Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-62-2023.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/62/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zapísaný v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: 2009, správca úpadcu: Silverside, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. X, D., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2 977,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 2977,29 Eur, zmluvných úrokov v sume 550,59 Eur, spolu s úrokom z omeškania. Pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so žalovanou. Predmetom zmluvy bolo odplatné poskytnutie finančných prostriedkov v sume 6 500 Eur. Dňa 29.09.2022 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. Počnúc dňom 30.09.2022 v súlade s § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k splatnosti nesplatených pohľadávok žalobcu. V rámci prostriedkov procesného útoku po výzve súdu žalobca tvrdil, že výška RPMN v zmluve bola dojednaná platne vo výške 20,24 %, priemerná RPMN vo výške 13,74 % a maximálna možná odplata vo výške 18,60 %, čo vyplýva z informácií zverejnených Ministerstvom financií SR za 2. štvrťrok 2017. Žalovaná na úver uhradila sumu 7004,34 Eur z čoho 3643,75 Eur bolo zarátaných na istinu a 3040,69 Eur bolo zarátaných na zmluvný úrok. Úrok z omeškania si vyčíslil z jednotlivých dlžných splátok odo dňa omeškania do zaplatenia. Vo vzťahu k námietkam žalovanej uviedol, že skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, čo vyplývalo zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru (hlavný zdroj príjmu, vedľajší zdroj príjmu, výdavky spotrebiteľa, záväzky na refinancovanie, zhrnutie príjmov a výdavkov, kde boli zistené voľné zdroje v sume 530,64 Eur). Tiež boli vykonané šetrenia v registri úverov. Po predbežnom prejednaní sporu len zopakoval tvrdenia, podľa ktorých nepochybne skúmal bonitu žalovanej vo vzťahu k možnosti splácať požadovaný spotrebiteľský úver. Žalovaná sa v rámci procesnej obrany bránila tým, že žalobca neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Preto považovala úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 predmetného zákona. Dojednanú výšku úrokovej sadzby považovala za rozpornú s dobrými mravmi. Namietla nesprávne uvedenú výšku priemernej RPMN, pretože mala byť 10,12 % vychádzajúc zo
súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a nie veriteľmi. Preto bol úver bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na termín konečnej splatnosti úveru bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu bez právneho významu a premlčacia doba plynie pre každú splátku samostatne. Uplatnený nárok bol čo do vyčíslenia nezrozumiteľný a bola na mieste aplikácia § 132 ods. 2 CSP.
2. Na predbežnom prejednaní sporu súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné, že žalobca ako úpadca Silverside a.s. uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie zo dňa 26.09.2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 500 Eur s počtom pravidelných splátok 60, s výškou pravidelnej splátky 167,18 Eur, so splatnosťou 28. deň v mesiaci, termínom konečnej splatnosti úveru 28.09.2022, s celkovou čiastkou na zaplatenie 10 030,80 Eur, úrokovou sadzbou úveru 18,60% ročne, ročnou percentuálnou mierou nákladov 20,24%, priemernou RPMN 13,74%, odplatou podľa Občianskeho zákonníka 18,60%. Súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 29.09.2022 bolo v obchodnom vestníku č. 187/2022 pod č. K056351 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.09.2022 sp.zn. 31K/25/2022, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Nebolo sporné, že žalovaná na predmetný úver uhradila doposiaľ sumu 7 004,34 Eur.
3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 6 500 Eur s počtom pravidelných mesačných splátok 60 v sume 167,18 Eur, splatných k 28. dňu v mesiaci. Žalovaná mala úver vrátiť v celkovej čiastke 10 030,80 Eur vrátane úroku 18,60 % ročne k 28.09.2022. Na majetok žalobcu bol vyhlásený k 29.09.2022 konkurz a voči žalovanej si uplatnil žalovanú (nevrátenú) časť úveru vrátane nezaplatených zmluvných úrokov. Žalovaná totiž na úver doposiaľ uhradila sumu 7 004,34 Eur.
4. Súd v rámci hodnotenia uplatnenia prostriedkov procesného útoku a obrany podľa § 149 CSP dospel k záveru, že žalobca ani po predbežnom právnom posúdení súdu (na predbežnom prejednaní sporu) neuniesol bremeno tvrdenia, resp. neuviedol konkrétne substancované tvrdenia o výške jeho nároku. Naopak, vo svoje argumentácii sa zameral na opakované odôvodnenie toho, že skúmal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia pritom poučil žalobcu o aplikácii § 132 ods. 2 CSP. Túto skutočnosť teda súd považoval za nepreukázanú, pričom išlo o skutočnosť rozhodujúcu pre právne posúdenie veci.
