Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-60-2012.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/60/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného T. I., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 12. 07. 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný: T. I., nar. XX. XX. XXXX P. X. X., trvale bytom L. Č.. XXX, C. X. X., bez pracovného pomeru
u z n á v a sa vinným, že
10. marca 2012 v čase okolo 07,30 hod. od obce Slovenská Ľupča do obce Priechod, v okrese Banská Bystrica, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., pričom bol po odstavení vozidla pred domom č. 310 v obci Priechod kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri kontrole nepredložil vodičský preukaz, po výzve hliadky PZ sa odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie a následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku OR PZ, ODI Banská Bystrica sp. zn. ORP-784/DI-K-2009 zo dňa 1. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. februára 2010, uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á ch a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
Za to sa o d s u dz u je:
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obž. ukladá trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný T. I. dňa 10. marca 2012 v čase okolo 07,30 hod. od obce Slovenská Ľupča do obce Priechod, v okrese Banská Bystrica, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., pričom bol po odstavení vozidla pred domom č. 310 v obci Priechod kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorej pri kontrole nepredložil vodičský preukaz, po výzve hliadky PZ sa odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie a následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku OR PZ, ODI Banská Bystrica sp. zn. ORP-784/DI-K-2009 zo dňa 1. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. februára 2010, uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Obžalovaný T. I. vyhlásil, že sa cíti nevinný. Celé obvinenie považuje za omyl a nedorozumenie Príslušníci polície si pomýlili jeho osobu s bratom I. I.. Uviedol, že dňa 10. 03. 2012 okolo 6,30 hod. vyrazili na OMV zn. KIA zelenej farby, ktoré patrilo jeho susedovi a kamarátovi T. L. na nákup do nákupného centra TESCO v BB. Okrem neho a T. L. išiel s nimi na nákup aj T. G., ktorého vyzdvihli po ceste v obci Selce. Išli po trase Priechod, Selce, Senica, Banská Bystrica. Späť sa vracali tiež po tej istej trase. Vzhľadom na odstup času už nevie, čo presne cestou kúpili, ale spomína si, že cestou späť čapovali benzín na čerpacej stanici Tesco. On sedel vzadu, vozidlo šoféroval T. L. a T. G. sedel na mieste spolujazdca. Cestou späť sa nič mimoriadne neudialo. Po príchode z nákupu auto odparkovali v Priechode pred garážou jeho suseda T. L.. T. L. U. T. G. išli do garáže zobrať nejaké veci na grilovanie a on išiel do MV Škoda Octávia striebornej farby, patriacej jeho bratovi I. I., ktorá bola, v tom čase, odstavená neďaleko na kraji cesty pred RD jeho rodičov. Auto bolo otvorené, kľúče boli v zapaľovaní, on nastúpil do auta, chcel si zobrať cigarety a pri tom sa hrabal v CDčkach. Chcel nejaké vybrať, ktoré by zobral so sebou na grilovačku. Ako vystúpil z auta a zamkol ho, prešiel do dvora RD jeho rodičov, zavrel za sebou bráničku, vykročil smerom k dverám RD a v tom zaregistroval ako prichádza hliadka polície na služobnom MV. Z auta vystúpil policajt a žiadal ho o občiansky preukaz. Na výzvu policajta sa vrátil do bratovho auta zn. Škoda Oktávia, odtiaľ si vybral občiansky preukaz a ten dal k dispozícii policajtovi. Nepamätá si, že by ho policajt vyzýval, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol, ani si nepamätá, že by bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na alkohol u lekára. Policajtka, ktorá bola súčasťou policajnej hliadky, ktorá ho kontrolovala ho veľmi dobre pozná a vedela, že nemá vodičský preukaz. Zo strany polície hodnotí ich konanie ako komplot a provokáciu. Celý rozhovor medzi ním a policajtom mohli vidieť a počuť jeho kamaráti T. L., T. G., jeho priateľka N. T. H. X. I. I.. Poprel, že mal vtedy vypité.
Obhajobné tvrdenie obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní potvrdzované aj výpoveďami svedkov T. L., T. G., N. T. H. I. I. - jeho brata.
