom zvesil dvere so sieťkou proti hmyzu z jedného pántu a vnikol do domu, kde v tom čase na posteli ležal poškodený L. B., ktorému obžalovaný povedal, že sa mu chce ospravedlniť, následne sa však začal pred poškodeným zaháňať päsťami, po tom ho poškodený vyzval, aby z domu odišiel, obžalovaný napriek tomu v dome zotrval a keď sa poškodený chcel z postele postaviť, obžalovaný na neho vytiahol kuchynský nôž o dĺžke čepele asi 20 cm a keď a poškodený pred obžalovaným bránil, obžalovaný ho nožom porezal na malíčku pravej ruky a z domu odišiel, následne poškodený L. B. odišiel na dvor domu, do šopy, odkiaľ si na svoju obranu vzal malú sekeru a keď sa chcel vrátiť dnu do domu, spoza kríkov vystúpil obžalovaný U. U., ktorý poškodenému vulgárne nadával, pristupoval k poškodenému a hrozil slovami: „V noci Ťa prídem zabiť!“ a následne cez záhradu domu z domu odišiel,
t e d a :
- neoprávnene vnikol do obydlia iného
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
t ý m s p á c h a l :
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a mu u k l a d á :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, za zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2,4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala na U. U. (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že „ je nevinný „.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného L. B., svedkov Y. V., L. P., U. X., výsluchom znalca P.. P. X., znaleckým posudkom, prečítaním svedeckej výpovede svedkyne B., oboznámením spisového materiálu, pripojených spisov, registrom trestov obžalovaného mal súd za preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že dňa 19.08.2011 v poobedňajších hodinách náhodne stretol poškodeného na ulici. Poškodený ho na to zavolal k sebe, aby spolu pili víno. On išiel do obchodu v obci Solčany kúpiť víno, poškodený ho zatiaľ čakal pred obchodom. Potom spolu išli ku nemu domov č.d. XXX/XXX. Išli cez hlavnú bránu a spolu vošli do domu. Prvá časť vchodu je sieťka proti hmyzu, ktorá bola zavesená na jednom pánte. Vošli dovnútra a začali popíjať víno. Keď už niečo mali vypité, povedal poškodenému, že musí ísť von na potrebu. Ako sa chcel vrátiť dnu, dostal sekerou do ľavej strany vrchnej časti hlavy, poškodený ho udrel ostrou časťou do hlavy. On vytiahol nôž kuchynský z ponožky na nohe a zahnal sa na poškodeného, podarilo sa mu ho porezať na ruke. Spravil to v sebaobrane. Potom išiel cez humno domov.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretol s poškodeným, ktorý mu povedal, aby šli na víno, na udobrenie, aby išiel kúpiť víno, že on ide pomaly domov, aby prišiel ku nemu. Kúpil víno, išiel ku nemu domov, brána nebola zamknutá. Vypili si , bavili sa a potom mu poškodený povedal, aby išiel preč, že už má dosť. Išiel ešte na malú potrebu a vtedy ho poškodený buchol sekerou a on použil v sebaobrane nôž, porezal ho. Cez záhrady potom išiel domov.
Svedok poškodený L. B. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 19.08.2011 si poobede ľahol doma, chcel si pospať. A čase okolo 16,00hod ku nemu bez pozvania prišiel obžalovaný, cez otvorené dvere a po
otvorení sieťky. Obžalovaný mu povedal, že prišiel za ním, že sa chce ospravedlniť, začal pred ním mávať päsťami zatvorenými. On ho sediac na posteli odsúval a pokúsil sa vstať. Vtedy vytiahol kuchynský nôž . On sa nakoniec postavil z postele, obžalovaný mu šiel nožom smerom ku bruchu, on si dal tam reflexne ruku, vtedy mu obžalovaný porezal malíček. Obžalovaný sa zľakol ako ho porezal a odišiel z izby. On šiel zo strachu do vedľajšej šopy, odkiaľ si na svoju obranu vzal malú sekerku. Chcel ísť znova do izby, ale spoza kríkov pri dome znova vyšiel obžalovaný, začal mu vulgárne nadávať, išiel smerom ku nemu päsťami, nôž už v ruke nemal, zobral zo zeme kameň, alebo tehlu a zdvihol ruku, potom to pustil na zem. Kričal, že ho v noci príde zabiť. Zo strachu sa na neho zahnal sekerkou, aby odišiel.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol doma, prišiel od mamy z obedovne. Po ceste stretol obžalovaného, rozprával sa s kamarátom. Obžalovaný prišiel cez susedov dvor k nemu do dvora a do domu. Začal pre ním päsťami šibrinkovať, potom vytiahol nôž, a ako sa on bránil tak ho obžalovaný porezal. On sa postavil a išiel zobrať sekeru do šopy. Keď sa vracal späť, obžalovaný znova vybehol s tým nožom. Sekeru si zobral preto, keby sa obžalovaný vrátil, aby sa mohol brániť. Ako išiel so sekerou, vybehol obžalovaný z kríčkov, stál od neho dva metre. Obžalovaný sa zahnal nožom, on sekerou, potom zdvihol kameň, pustil ho a vtedy povedal, že sa v noci vráti a zabije ho. Nôž v ruke obžalovaný mal, keď sa mu vyhrážal, lebo potom ho zahodil.
Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol s poškodeným dopoludnia, okolo obeda, nevedel sa vyjadriť, koľko bolo hodín. Mali nejaké víno. Okolo obeda mu poškodený povedal, že pôjde k mame na obed, zamkol si bránu a on išiel domov. Poškodený ho odprevadil po bránu, ktorú si zamkol. V ten deň stretol i obžalovaného, pozdravili sa, prehodili pár slov.
Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl obžalovaného v ten deň, ako išiel cez ich dvor, nevedel sa vyjadriť, či domov, alebo kde. Cez jeho dvor sa dá ísť k poškodenému, ale nie od neho.
Svedok U. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná poškodeného i obžalovaného. Poškodený si vypije, nie vo veľkom množstve. Pod vplyvom alkoholu je poškodený kamarátsky.
Z prečítanej výpovede svedkyne B. R. z prípravného konania vyplýva, že ona sa u poškodeného, svojho syna zastavila ráno okolo 8,30hod, kúpili spolu v obchode salámu a rožky, potom išla na Agrokomplex, vrátili sa až večer.
Z výsluchu znalca P.. P. X. vyplynulo, že pokiaľ ide o všeobecnú vierohodnosť poškodeného vzhľadom na jeho osobu nezistil tu žiadne významné faktory, ktoré by u neho znižovali vierohodnosť. Pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, teda vierohodnosť týkajúcu sa predmetného skutku túto zhodnotil ako čiastočne zníženú, nie je dôvod spochybňovania jeho výpovede o priebehu činu, zníženie sa týka reprodukovania širších okolností a časové zaradenie skutku. Ale vierohodnosť hodnotí ako forenzne dostačujúcu. Vo vyšetreniach nezistil organické zmeny, ktoré by sa mohli viazať na poškodeného pri dlhodobom užívaní alkoholu, toto nezistil. To, že sa snažil javiť poškodený v lepšom svetle tzn., že v komplexnom hodnotení bola tendencia vystupovať sociálne pozitívnejšie, nešlo o klamanie, ale vyhýbanie sa tendenciám pre človeka nepriaznivým, čo ale neovplyvnilo vierohodnosť výpovede. Nebolo zistené zníženie pamäti ani porucha, iba, že pamäť nie je presná, čo tiež neznižujem vierohodnosť.
Zo záverov znaleckého posudku znalca P.. P. X. č. 20/2012 bolo preukázané, že poškodený B. je primerane diferencovanou osobnosťou, viac introvertný, citovo plochší, menej výrazný a aktívne sa presadzujúci. Agresivita nie je výraznejším osobnostným rysom. Poznávacie schopnosti poškodeného nie sú narušené, nezistil sklony k zveličovaniu alebo dramatizovaniu v reprodukcií prežívaných či vnímaných dejov, nenašiel konfabulatórne tendencie, zistil len miernejšiu snahu sa javiť v lepšom , sociálne pozitívnejšom svetle ako aj nižšiu presnosť pamäťovej reprodukcie. Jeho vierohodnosť týkajúca sa údajov o posudzovanom skutku, hodnotil psychologicky ako čiastočne zníženú. Toto zníženie sa týka reprodukcie širších okolností a súvislosti posudzovaného skutku vrátane časového zaradenia, kde je nedostatočne presný a menej spoľahlivý. Vo vzťahu priamo k posudzovanému skutku samotnému v
jeho priebehu sú jeho výpovede spoľahlivejšie, v tomto smere je jeho špecifická vierohodnosť zreteľne vyššia, hodnotil ju ako forenzne dostačujúcu.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Segedu a MUDr. Segedovej bolo preukázané, že v čase spáchania skutku obžalovaný trpel duševnou chorobou a to duševnou zaostalosťou ľahkého stupňa v pásme stredne ťažkej debility s poruchami správania a závislosťou od alkoholu. Bol v stave jednoduchej alkoholovej opojenosti. Zistená duševná zaostalosť mala nepodstatný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase spáchania trestného činu vedel obžalovaný rozpoznať následky svojho konania a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v miere forenzne nepodstatne zníženej.
