Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-91-2012.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Subarea
16Co/91/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa WAGON TRADING, spol. s r.o., Partizánska 4101, Poprad, právne zast. Mgr. Stanislav Fekete, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti odporcovi Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou 654, v konaní o zrušenie predbežného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 16. 4. 2012, č. k. 7C 184/2011-48 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že návrh navrhovateľa na zrušenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Nariadené predbežné opatrenie nie je možné chápať ako vecné bremeno, ktoré za určitých okolností môže byť zriadené aj za náhradu, ale iba ako dočasnú úpravu pomerov. Predbežné opatrenie bolo nariadené za účelom dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odporca splnil podmienku súdu spočívajúcu v podaní návrhu na začatie konania vo veci samej, o ktorom súd doposiaľ právoplatne nerozhodol. Nariadené predbežné opatrenie umožňuje odporcovi dočasné užívanie nehnuteľnosti, a to cesty vo vlastníctve navrhovateľa, k objektom odporcu. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že predbežné opatrenie bolo nariadené v rozpore so zákonom, pretože užívanie nehnuteľnosti nebolo podmienené náhradou za užívanie. Ujma, ktorá nariadením predbežného opatrenia účastníkovi vznikne, môže byť pri splnení zákonom stanovených dôvodov predmetom samostatného konania. Zákon upravuje osobitý prípad procesno-právnej zodpovednosti za spôsobenú ujmu. Túto je možné chápať ako hmotnú i nehmotnú škodu, resp. bezdôvodné obohatenie, ktorá vznikla účastníkovi predbežným opatrením. Dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie, doposiaľ nezanikli. Ďalej uviedol, že vo vyhlásenom rozhodnutí súd priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré si uplatnil vo výške cestovného s tým, že tieto trovy bude špecifikovať v zákonnej lehote. V lehote do troch pracovných dní odporca trovy nešpecifikoval podaním doručeným súdu. V takomto prípade nebol viazaný svojim rozhodnutím o trovách a tieto účastníkom nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu. V čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky pre to, aby súd vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko sa v žalobnom petite nedomáhal zriadenia vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam za primeranú náhradu. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 4
Ústavy SR a čl. 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, z ktorých vyplýva, že nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom pre to, aby bola žaloba podľa ust. § 151o ods. 3 úspešná je to, aby sa tiež žalobca domáhal zriadenia vecného bremena za primeranú náhradu (rozsudok NS SR sp. zn. 22Cdo 1897/2004). Je toho názoru, že obdobný záver platí aj pre návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena. Ak v ust. § 151o ods. 3 OZ výslovne nie je uvedené, či je súd povinný na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno za primeranú náhradu alebo nie, nárok na primeranú náhradu vzniká dotknutému vlastníkovi nehnuteľnosti priamo na základe zákona, a to čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to bez toho, aby bolo nutné právo na primeranú náhradu konštituovať aj predpisy nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. V tejto súvislosti poukazuje na právnu analógiu, kedy ten istý zákon priznáva dotknutej osobe nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v prípade § 135c ods. 3 OZ alebo za zrušenie vecného bremena v prípade § 151p ods. 3 OZ. Poskytnutie primeranej náhrady je teda hmotnoprávnou podmienkou pri zriadení práva cesty. V prípade, že žalobca nepožaduje zriadenie vecného bremena na primeranú náhradu, musí súd takúto žalobu zamietnuť. Tak mal súd postupovať aj v prípade návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý mal zamietnuť pre nedostatok splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok. Je síce pravdou, že prípadné ujmy, ktoré vzniknú účastníkovi vydaním predbežného opatrenia, môžu