Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-23-2012.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov - matka F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom R. V., N. Dr. A. B. XXXX/X; otec V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Tamarou Maďarovou, so sídlom R. V., M. M. S. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10P/43/2012-41 zo dňa 25.4.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie výživného na maloletú V. A., nar. XX.XX.XXXX, a zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10P/215/2009-21 zo dňa 13.10.2009 v časti o bežnom výživnom na maloletú tak, že otec je povinný platiť na ňu znížené výživné vo výške 90 eur mesačne vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamietol a (v celom rozsahu) zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného. Vychádzal zo záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane otca. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu - k synovi P., ktorý, navyše, trpí závažným ochorením. V dôsledku toho sú výdavky maloletého P. vyššie oproti bežným výdavkom dieťaťa jeho veku. Len náklady na lieky predstavujú mesačne cca 40 eur, ďalšie náklady tvoria cestovné výdavky vynakladané v súvislosti s návštevami rôznych zdravotníckych zariadení po celom Slovensku. Otec má zároveň vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok, nakoľko zabezpečuje osobnú starostlivosť o ich maloleté dieťa. Otcovi vznikajú taktiež vysoké náklady v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru, ktorý však bol použitý na zabezpečenie vlastného bývania pre otca a jeho rodinu. Zároveň sa touto kúpou zvýšila hodnota majetku otca, čo v zmysle záverov okresného súdu je v konečnom dôsledku v záujme maloletej. Pomery na strane maloletej V. sa podstatným spôsobom nezmenili a rovnako ani pomery matky maloletej. Okresný súd vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko nepovažoval za preukázanú jeho dôvodnosť (až) v navrhovanom rozsahu, t. j. na sumu 70 eur mesačne. Začiatok platenia zníženého výživného - počnúc právoplatnosťou rozsudku - určil v súlade s návrhom otca. Pokiaľ súd I. stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, mal za to, že nebola preukázaná (vychádzajúc z vyššie uvedeného) taká podstatná zmena pomerov na strane maloletej alebo jej rodičov, ktorá by zvýšenie odôvodňovala. Zníženie frekvencie stretávania sa maloletej s otcom je
pritom odôvodnené závažným ochorením jeho syna, resp. časovou náročnosťou starostlivosti, ktorú si v dôsledku ochorenia vyžaduje. Okresný súd dodal, že otec, pri zohľadnení jeho aktuálnych finančných možností, prispieva na maloletú aj nad rámec určeného výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že bude vyhovené jej návrhu na zvýšenie výživného, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Matka tvrdila, že otec neuviedol skutočnú výšku jeho príjmu; podľa jej vedomostí sa jeho plat pohybuje na úrovni 800 eur. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom, kedy otec dosahoval príjem 564,07 eur, sa teda jeho príjem výrazne zvýšil. Matka mala za to, že okresný súd zohľadnil všetky problémy otca, ale jej problémy zľahčil. Uviedla, že nemá možnosť zvýšiť si príjem, napríklad nájsť si ďalšie zamestnanie, keďže maloletá vyžaduje osobnú starostlivosť. Chce pritom, aby maloletá nebola vylúčená zo školských aktivít, napríklad školy v prírode. Matka namietala zohľadnenie hypotekárneho úveru otca, keďže otcova matka predala byt s tým, že pôjde bývať k nemu. Pritom samotný otec v návrhu na zníženie výživného uviedol, že býva u svokrovcov v jednej izbe a dom obýva jeho matka. Preto náklady predmetného domu nie sú záležitosťou otca. Matka ďalej uviedla, že nežiada od otca, aby prispieval na nepotrebné veci - hračky a podobne, ale je v záujme maloletej, aby navštevovala napríklad krúžok angličtiny. Tvrdila, že otec zneužil vážnu situáciu jeho syna, ktorú ona uznáva, na to, aby dosiahol zníženie výživného. Nechce zľahčovať jeho problémy, ale ona musí riešiť problémy svojej dcéry, ktorá by bez prispenia starej matky žila v úplnej biede. Po zaplatení nákladov na bývanie 188,19 eur a nákladov na stravu a školskú družinu 35,50 eur jej ostane 136,24 eur na všetky ostatné potreby. Veľakrát si nekúpi sama jedlo, aby zabezpečila nejaké domov. Matka dodala, že otec sa s maloletou stretáva ojedinele a od narodenia syna o ňu nejaví skutočný záujem. Okrem určeného výživného otec jej nič neposkytuje. Ak otec zarobí 500-600 eur mesačne, nemôže dať za benzín 700 eur, ako to uvádza v návrhu na zníženie výživného. Napokon odvolateľka za nadštandardný označila výdavok otca na telefón vo výške 35 eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zníženie výživného na maloletú nie je v jej záujme. Rozhodnutie o výške výživného však ponechal na úvahu odvolacieho súdu.