Po takto vykonanom dokazovaní súd jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne. Obžalovaný poprel spáchanie skutku, tvrdil, že bol poškodeným pozvaný do jeho domu, aby pili víno, za ktorým účelom i zakúpil fľašu vína. Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku poprel, bol z jeho spáchania priamo usvedčený výpoveďou poškodeného, ktorý zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, ako sa skutok stal. Nevedel, ako sa ku nemu obžalovaný dostal, podľa neho cez dvor. Následne pred ním sa zaháňal päsťami, po jeho výzve, aby odišiel, v dome obžalovaný zotrval. Poškodený sa zdvihol, obžalovaný vytiahol nôž, zaháňal sa s ním a porezal ho. Preto odišiel poškodený z domu do šopy pre sekeru. Obžalovaný vyšiel z domu , vystúpil pred neho spoza kríkov, zdvihol zo zeme kameň, ktorý keď odhodil, hrozil sa poškodenému a v ruke držal nôž. Okrem poškodeného a obžalovaného nebol nikto prítomný pri skutku, aby potvrdil resp. vyvrátil, ako sa skutok stal Svedok U. X. sa nevedel ku skutku vyjadriť, svedok Y. V. potvrdil, že v uvedený deň bol u poškodeného, pili na dvore víno a okolo obeda šiel preč, bránu si poškodený uzamkol. Svedok L. P. potvrdil, že videl obžalovaného v ten deň, ako išiel cez ich dvor, nevedel sa vyjadriť, či domov, alebo kde. Uviedol, že cez jeho dvor sa dá ísť k poškodenému, ale nie od neho. V prípravnom konaní boli zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného (svedka), ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania skutku. Na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku v celom rozsahu popieral. Žiadny iný priamy ako i nepriamy dôkaz nebol v konaní produkovaný, aby bolo preukázané, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný. Súd poukazuje v tejto súvislosti i na znalecký posudok podaný v konaní, za záverov ktorého vyplýva, že špecifická vierohodnosť poškodeného znalec hodnotil ako forenzne dostačujúcu.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom bola výpoveď (svedka) poškodeného. Tento dôkaz však súd považuje za dostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Vierohodnosť výpovede nebola spochybnená podaným znaleckým posudkom, výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní a vo výpovedi poškodeného neboli zistené rozpory.
Na základe takto vyhodnotených výsledkov dokazovania bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a/ Trestného zákona. Súd neposúdil konanie obžalovaného v zmysle § 194 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko v konaní nebolo preukázané a ani poškodený nepotvrdil, že by vnikol obžalovaný do jeho obydlia prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu t.j. brány, pričom sieťka na hmyz nie je takouto prekážkou. Taktiež svedok P. potvrdil, že videl obžalovaného, ako ide cez ich dvor.
Zo správy Obce F. vyplýva, že obž. je poberateľom invalidného dôchodku, vo voľnom čase rád požíva alkoholické nápoje. Doposiaľ podľa výpisu z registra trestov bol 3 krát súdne trestaný.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/11/2008 bolo zistené, že trestným rozkazom č.k. 2T/11/2008-58 zo dňa 14.02.2008 bol podľa § 25 Trestného zákona upustenie od potrestania. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona mu bolo uložené ochranné ústavné psychiatrické a protialkoholické liečenie .
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/112/2008 bolo zistené, že trestným rozkazom č.k. 1T/112/2008-167 zo dňa 30.10.2008 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a uložený mu bol trest vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/47/2010 bolo zistené, že trestným rozkazom č.k. 1T/47/2010-105 zo dňa 20.04.2010 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a uložený mu bol trest vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Spôsob spáchania činu je popísaný vo výrokovej časti toto rozsudku. Čo sa týka zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem týmto zákonom chránený, v danom prípade majetok poškodeného.
Pohnútkou jeho konania bolo získanie majetkového prospechu.
U obžalovaného súd nezistil poľahčujúce okolnosti, zistil u neho dve priťažujúce okolnosť a to, že bol už za trestný čin odsúdený a spáchal dva trestné činy.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade prevažuje pomer priťažujúcich okolností a vtedy sa podľa § 38 ods. 2,4 Tr. zák. zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia na slobodu. Obžalovaný v konaní sp.zn. 1T/47/2010 bol Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 26.05.2011 č.k. 23PP/14/2011 podmienečné prepustený na slobodu z výkonu trestu a bola mu určená skúšobná doba 2 roky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2011, skúšobná doba plynula do 26.05.2013. Preto súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona musel upraviť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 94 ods. 1 Trestného zákona je až dva roky, pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona je 6 mesiacov až tri roky. Po úprave dolnej hranice podľa citovaného zákonného ustanovenia je dolná hranica 16 mesiacov až tri roky. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, pričom takto uložený trest považuje za primeraný na nápravu obžalovaného a zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí v páchaní trestnej činnosti. Keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone, súd ho na výkon uloženého trestu zaradil na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd má za to, že takto uloženým trestom sú splnené podmienky pre prevýchovu obžalovaného a v budúcnosti sa už obdobného konania vyvaruje a taktiež je splnený i prvok generálnej prevencie.
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvo -
lanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.