Svedok T. L. uviedol, že je susedom a kamarátom obžalovaného. Vypovedal, že dňa 10. 03. 2012 ráno okolo 6,30 hod. spolu s obžalovaným a T. G. išli na jeho osobnom motorovom vozidle zn. KIA Magentis na nákup do Tesca do Banskej Bystrice. Auto šoféroval on, obžalovaný sedel vzadu a cestou v Selciach vyzdvihli T. G.. Po nákupe v nákupnom centre Tesco v Banskej Bystrici natankovali benzín na čerpacej stanici Tesco a po tej istej trase sa vracali naspäť do Priechoda. Počas cesty auto šoféroval on. Po
príchode do Priechoda auto odparkoval pred garáž rodinného domu jeho rodičov a on U. T. G. išli do garáže po gril a drevené uhlie. Obžalovaný zatiaľ išiel do osobného motorového vozidla jeho brata zn. Škoda Octavia, vyzdvihnúť cigarety a CDčka. Ako bol v garáži započul, že prišlo nejaké auto a potom spolu s N. G. vykukli a zistili, že obžalovaného kontrolujú policajti. Celý rozhovor medzi obžalovaným a policajtom nepočul, ale pamätá si, že policajt si od obžalovaného pýtal občiansky preukaz. Policajti ho vidieť nemuseli, pretože stál tak, že policajt ho vidieť nemusel. K časovým otázkam, za akú dobu policajti dorazili potom, čo odparkovali vozidlo pred jeho garážou svedok uviedol, že to bolo cca 2 minúty po ich príchode.
Svedok T. G. - kamarát obžalovaného tiež potvrdil obhajobné tvrdenia obžalovaného. Uviedol, že s obžalovaným a s T. L. okolo 6,30 hod. dňa 10. 03. 2012 išli na nákup do Tesca do Banskej Bystrice z dôvodu, že chceli ísť grilovať. T. L. prišiel po neho do Seliec na svojom aute zn. KIA. Cestou z Tesca za ešte zastavili na benzínovej pumpe. Po príchode pred garáž T. L. v Priechode on a T. L. išli do garáže chystať gril a drevené uhlie a obžalovaný zatiaľ išiel do bratovej Škody Okctavia, zobrať si nejaké veci. Po krátkom čase zastalo na ulici policajné auto, z ktorého vyšiel policajt a on s T. L. vykukli z garáže zistiť, čo sa deje, pričom započul ako sa policajt obžalovaného pýta, ako sa volá. Obžalovaný išiel niečo zobrať do auta a potom obaja išli k policajnému autu. Po krátkej chvíli policajti odišli. Zvyšok komunikácie medzi obžalovaným a policajtom nepočul. Na otázku, či ho policajti mohli vidieť z miesta, kde stál uviedol, že nie, pretože tomu bránilo krídlo garážových dverí, kde stál a ako aj odstavené vozidlo zn. BMW X5. K časovej otázke koľko trval príchod policajtov od momentu, kedy odparkovali motorové vozidlo pred garážou uviedol, že to mohlo byť cca 2 minúty.
Svedok I. I. - brat obžalovaného vypovedal, že dňa 10. 03. 2012 resp. dva dni pred týmto dátumom sa s obžalovaným, T. L., T. G. a N. T. dohodli, že pôjdu grilovať. Dňa 10. 03. 2012 cca okolo 6,00 hod. ráno išiel na svojom motorovom vozidle zn. Škoda Oktávia ev.č. X. XXX S. na nákup do vedľajšej obce Selce, do Potravín u Plechov. Nakúpil tam a následne išiel cez Senicu do BB, kde odbočil pri čerpacej stanici Schell smerom na Slovenskú Ľupču - Príboj. Prechádzal popri Biotike a v Slovenskej Ľupči - Príboj bral do vozidla N. T.. Následne sa vracal do obce Priechoda cez Istebník. Po príchode do Priechodu odparkoval MV pred RD rodičov, auto nezamkol, kľúče nechal v zapaľovaní a spolu s N. T. vykladali nákup. Pri ich príchode do obce Priechod zaregistroval už odstavené MV T. L. zn. KIA Magentis. Obžalovaného, T. L. H. T. G. však nevidel, predpokladal, že v tom čase boli v L. garáži a vykladali nákup. Keď sa s N. T. nachádzali v chodbičke RD jeho rodičov, započul ako policajt zvýšeným hlasom pýtal od jeho brata občiansky preukaz. N. T. bola v tom čase s ním v predsieni. Keďže boli pootvorené dvere, videl jedného policajta. Obžalovaný bol vtedy k nemu otočený chrbtom a rozprával sa s tým policajtom. Potom išiel do kuchyne, viac už nevidel a keď sa vrátil, policajná hliadka tam už nebola. Svoje auto bratovi nikdy nepožičal, a preto vylúčil, že ho v ranných hodinách šoféroval obžalovaný. Či policajt vyzýval obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol alebo vyšetreniu krvi, to nepočul. Obžalovaný mu následne hovoril, že od neho chceli OP, že ho kontrolovali, ale nehovoril nič o tom, že by ho policajti vyzývali na dychovú skúšku alebo na vyšetrenie krvi. Následne po upozornení zo strany obžalovaného zmenil svoju výpoveď v tom, že už si nebol istý, či po jeho príchode do obce Podkonice, či tam motorové vozidlo KIA Mateja Pokoša stálo alebo nie.