5. Súd nevykonal dôkazy navrhované sporovými stranami smerujúce k ustáleniu správnej výšky priemernej RPMN uvedenej v zmluve, výšky dojednanej odplaty a k preukázaniu, či žalobca riadne skúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru. Tieto dôkazy súd nevykonal pre hospodárnosť konania. Pokiaľ žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o svojom nároku, už to samo postačuje pre zamietnutie žaloby ako takej.
6. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nebolo ani medzi sporovými stranami namietané v priebehu sporu. Súd mal z nesporných skutočností za preukázané, že sporové strany uzatvorili podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poskytol žalovanej úver v sume 6 500 Eur, ktorý žalovaná bola povinná splácať žalobcovi v dojednaných mesačných splátkach spolu s úrokom v zmysle § 497, § 502, 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Konečná splatnosť úveru nastala dňa 28.9.2022. Z toho dôvodu nemalo žiadne právne účinky vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu podľa § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože v tom čase boli všetky splátky v počte 60, ktoré mala žalovaná zaplatiť žalobcovi splatné priamo zo zmluvy. Z toho dôvodu každá splátka sa spravovala vlastným právnym režimom, vlastnou splatnosťou podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom zo strany žalobcu v priebehu zmluvného vzťahu nedošlo k využitiu predčasného zosplatnenia úveru. Pokiaľ potom žalobca si v spore uplatnil nárok na zaplatenie istiny a zmluvných úrokov, bolo jeho povinnosťou uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 150 ods. 1 CSP, z čoho uplatnená istina a zmluvný úrok pozostáva. Teda, z ktorých konkrétnych žalovanou neuhradených splátok vyplýva výsledná suma, ako sa ďalej jednotlivé splátky úročili. Bez toho súd nevedel posúdiť, či žalobcom uplatnený celkový súčet jednotlivých nesplnených splátok bol správny a či nedošlo (ohľadne niektorých splátok) k premlčaniu nároku žalobcu podľa § 54a Občianskeho zákonníka. Bolo úlohou žalobcu v spore uviesť konkrétne skutkové tvrdenia (aj po predbežnom právnom názore súdu), aké splátky žalovaná
neuhradila, v akej výške, aký z nich nezaplatila úrok, čo celkovo predstavuje konkrétnu sumu. Bez toho žalobca neuniesol bremeno tvrdenia v spore a súd jeho žalobu musel zamietnuť. Žalobca v spore bol v esenciálnej časti jeho procesných povinností pasívny, hoci predvídateľne súdom bol o nedostatku bremena tvrdenia poučený (na predbežnom prejednaní sporu). Musí preto niesť následok s tým spojený.
7. Žalobca v spore nesprávne len odkazoval na listinné dôkazy. Povinnosťou žalobcu je uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP. Žalobca pre úspech v spore musí uviesť také skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť nielen oprávnenosť jeho nároku, ale subsumovať rozhodujúce skutkové tvrdenia pod hypotézu konkrétnej hmotno-právnej normy (tzv. substancovanie skutkových tvrdení). Uvedenie rozhodujúcich skutočností musí viesť k možnosti súdu preskúmať na základe vykonaného dokazovania ich správnosť, respektíve pravdivosť. V prípade, ak si žalobca túto povinnosť nesplní, nemôže súd za žalobcu tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia sám vyhľadať z predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu podľa § 132 ods. 2 CSP. Inak by porušil rovnosť strán sporu ( k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022). Súd môže vykonať dôkazy na zistenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností. Nie naopak. Dôkazy nemajú slúžiť na to, aby na základe výsledkov dokazovania bolo možné vyvodiť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre aplikáciu konkrétnej hmotnoprávnej normy. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jej prospech ( pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
8. V prípade, ak by žalobca aj uvedenú procesnú povinnosť splnil, súd by sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej, podľa ktorej priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2017 má byť v zmluve stanovená zo súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a nie veriteľmi. Uvedené ustanovenie zákona explicitne nedefinuje, aká hodnota priemernej RPMN má byť v zmluve použitá. Teda či hodnota priemernej RPMN vychádzajúca z informácií novoposkytnutých úverov bankami alebo naopak veriteľmi. Podľa názoru súdu je v tomto potrebné hľadať riešenie v právnom poriadku prostredníctvom analógie iuris, t. j. v najbližšie použiteľnej právnej norme, v rámci ktorej je upravená uvedená skutočnosť. Takouto právnou normou je § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná RPMN bánk a nie všetkých veriteľov. Preto v prípade, ak by na základe vykonaného dokazovania došlo zisteniu, že priemerná RPMN nebola určená v zmluve o úvere správne, považoval by súd poskytnutý úver v súlade s 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2017 za bezúročný a bez poplatkov.
9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z toho dôvodu je žalobca povinný zaplatiť žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od rozhodnutia súdu o výške trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.