Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Cb/26/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: N. C. A., A..P..U.. , Ú.R. X, XXX XX K., T. : XX XXX XXX, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO : XX XXX XXX, proti žalovanému: L. B., G. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka: J. G. U. U. A. I., Z. XX, XXX XX O., T.U.: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, T.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 250,80 eura s prísl. takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca nemá nárok na náhradu trov tohto konania, žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov tohto konania nepriznáva.

U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,87 eura v lehote do 15 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 11.11.2011, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,80 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania z titulu nezaplatenia dohodnutej odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby.

Žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura.

Dňa 29.11.2011 súd vydal platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,80 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 69,58 eura alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Uznesením zo dňa 7.02.2012, č.k. XX P. zrušil Okresný súd Košice II. platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému.

Písomným podaním zo dňa 7.3.2012 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, Advokátska kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, T.: XX XXX XXX, oznámilo

súdu J.G. G. U. U. A. I., Z. XX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, že vstupuje do konania podľa ust. ako vedľajší účastník na podporu účastníka: L. B.. Zároveň súdu predložilo splnomocnenie k zastupovaniu udelené advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi s tým, aby mu súd doručil návrh na začatie konania vrátane jeho príloh a navrhlo priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov tohto konania.

Za konania, pred pojednávaním, písomným podaním zo dňa 25.05.2012 zobral žalobca svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Zároveň navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, na ktorú by súd mal vždy prihliadať.

Späťvzatie žaloby došlo súdu dňa 1.6.2012.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, súd toto konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. veta prvá , podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca, preto súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania - žalovanému však preukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal

Súd napokon nepriznal náhradu trov konania - spočívajúcu v ním vyčíslenej náhrade trov právneho zastúpenia - ani vedľajšiemu účastníkovi konania.

Podľa ust. , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. , do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ust. , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p o.i. vyplýva, že do konania môže vstúpiť a zúčastniť sa ho, či už popri žalobcovi, alebo žalovanému, len taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Ak teda predmetom činnosti takejto osoby je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorým účelom bola táto osoba založená, potom možno dôvodne očakávať, že táto osoba je osobou spôsobilou poskytovať ochranu práv podľa osobitného predpisu - inak totiž nie možné očakávať efektívnu pomoc pri ochrane práv účastníka, na podporu ktorého osoba do konania vstúpila. V prípade, že takáto osoba nemá odborný potenciál na efektívne poskytovanie pomoci pri ochrane práv podľa osobitného predpisu, potom zrejme nie je osobou v zmysle citovaného ust. , a teda nie je ani osobou oprávnenou vstúpiť do konania ako vedľajší účastník v zmysle citovaného ust. .

Podľa názoru konajúceho súdu, pribratie advokáta ako právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, sa preto javí ako neúčelné, keď vedľajší účastník má sám v predmete svojej činnosti poskytovanie pomoci pri ochrane práv podľa osobitného predpisu - samozrejme, nemožno uprieť vedľajšiemu účastníkovi jeho právo na splnomocnenie advokáta k zastupovaniu vedľajšieho účastníka, nie však na ťarchu účastníkov konania; nejedná sa totiž o ochranu práv a právnych záujmov vedľajšieho účastníka, ale o ochranu práv účastníka konania, ktorý si vždy môže sám splnomocniť advokáta k svojmu zastupovaniu.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I., Z. XX, XXX XX O., T. : XX XXX XXX hromadne vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného (nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých ďalších konaniach vedených pred týmto súdom a pravdepodobne aj pre inými súdmi), pričom podľa názoru súdu sa jedná o jeho neúčelný vstup do konania vzhľadom na pribratie advokáta, prostredníctvom ktorého J. I. vykonáva zmienenú ochranu žalovaného - ako sme už uviedli, advokáta si môže zvoliť priamo žalovaný, v dôsledku čoho vstup vedľajšieho účastníka sa potom javí ako nadbytočný a neúčelný.

Ak sa už združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach služby splnomocneného advokáta (napr. pretože nedisponuje vlastným odborným personálom ani napriek tomu, že má v predmete činnosti ochranu práv podľa osobitného predpisu ???), hoci v tomto konaní nebráni vlastne žiadne svoje práva, malo by trovy právneho zastúpenia znášať zo svojho. Činnosť združenia sa takto javí ako účelové - jeho vstup do konania sa vykonáva prostredníctvom predtlače, v ktorej plošne vznáša námietku premlčania, pričom zároveň vo všetkých konaniach už vopred ospravedlňuje svoju neúčasť na konaniach z dôvodu hospodárnosti konania.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k trovám konania vyčísleným vedľajším účastníkom uvádza o.i. nasledovné :

„Cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Ako už bolo skôr uvedené, účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa Z.z majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Ustanovenie zákona číslo upravuje, kedy môže združenie podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo kedy môže byť účastníkom konania. Podľa zákona číslo združenie podľa ods. 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Potom združenie slúži na ochranu spotrebiteľa a táto ochrana sa dá premietnuť v ochrane spotrebiteľa ako navrhovateľa. V súdenej veci ale o takýto prípad nejde.

Účelom právneho zastupovania je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania."

V danom prípade sa súd stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, prezentovanom v citovanom vyjadrení k trovám konania.

Vedľajším účastníkom vyčíslené úkony právnej pomoci nemožno preto považovať ako účelne vynaložené na uplatnenie práva. Je nesporné, že právny zástupca v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich mu zo zastupovania vedľajšieho účastníka môže tieto vykonať, avšak nemožno ich zhodnotiť ako také, ktoré by mala v rámci náhrady trov konania znášať protistrana.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ním vyčíslené a uplatnené trovy právneho zastúpenia nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa ust. prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

O vrátení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania súd rozhodol v zmysle ust. a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatok, ktorý sa žalobcovi vracia bude krátený o 6,63 eura v zmysle ust. cit. zákona, t.j. bude vrátený vo výške /16,50 eura - 6,63 eura/ = 9,87 eura ( v súlade s ust. ).

V zmysle ust. § 11 ods. 6 vyššie cit. zákona súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia daňovému úradu príslušnému podľa sídla poplatníka, t.j. Daňovému úradu Bratislava, ktorý krátený súdny poplatok žalobcovi vráti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v 2 vyhotoveniach.

Podľa ust. , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

- z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.