Svedkyňa N. T. - priateľka obžalovaného vypovedala, že v ranných hodinách dňa 10. 03. 2012 o 7,30 hod. bola dohodnutá s I.C. I., bratom obžalovaného, že po ňu príde autom do Slovenskej Ľupče, kde ju mal vyzdvihnúť, pretože v ten deň mali ísť s obžalovaným a s partiou kamarátov grilovať. I. I. na základe tejto dohody po ňu prišiel na dohodnuté miesto na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia. Okrem vodiča I. I. vo vozidle nikto iný nebol. Po príchode do Priechodu vozidlo zaparkovali pred rodinným domom obžalovaného. Vyložili nákup a išli s ním do rodinného domu obžalovaného. Ako boli v dome I. I. ju upozornil, že prišli policajti a ona následne vykukla, pretože sa zaujímala, čo sa deje. Policajtov zaregistrovala cez pootvorené vchodové dvere. Nevie, či ju policajti zaregistrovali, ale počula časť rozhovoru medzi obžalovaným a policajtom. Policajt žiadal od obžalovaného občiansky preukaz, nepočula či policajt vyzval obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške alebo vyšetreniu alkoholu v krvi. Prečo ju policajt kontrolujúci obžalovaného nevidel vysvetlila tak, že policajt sa pravdepodobne sústredil na obžalovaného a na mieste, kde stála ju policajt zaregistrovať ani nemusel, pretože vchod nie je priamo oproti miestu, kde došlo k rozhovoru medzi obžalovaným a policajtom. Počula aj poznámku policajtky na adresu obžalovaného v tom zmysle, že sa poznajú.
V rozpore s výpoveďami týchto svedkov vypovedali svedkovia Y. U., T. O. H. T. K., príslušníci PZ, ktorí obžalovaného usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti.
Svedok Y. U. uviedol, že obžalovaného osobne nepozná, pozná ho len so svojej služobnej činnosti ako osobu, s ktorou sú neustále problémy, ktorá nerešpektuje príkazy hliadok na zastavenie vozidla, čo sa v jeho prípade stalo opakovane. V minulosti s ním nemal žiadny osobný konflikt. Ku skutku uviedol, že dňa 10. 03. 2012 boli voľby do NR SR, a preto mali zvýšenú hliadkovú činnosť. Do služby nastúpil o 6,00 hod. a bol pridelený do hliadky s T. K.. Bolo im pridelené MV zn. KIA Sportige. Následne išli do BB na benzín, vrátili sa do Slovenskej Ľupče a smerovali do obce Šalková, kde mali kontrolný bod. V Slovenskej Ľupči v časti Príboj na úrovni BIOTIKY spozoroval oproti ním idúce MV zn. Škoda Oktávia ev. č. X. XXX S., ktoré šoféroval obžalovaný. Toto vozidlo si všimol, pretože je to záujmové vozidlo polície a bol si istý, že auto šoféroval obžalovaný, ktorého in nátura stotožnil aj v pojednávacej miestnosti. Vylúčil, že vozidlo šoféroval jeho brat I. I., ktorého pozná z videnia. Vozidlo, nemalo na oknách žiadne fólie, bol deň, bolo slnečno a svetelné podmienky boli veľmi dobré. Svoje zistenia okamžite hlásil cez vysielačku stálej službe v Sl. Ľupči, nahlásil to aj službukonajúcej hliadke, ktorá operovala v okolí obce Priechod, v zložení X.. K. a p. O.. Obžalovaný sedel v aute sám, nenachádzali sa tam žiadne iné osoby. Obžalovaného neprenasledovali, pretože jednak boli blízko zákruty, kde bol problém sa otočiť a jednak obžalovaný disponoval oveľa silnejším vozidlom ako mali oni.
