Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-45-2012.pdf
PDF · 110.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/45/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX. I. štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou:. J. zamestnanec V. o zaplatenie sumy 1.279,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 660,73 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 20.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.279,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 892,16 eur od 11.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 17.3.2005 Zmluvu č. 252330604, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 1.279,26 eur, pozostávajúca z istiny 892,16 eur, riadneho úroku 6,21 eur, úroku z omeškania 368,11 eur, ostatného príslušenstva 12,78 eur. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 369 ObZ.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Podľa správy MsP Skalica sa žalovaný na adrese bydliska nezdržuje, jeho súčasný pobyt nie je známy. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný t.č. zdržuje na neznámom mieste, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníčku.
Účastníci sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil splnomocnenec žalobcu. Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o kontokorentnom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh, prehľadom histórie na úverovom účte, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 17.3.2005, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 796,65 eur /predtým 25.000,- Sk/, s úrokovou sadzbou 10,65% ročne, splatnosťou mesačne k poslednému dňu v mesiaci, poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatkom za správu úveru 0,20% mesačne z výšky úverového rámca. Úver bol poskytnutý takým spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Podľa čl. II. Bod 6 zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úrok z omeškania zaplatiť. Podľa čl. III. bod 1. Zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Na základe opakovanej výzvy súdu o špecifikáciu vyčíslenej výšky úroku z omeškania, za aké obdobie, z akej sumy, v akej percentuálnej výške bola vypočítaná, žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a predložil súdu platobnú históriu s poukazom na údaje v nej uvedenej. Žalobca nešpecifikoval, z čoho pozostáva, na základe čoho uplatnil zaplatenie poplatkov vo výške 12,78 eur.
Podľa prehľadu histórie úverového účtu žalovaného mal účet založený dňa 8.3.2004 a začal čerpať úver aktiváciou kontokorentnej zmluvy dňa 17.3.2005 realizáciou postupných výberov z účtu, trvalých príkazov, bezhotovostných výberov do 20.12.2005 celkom v sume 9.115,10 eur /predtým 274.601,60 Sk/. Od 12.4.2005 žalovaný realizoval úhrady na účet do 30.11.2005 celkom v sume 8.941,65 eur/ predtým 269.376,. Sk/. Dňa 10.10.2006 bol ukončený úverový rámec aktívnej kontokorentnej zmluvy. Od tejto doby boli na úverovom účte účtované poplatky za zmenu alebo zrušenie, za vedenie úverového účtu, za zrušenie účtu. Počas aktívneho úverového účtu boli účtované rôzne poplatky ako automatický poplatok za JP, za vyhotovenie a doručenie výpisu, za vedenie účtu, za kartové operácie, za účtovné položky spolu v sume 237,64 eur /predtým 7.159,- Sk/.
Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a Zák. č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. l, 2, 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhorší svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d), e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne v časti istiny a sčasti v úroku z omeškania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel s žalovaným ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere. Súd má zato, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 17.3.2005 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2.2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení Zák. č. 258/2001 Z.z.. napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie určitého právneho predpisu v neprospech spotrebiteľa je neprijateľnou podmienku v zmysle § 53 OZ. Jedná sa o ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať.
Súd mal predloženou zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 17.3.2005 za preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver v sume 796,65 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
postupne čerpať, tieto vrátiť. Históriou úveru mal súd preukázané, že žalovaný postupne čerpal peňažné prostriedky a priebežne boli na účet účtované jeho vklady.
Zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Uvedené stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.6.2000, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti,. Či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky a dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice a to chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer v čl. 7 Smernice.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutý, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dojednané, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívni a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 6 ods. 1 cit. Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich z vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 cit. Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Súd posúdil dohodnuté podmienky v zmluve o kontokorentnom úvere. Žalobca nepredložil súdu všeobecné podmienky týkajúce sa predmetného spotrebiteľského úveru, ale len všeobecné podmienky pri poskytovaní balíkov produktov a služieb. V čl. II. bod 6. boli dohodnuté úroky v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru vo výške určenej veriteľom zverejnením. Spotrebiteľské zmluvy aj pred 15.1.2009 pri úrokoch z omeškania patrili pod ochranu ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho predpisu a to Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Žalobca nepreukázal súdu zverejnenú výšku úroku z omeškania, na základe ktorej bol vypočítaný uplatnený úrok z omeškania v sume 368,11 eur a preto súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného ostatného príslušenstva v sume 12,78 eur, keď žalobca nepreukázal, čo táto suma predstavuje, z čoho pozostáva, na základe čoho bola uplatnená.
Podmienka dohodnutá v čl. I. zmluvy, kedy je dlžník povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru, za vedenie úverového účtu je neprijateľnou podmienkou, keď poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú banku, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne záujmom banky Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou a neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má banka poskytovanie úverov v rámci svoje podnikateľskej činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi. (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21. júna 2006 č.k. 7U 17/06).
Súd vzhľadom na uvedené neprijateľné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné potom vzal do úvahy skutočnosť, že medzi účastníkmi bol platne dohodnutý predmet úveru s dohodnutými podmienkami čerpania. Súd priznal žalobcovi vyčíslenú neplatnú istinu podľa výstupu z bankového systému veriteľa v sume 892,16 eur, od ktorej odpočítal vypočítanú sumu 237,64 eur ako účtovanie rôznych poplatkov, ktorých uplatnenie žalobca nepreukázal a účtovanie poplatkov, ktoré nepredstavujú žiadnu poskytovanú protislužbu spotrebiteľovi je neprijateľné. Priznaná suma takto predstavuje sumu 654,52 eur a uplatnenú výšku dohodnutého úroku 6,21 eur podľa výstupu z bankového systému, spolu sumu 660,73 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením priznaného dlhu dňom nasledujúcim po dni, kedy sa stal celý dlh splatný a teda zročný celý úver, ale žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, ktorým návrhom je súd viazaný. Žalobcovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v zákonom stanovenej výške dvojnásobku základnej sadzby NBS /k prvému dňu omeškania bola diskontná sadzba vo výške 4,5 %/. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 14% ročne, ktorá výška je v rozpore s ustanoveniami občianskeho práva, ktoré je právom rozhodujúcim pre posúdenie právneho vzťahu v súvislosti s omeškaním spotrebiteľa ako dlžníka a výška úrokov z omeškania je stanovená vykonávacím predpisom. Vzhľadom k tomu nie je možné príslušenstvo pohľadávky posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a to aj s poukazom na hore uvedené dôvody, pre ktoré súd vec v zmysle týchto ustanovení neposudzoval. Súd preto vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.
Opatrovníčka žalovaného v konaní vzniesla námietku premlčania. Žalobca predložil súdu písomnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď mali účastníci vo veci pomerný úspech /žalobca úspech 51,65% a neúspech 48,35%/ a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).