Otec navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové i právne závery. Výšku jeho príjmu potvrdil zamestnávateľ (k vyjadreniu pripojil aj potvrdenie Sociálnej poisťovne, ktoré zhodne osvedčuje jeho príjem). Otec uviedol, že jeho matka predala svoj byt za 35.000 eur, pričom táto suma bola použitá na financovanie rekonštrukcie domu v Dúbrave, doposiaľ medzi spoluvlastníkmi nevysporiadaného a neobývateľného. Ohradil sa, že by zneužíval chorobu svojho syna, aby dosiahol zmenu výživného. Od roku 2009 platil na maloletú určené výživné aj napriek narodeniu svojho syna; až v dôsledku vzniku onkologického ochorenia v roku 2011 u syna sa vo veľkej miere zvýšili náklady na starostlivosť. V tejto spojitosti zdôraznil, že výdaj 700 eur na benzín je ročný výdaj a súvisí s návštevami lekárov. Taktiež ostatné náklady, ktoré na pojednávaní uviedol, sú nevyhnutné, preto tvrdenie matky o zneužívaní choroby syna je necitlivé. Otec uviedol, že pokiaľ matka uhradí náklady na bývanie 188,19 eur mesačne a za stravu a školskú družinu 35,50 eur, potom, vychádzajúc z jej príjmu 385,55 eur, jej ostane 163,86 eur, a nie 136,24 eur (ako sama tvrdí). Navyše, k uvedenej čiastke je nutné pripočítať aj ním hradené výživné. S maloletou sa stretáva pravidelne, od septembra bola u neho každý druhý víkend, obľúbil si ju aj jeho maloletý syn. Posledné Vianoce pre nedostatok finančných prostriedkov nedostala od neho darček, ale nedostal ho ani jeho maloletý syn. Predtým jej však kupoval rôzne darčeky a prispieval jej aj vreckovým. Nesúhlasil s tým, že náklady za užívanie domu, ktorý v samostatnej časti obýva doposiaľ len jeho matka (nakoľko vo zvyšku je ešte neobývateľný), sa ho netýkajú. Je povinný sa o nehnuteľnosť starať, t.j. správať sa ako (riadny) vlastník. Jeho matka prispieva na celkové náklady 244 eur sumou 150 eur mesačne, zo zvyšku dôchodku si hradí svoje výdaje na lieky, stravu a podobne. Hypotekárny úver si vzal za účelom získania vlastného ubytovania. Otec dodal, že telefón potrebuje tak v práci, ako aj v súkromí, najmä na komunikáciu súvisiacu so zdravotnými problémami maloletého syna i svojej matky, ktorá je po mozgovej príhode. Napokon uviedol, že matka s maloletou býva sama v 3-izbovom byte, čo „stojí za úvahu“.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Právnym základom pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti je ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citované v napadnutom rozhodnutí). Z tejto právnej normy vyplýva základný predpoklad zmeny rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti, a to (podstatná) zmena pomerov. V súdenej veci od predošlého rozhodnutia o výživnom sa zásadným spôsobom zmenili pomery na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu - maloletému P. (narodený XX.XX.XXXX) a taktiež vyživovacia povinnosť k manželke Q. A., rod. S. (dňa 18.6.2011), ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke s príjmom 190 eur mesačne z titulu rodičovského príspevku. Okresný súd správne zdôraznil aj výrazné zvýšenie výdavkov na maloletého P. spojené s jeho veľmi závažným ochorením.