Svedok T. O. príslušník PZ kontrolujúci obžalovaného dňa 10. 03. 2012 uviedol, že dňa 10. 03. 2012 vykonával hliadkovú činnosť spolu s T. K.. Ráno okolo 6,30 h v obci Selce pri potravinách u Plechov spozorovali doparkované OMV zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S.. Keďže vedeli, že uvedené vozidlo zvykne šoférovať obžalovaný uvedenú skutočnosť nahlásili vysielačkou stálej službe. Následne cca o 7,20 hod. boli cez vysielačku kolegom Y. U. informovaný, že predmetné motorové vozidlo bolo videné pri Biotike v Slovenskej Ľupči a vodičom predmetného motorového vozidla mal byť obžalovaný. Následne sa presunuli približne o 7,35 hod. do obce Priechod k rodinnému domu obžalovaného, kde očakávali jeho príchod. Z miesta, kde stáli mali jasný a zreteľný výhľad na celú ulicu. Keď zbadali prichádzať obžalovaného, ktorý ich tiež musel vidieť, vyrazili svojim vozidlom oproti vozidlu obžalovaného, ktorý následne zastavil pred svojím RD, vystúpil z neho a išiel smerom do rodinného domu. On následne vystúpil zo služobného vozidla a išiel za obžalovaným s tým, aby mu vysvetlil vedenie MV a predložil mu zákonom stanovené doklady. Obžalovaný mu na to povedal, že on mu nič dávať nebude, a že on žiadne auto nešoféroval. Na to mu povedal, že jeho príjazd bol videný hliadkou, na čo mu obžalovaný odpovedal, že on si bol v aute len pre doklady. Potom mu na jeho výzvu predložil občiansky preukaz, pričom bol zjavne pod vplyvom alkoholu.. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol a taktiež odmietol aj lekárske vyšetrenie. Následne bola vypísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorú obžalovaný odmietol podpísať. Svedok jednoznačne vylúčil, že motorové vozidlo mohla šoférovať iná osoba ako obžalovaný. Svedok tiež vylúčil, že by sa na mieste skutku nachádzali iné osoby, ako prípadní svedkovia.
Výpoveď svedka T. O. potvrdila aj svedkyňa T. K., ďalšia príslušníčka policajnej hliadky, ktorá kontrolovala obžalovaného. Tá uviedla, že obžalovaného pozná len ako záujmovú osobu polície. Dňa 10. 03. 2012 boli voľby do NR. Spolu s kolegom O. bola členkou motorizovanej hliadky a vykonávali hliadkovú činnosť v obci Baláže, Priechod a Selce. Ráno okolo 6,30 hod. zaregistrovali záujmové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S., ktoré bolo odparkované v Selciach pri potravinách U Plechov. Túto skutočnosť nahlásili na stálu službu, ktorá na miesto vyslala dopravnú hliadku. Následne ich kolegovia cez vysielačku informovali, že toto vozidlo bolo spozorované pri Biotike v Slovenskej Ľupči a šoféroval ho obžalovaný. Oni sa následne presunuli do obce Priechod na ul., kde obžalovaný býva a čakali, či sa objaví. Následne ho spozorovali ako prichádza oproti ním a smeruje k RD, kde býva. Oni vyštartovali oproti nemu a zreteľne ho videli, že šoféruje MV, z ktorého vystúpil a presúval sa k RD, kde býval. Jej kolega T. O. vystúpil a vyzval ho na predloženie dokladov totožnosti, vodičského oprávnenia. Na to obžalovaný uviedol, že im nič nedá, pretože auto nešoféroval. Odmietol sa podrobiť aj dychovej skúške na kontrolu alkoholu, ako aj lekárskemu vyšetreniu. Zjavne javil známky požitia alkoholu, čo sa dalo zistiť z jeho zhoršenej komunikácie. Nikoho iného v okolí nezaregistrovala, žiadne iné osoby sa tam nenachádzali.