byť pri stanovení zákonom stanovených dôvodov predmetom samostatného konania, tento fakt však nemôže slúžiť ako odobrenie porušenia základných ústavných práv. Toto zvýhodňovanie by spočívalo v tom, že na základe dočasného súdneho rozhodnutia je mu priznané bezplatné právo obsahovo totožné s vecným bremenom, za ktoré by za normálnych okolností bol povinný zaplatiť primeranú náhradu. Vzhľadom na možnú dĺžku konania vo veci samej môže dôjsť v dôsledku výkonu práva odporcu na základe predbežného opatrenia k takým vážnym škodám na budovách a dotknutých pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré už budú nezvratne, resp. ťažko odstrániteľné, navyše môže nastať situácia, kedy po skončení konania vo veci samej navrhovateľ nebude mať od koho vymáhať prípadne vzniknuté ujmy, pretože medzitým dôjde k zániku odporcu. Ak sa teda jeden z účastníkov domáha predbežnej ochrany spočívajúcej v nerušenom výkone práva, za ktoré je podľa zákona druhému účastníkovi povinný poskytnúť primeranú náhradu, resp. odplatu, je namieste, aby súd tým istým predbežným opatrením rozhodol aj o povinnosti účastníka uhrádzať počas doby trvania predbežného opatrenia primeranú náhradu. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto si o jeho vydanie požiada, pričom súčasne musia byť rešpektované aj ostatné pravidlá ochrany u toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky plynúce z ústavného práva na súdnu ochranu, to znamená, že musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, uznesenie ÚS sp. zn. III. ÚS 394/01-ČR). Má za to, že preukázal skutočnosť, že došlo k zmene pomerov oproti tým, ktoré zobral príslušný súd do úvahy pri rozhodovaní o vecnom bremene. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou, oprávnenosť spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj osobných pomeroch účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť i zmenou v správaní účastníkov. Uplatnil si preto náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok 2x 33 Eur, teda sumu 66 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 236,40 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zisteniach ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
K námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V danom prípade odporca podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia, a to 11. 10. 2011 dôvodiac tým, že mu ako vlastníkovi nehnuteľnosti bola uložená povinnosť v nevyhnutnej miere umožniť prechod peši a dopravnou technikou cez predmetné nehnuteľnosti k budovám cementového hospodárstva, a to štrkopieskové hospodárstva, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd vydal predbežné opatrenie, ktorým mu ako vlastníkovi uložil povinnosť uložiť prechod peši a dopravnou technikou, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň uložil odporcovi v lehote do 30 dní podať návrh na začatie konania vo veci samej. Bol toho názoru, že uvedené uznesenie bolo vydané predčasne a nezákonne, pretože súd nerozhodol o zriadení vecného bremena bez toho, aby zároveň rozhodol o primeranej náhrade v prospech žalovaného za zriadenie vecného bremena. Preto neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky, pretože zriadenie
vecného bremena nebolo požadované za primeranú náhradu, čo je v rozpore s príslušným ustanovením OZ, ale aj článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 ústavného zákona. Vydaním predbežného opatrenia došlo zo strany súdu k závažnému a neprimeranému zásahu do jeho ústavných práv ako vlastníka nehnuteľnosti tým, že súd povolil protistrane bezplatne využívať jeho pozemky a prejazd dopravnou technikou. Vzniká mu tak ujma spočívajúca jednak v škodách spôsobených otrasmi ťažkých dopravných mechanizmov na budovách v jeho vlastníctve, ako aj v ušlom zisku na nájomnom za intenzívne užívanie predmetných pozemkov. Ďalej uviedol, že súdne konanie vo veci samej, ktoré je vedené do roku 2009, doposiaľ nebolo právoplatne skončené a by nemalo byť ani úspešné, pretože vecné bremeno nie je požadované za náhradu, pričom odporca môže prístup k svojej prevádzke vyriešiť aj iným spôsobom po zabezpečení príslušných stavebných povolení.