Pri veľkom zjednodušení je možné konštatovať, že matka s maloletou V. budú po aktuálne vykonanej úprave výživného otca mesačne disponovať „príjmom“ cca 490 eur (380 eur príjem matky + 90 eur výživné od otca + 22 eur rodinné prídavky), čo na jedného člena domácnosti matky činí 246 eur. Otec s jeho manželkou a ich spoločným synom budú mať „príjem“ 745 eur (623 eur príjem otca + 190 eur rodičovský príspevok manželky + 22 eur rodinné prídavky - 90 eur „znížené“ výživné otca voči maloletej V.); čo na jedného člena domácnosti predstavuje čiastku 248 eur. Z uvedeného porovnania (krajský súd opakovane zdôrazňuje, že veľmi zjednodušeného, ale na druhej strane pomerne konkrétne vysvetľujúceho) je zrejmé, že príjem/majetkové pomery matky i otca sú prakticky totožné, a to práve (až) po úprave výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej V..
Zároveň je nutné konštatovať, že čiastka 180 eur (čo zahrňuje znížené výživné otca 90 eur a rovnakú čiastku „poskytovanú“ zo strany matky; čiastočne síce plnenú i osobnou starostlivosťou) je dostatočná na uspokojenie potrieb maloletej V. v rozsahu zodpovedajúcom primeranému zdravému vývinu dieťaťa. Maloletá má 9 rokov, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami a nevenuje sa ani záujmovej činnosti, ktorá by predstavovala zvýšenú finančnú záťaž. Argumentácia matky, že maloletá sa nevenuje záujmovej činnosti preto, lebo na uvedené nemá matka peniaze, nie je celkom korektná. Výška výživného, zahrňujúca aj plnenia zo strany matky, umožňuje úhradu výdavkov štandardnej záujmovej činnosti dieťaťa vo veku necelých 10 rokov (určite napr. 10 eur ročne na krúžok angličtiny). Súčasne nie je namieste všeobecné tvrdenie, že ak by matka disponovala vyšším príjmom (i z titulu vyššieho výživného od otca), dcéra by sa mohla venovať rôznym (v zmysle akýmkoľvek finančne náročným) voľnočasovým aktivitám. V tomto smere je nutné uviesť, že nie je akceptovateľný taký prístup k financovaniu záujmových činností maloletých detí, ktorý vychádza z teoretickej konštrukcie „neobmedzených príjmov“. V každom jednotlivom prípade je totiž nevyhnutné rešpektovať konkrétny reálny stav príjmov rodičov.
Odvolací súd nespochybňuje zložitosť finančnej situácie matky maloletej V. a z nej vyplývajúcu frustráciu. V zmysle uvedeného do určitej miery aj chápe argumentáciu matky, ktorá vlastné sociálne postavenie (vrátane sociálneho statusu dcéry) interpretuje ako absolútne neprijateľné a na strane druhej zľahčuje situáciu v rodine otca maloletej a spochybňuje (v nemalej miere aj účelovo) takmer každé jeho tvrdenie. Medzi takéto argumentácie matky patrí spochybňovanie príjmu otca, ktoré je preukázané riadnym potvrdením jeho zamestnávateľa; tvrdenie o zneužívaní nepriaznivého zdravotného stavu mal. P.; opomínanie platby výživného pri vymedzení „príjmov“ domácnosti matky; označenie výdavku otca 700 eur na benzín ako mesačného, hoci z dotknutého podania je jednoznačné, že tento je zaradený medzi „ročnými platbami“ a podobne.
Krajský súd má za to, že súd I. stupňa náležite zistil skutkový stav v súdenej veci, osobitne zmenu v pomeroch tak maloletej V., ako aj rodičov, a tieto skutkové zistenia správne právne posúdil. Akceptovateľným je i určenie okamihu zmeny výšky vyživovacej povinnosti - právoplatnosťou rozhodnutia, keď okresný súd v plnej miere vychádzal z výslovne prejavenej vôle rodiča zaťaženého vyživovacou povinnosťou.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj o trovách konania. Totožná procesná situácia je daná aj v odvolacom konaní, preto o trovách tohto štádia konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm./ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Prebiehajúce
konanie - konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - je totiž naďalej konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.