Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-1676-2022.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1676/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: M.Š. Z., nar: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. A. XX/XX, XXX XX E.-K., o vymoženie 1005,20 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 512 881 pod sp. zn. XXEX XXX/XX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 72,00 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 28.06.2022 domáhal od povinného vymoženia 1005,20 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zo dňa 20.10.2021 a Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zo dňa 24.05.2022. Poverením zo dňa 29.06.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: : JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 512 881, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
2. Súdny exekútor dňa 14.03.2023 doručil súdu podnet, v ktorom uviedol, cit.: „Dňa 02.01.2023 bolo súdnemu exekútorovi doručené oznámenie oprávneného, v ktorom oznamuje, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, teda pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností podávam súdu návrh, aby po posúdení veci vydal rozhodnutie v zmysle § 61k Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. V prípade, ak súd exekúciu zastaví, navrhujem, aby zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že exekútorovi prizná pausálnu náhradu hotových výdavkov (§198 ods. 2 EP) vo výške 72,00 EUR vrátane DPH.“
3. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.
4. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
7. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP ak sa strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
17. Podľa § 7 ods. 2 Občiansky zákonník, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
18. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania, pričom predpokladom pre vydanie poverenia v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, je splnenie uvedených predpokladov v čase podania návrhu oprávneného.
19. Súd počas celého konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto podmienky, pre ktoré je zavedený pojem „procesné podmienky“ nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Ide napr. o právomoc a príslušnosť súdu (§§ 3, 12 a nasl. CSP) prekážka začatého konania (litispendencia podľa § 159 CSP), prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae podľa § 230 CSP), procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP) a iné. Nedostatok niektorej z procesných podmienok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný, pričom ak ide o taký nedostatok podmienky, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví.
20. V danej veci súd uvádza, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, čím stratil procesnú spôsobilosť. Exekučné konanie bolo začaté dňom 28.06.2023. V čase začatia exekučného konania teda povinný nemohol byť spôsobilým účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania majúci za následok zastavenie konania v ktoromkoľvek jeho štádiu.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní podania povereného súdneho exekútora a návrhu na vykonanie exekúcie dospel k názoru, že do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie exekučného konania, a preto v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil (I. výrok)
22. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
32. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
33. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.
34. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívaná v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný súd ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. existujú skutočnosti v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného poriadku. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasne platná a účinná právna úprava expressis verbis nehovorí o možnosti zastaviť exekúciu ex offo. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 61k Exekučného poriadku exekučný súd zastaví exekúciu z vyššie uvedených dôvodov len na návrh povinného. Aj keď v predmetnej veci nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie, súd o jej zastavení
rozhodol, keďže je v tomto prípade toho názoru, že nie je prípustné vedenie exekúcie, ktorá sa začala doručením návrhu na vykonanie exekúcie, pričom neboli splnené zákonné predpoklady pre podanie návrhu z dôvodu existencie neodstrániteľnej podmienky konania v čase jeho podania. Súd sa zároveň zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania, t.j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na nasledovné. Ako už bolo vyššie uvedené Exekučný poriadok vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. K trovám exekučného konania zároveň patria aj trovy, ktoré si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré mu boli priznané v poverení na vykonanie exekúcie. Keďže v predmetnej veci návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný a oprávnený v konaní nebol úspešný, pričom trovy exekučného konania si neuplatnil ani v návrhu na vykonanie exekúcie, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania nepriznal. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že keďže v predmetnej veci návrh na zastavenie exekúcie nebol zo strany povinného podaný, povinnému nevznikli žiadne náklady v súvislosti s prípadnou obranou v exekúcii, a preto súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
35. Súdny exekútor si trovy exekúcie vo výške 60,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady výdavkov vo výške 60,00 Eur + 20% DPH.
36. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách súdneho exekútora je potrebné uviesť, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur. Ak sa však vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok (lehota 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému), alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,00 Eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy s prihliadnutím na dôvod zastavenia exekúcie, pričom má za to, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému, keďže oprávnený je ten, kto nesie objektívnu zodpovednosť za to, že návrh na vykonanie exekúcie spĺňa zákonom predpokladané podmienky pre jeho podanie. V rámci exekučného konania je to teda oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na zaplatenie trov zaviazal oprávneného. Súd zároveň uvádza, že dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade nastal ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,00 Eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky (vo výške 60 Eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal z vyššie uvedených dôvodov oprávneného (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.