Z ustanovenia § 77 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že k zrušeniu predbežného opatrenia dochádza vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Z obsahu spisu a uznesenia, ktorým súd vydal predbežné opatrenie vyplýva, že súd pri vydaní tohto predbežného opatrenia mal osvedčenú danosť práva navrhovateľa, keďže výkon jeho vlastníckych práv a iných práv (právo podnikať) bol ohrozený. Vzal za preukázané a osvedčené, že nárok žalobcu vyplýva mu z nájomnej zmluvy, ktorej mu bola daná výpoveď.
Tiež mal za preukázané, že práva k nehnuteľnostiam sa mieni domáhať iným spôsobom, a to podaním žaloby o zriadenie vecného bremena - práva cesty, teda nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, pričom tento nárok nie je zjavne neopodstatnený. Konštatoval, že na základe listu vlastníctva zistil, že k uvedeným budovám mu tieto slúžia na výkon jeho podnikateľskej činnosti a zamedzenie výkonu činnosti spočívajúce v znemožnení prístupu k nehnuteľnostiam môže mu spôsobiť vážnu ujmu, materiálne škody, finančné straty pri jeho činnosti, preto je namieste dočasne upraviť pomery účastníkov, a to až do rozhodnutia súdu o návrhu žalobcu, ktorým sa mieni domáhať zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ. Konštatoval, že preukázal potrebu dočasnej úpravy vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu, keďže je tu vzťah oboch účastníkov taký, ktorý neznesie odklad. Zároveň týmto predbežným opatrením uložil aj povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej. Ako vyplýva z obsahu spisu, takýto návrh bol podaný, o ktorom sa koná a do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia predovšetkým skúma, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, pričom pod pominutím dôvodov je potrebné rozumieť najmä zmenu pomerov, ku ktorej môže prísť tak na strane navrhovateľa, ako aj na stane odporcu. Takisto môže dospieť k záveru, že predbežné opatrenie vôbec nemalo byť nariadené. Pritom je dôležité, že navrhovateľ na vydanie takéhoto predbežného opatrenia zodpovedá za ujmy, ktoré vzniknú účastníkom, prípadne aj tretím osobám v súvislosti a nariadeným predbežným opatrením.
Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že k zrušeniu predbežného opatrenia môže dôjsť, ak súd zistí, že nie sú ďalšie dôvody pre jeho trvanie a je tomu tak napr. vtedy, ak bola osvedčená skutočnosť, že súd pri nariadení predbežného opatrenia, z ktorej vychádzal, bola následne preukázaná inak alebo došlo k zmene pomerov alebo ak právo navrhovateľa bolo uspokojené inak. Ani k jednej takejto situácii nedošlo a prvostupňový súd sa s tým náležite vyporiadal, keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že nezistil, aby odporca nepodal návrh na začatie konania vo veci samej. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa k otázke ujmy alebo vzniku škody. Táto náhrada môže byť predmetom samostatného konania, pričom zákon upravuje aj prípad procesnoprávnej zodpovednosti za takúto ujmu, ktorá vznikla predbežným opatrením. Dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie, ani odvolací súd nezistil, žeby zanikli alebo aby pominuli.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou, že predbežné opatrenie bolo vydané v rozpore so zákonom, keďže pri jeho zriadení nebolo súčasne podmienené aj náhradou za užívanie. Predbežné opatrenie je iba jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Prejavuje sa najmä v schopnosti zabrániť dočasnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli začatím konania alebo v začatom konaní
nastať, pričom základným znakom predbežných opatrení je ich dočasnosť a provizórnosť. Teda nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, pričom nariadením predbežného opatrenia nezíska jeden z účastníkov silnejšie postavenie o právach, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale len dočasne sa upravuje určitý okruh vzťahov. Keďže prvostupňový súd pri vydaní predbežného opatrenia tieto skutočnosti mal za preukázané, postupoval v súlade s ust. § 74 O.s.p. a odvolací súd nezistil, aby tieto dôvody, ktoré boli pri nariadení predbežného opatrenia osvedčené, pri návrhu na zrušenie predbežného opatrenia pominuli. Preto odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako zákonné a vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný a odporca si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.