Skutkový stav bol okrem výpovede svedkov preukázaný aj listinnými dôkazmi. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 10. 03. 2012 (čl. 30 spisu) je zistiteľný priebeh služobného zákroku príslušníkov PZ vo vzťahu k obžalovanému. Priebeh skutkového deja je zrejmý aj z úradných záznamov,
spísaných príslušníkmi PZ T.C. O. a Y. U., nachádzajúcich sa v spise na čl. 31 - 32 zo dňa 10. 03. 2012. Z evidenčnej karty vozidla nachádzajúcej sa v spise na čl. 34 vyplýva, že majiteľom motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev.č. X. XXX S. je I. I., brat obžalovaného. Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici zo dňa 01. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 02. 2010 vyplýva, že obžalovanému bola v priestupkovom konaní uložená pokuta v sume 600 € a uložený zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 6T 99/11 zo dňa 30. 11. 2011, právoplatný dňa 16. 12. 2011 nachádzajúcemu sa v spise na čl. 25-26 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z pokračovacieho prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v trvaní 30 mesiacov. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia mala trvať do 16. 06. 2013.
Vychádzajúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.
V procese dokazovania sa vyprofilovali v podstate dve skupiny dôkazov. Jednak to boli dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného (výpovede svedkov L.H., G., T. H. I. I. - brata obžalovaného) a jednak v jeho neprospech (výpovede svedkov U., O. H. K. - príslušníkov PZ). Po dokazovaní na hlavnom pojednávaní v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti bolo zistené, že výpovede policajtov neboli tendenčné a boli spontánne. Dôkazy do seba zapadali, a to nielen z hľadiska časového, ale aj z hľadiska logického bez nejakého zjavného úmyslu poškodiť obžalovaného. Títo svedkovia zhodne vypovedali o skutočnostiach zistených pri svojej služobnej činnosti, keď zistili, že obžalovaný v čase, keď mal rozhodnutím o priestupku uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, toto viedol a navyše sa bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na kontrolu alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu bez toho, že by mu v tom bránila nejaká vážna prekážka. Naproti tomu stáli dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech obžalovaného, kde okrem jeho výpovede to boli aj výpovede svedkov L., G., T. H. I. I., jeho brata. Ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, tieto výpovede boli plné rozporov. Jednotlivé výpovede boli rozporné jednak medzi tým ako svedkovia vypovedali v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní a jednak boli rozporné aj medzi sebou navzájom, ako aj s výpoveďou samotného obžalovaného. Tu treba poukázať najmä na rozpor vo výpovedi obžalovaného na jednej strane a svedka L. a G. na strane druhej, keď z časového hľadiska rozporne vypovedali ohľadom príchodu policajnej hliadky na miesto kontroly a následnej kontrole obžalovaného, kde podľa obžalovaného celá táto kontrola mala trvať cca 20 sek. od momentu keď vystúpil z vozidla svedka L. zn. KIA až po moment, keď mal byť oslovený príslušníkom polície na mieste skutku. Na ďalšej strane tu boli výpovede svedka L. H. G., z ktorých vyplývalo, že celé toto malo trvať cca 1-2 minúty len po príchod polície na miesto samé a ďalšie cca 2 minúty mala trvať samotná kontrola políciou. Taktiež tu je rozpor medzi výpoveďou obžalovaného a svedka I. I., jeho brata o tom, ako sa tento svedok mal dostaviť na miesto skutku, keď s výpovede obžalovaného vyplynulo, že na miesto skutku sa dostavil najskôr jeho brat I. I. a až potom on spolu so svedkami G. a L. a naopak z výpovede svedka I. I. vyplynulo, že na miesto skutku sa mal dostaviť najprv obžalovaný až potom on. Svoju výpoveď svedok I. I. síce hneď zmenil, ale až po upozornení obžalovaného, ktorý vstúpil bez súhlasu sudcu do jeho výpovede so slovami „či si je tým istý“, na základe čoho svedok hneď zmenil svoju výpoveď oproti tej, ktorou si bol pred tým istý. Tiež nemožno opomenúť nevhodné zásahy obžalovaného do výsluchu svedkov, ktorí vypovedali v jeho prospech svojimi nedovolenými vstupmi a poznámkami, za čo mu bola uložená aj poriadková pokuta. Obžalovaný, vstupoval do ich výsluchu a tým ich ovplyvňoval, ako majú vypovedať. V tomto smere sa žiada poukázať aj na výpoveď sv. T. L., ktorý pri svojej výpovedi pôsobil neisto, zjavne bol nervózny a neustále vyhľadával očný kontakt s obžalovaným. Bolo to markantné najmä pri niektorých doplňujúcich otázkach zo strany súdu alebo prokurátora, kedy bolo zjavné, že svedok si nie je istý so svojimi odpoveďami a podľa reakcie obžalovaného následne vedel, či odpovedá správne alebo nie. Na základe týchto skutočností potom súd výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného (L., G., T. H. I. I.) vyhodnotil ako nevierohodné a naopak výpovede svedkov - príslušníkov PZ (U., O. H. K.) vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé, ktoré navyše boli podporené aj listinnými dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 10. 03. 2012, ako aj úradnými záznamami, spísanými príslušníkmi PZ bezprostredne po skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu a jeho obhajobné tvrdenie ohľadom zaujatosti svedkyne K. voči jeho osobe súd neuznal, nakoľko ju považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa dôsledkom trestného stíhania. Navyše svedkyňa K. ako aj ostatný príslušníci PZ jednoznačne vylúčili akúkoľvek osobnú nevraživosť, resp. zaujatosť voči osobe obžalovaného. Všetci uviedli, že obžalovaného osobne nepoznajú, poznajú ho len so svojej služobnej činnosti ako záujmovú osobu, s ktorou boli v minulosti problémy.
Po ustálení viny potom súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože tento maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Taktiež ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože tento pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetrenie na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0-2 rokov a pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody od 0-1 roka. Pretože obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy, súd bol povinný mu ukladať trest za viac trestných činov, teda trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., pričom postupoval podľa prísnejšieho trestného ustanovenia, ktorým bolo ustanovenie § 348 ods. 1 Tr. zák.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 34 Tr. zák. v tom, aby ukladaný trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby trest plnil aj výchovnú funkciu vo vzťahu k ostatným občanom a týchto odradil od páchania obdobných trestných činov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Podľa oznámenia obce Priechod je slobodný, bezdetný a žije v rodičovskom dome spolu so svojimi rodičmi. Na verejnosti sa negatívne neprejavuje a jeho závislosť na alkohole a iných návykových látkach je príležitostná. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR priestupkovo riešený nebol. Z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že sa v minulosti dopustil 4 priestupkov na úseku dopravy, za čo mu boli uložené pokuty v rôznych výškach a 4x aj zákazy činnosti. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doteraz bol 3x súdom potrestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6T 99/2011 zo dňa 30. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2011, ktorým rozhodnutím mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov do 16. 06. 2013, so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6 mesiacov.
Z vyššie uvedených konštatovaní o odsúdeniach obžalovaného vyplýva, že skutok, za ktorý teraz stojí pred súdom spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v zmysle trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6T 99/11, právoplatný dňa 16. 12. 2011. Z toho vyplýva s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., že u obžalovaného bolo vylúčené ukladať mu podmienečný trest odňatia slobody, ale bolo potrebné mu uložiť trest nepodmienečný. U obžalovaného súd nezistil okolnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 a nasl. Tr. zák., resp. ktoré by vylučovali protiprávnosť činu podľa § 24 a nasl. Tr. zák. Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal v priamom úmysle tak, ako to má namysli § 15 písm. a) Tr. zák., pretože vedel a chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil, naopak priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.) a že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.).
S poukazom na vyššie uvedenú prevahu priťažujúcich okolností súd u obžalovaného podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. bol povinný upraviť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 smerom nahor, čím došlo k úprave trestnej sadzby na 8 mesiacov až 2 roky. V rámci tejto sadzby potom súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia o priestupku a na opakované ukladanie trestov zákazu činnosti obžalovanému, predovšetkým na úseku dopravy, bolo potrebné obžalovanému ukladať trest, ktorý bude pre neho náležite výchovný, pretože je zrejmé, že napriek opakovaným sankciám, či už pokutám alebo trestom zákazu činnosti, tieto nerešpektoval a tieto na neho nemali dostatočný výchovný vplyv. Z toho dôvodu mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom pri zaradení do tohto ústavu súd zohľadnil, že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Pretože obžalovaný sa dopustil trestných činov v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu v súlade s § 61 ods. 1,2 Tr. zák. zároveň uložil aj trest zákazu činnosti v trvaní 24 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.